Právny žurnál: Legislatívny kompas - september 2023

S radosťou vás vítame v našom prvom vydaní Právneho žurnálu: Legislatívny kompas. Vytvorili sme ho s jediným cieľom - poskytnúť vám najnovšie a najdôležitejšie informácie o legislatívnych zmenách a novinkách, ktoré by mohli ovplyvniť vaše podnikanie a právne záležitosti.

Svet práva je neustále v pohybe a zmeny v legislatíve môžu mať významný vplyv na vašu spoločnosť. Naším záväzkom je vás udržiavať dobre informovaných o týchto zmenách, aby ste mohli prijímať informované a strategické rozhodnutia.

V našom Legislatívnom kompase nájdete:

• Prehľady a analýzy kľúčových zmien v legislatíve

• Praktické tipy a rady, ako sa pripraviť na nové právne požiadavky

• Upozornenia na dôležité termíny a udalosti

Mgr. Jozef Semančín, LL.M., riadiaci partner

1. Novela zákona o whistleblowingu prináša vyššiu ochranu oznamovateľov

Národná rada schválila novelu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti takmer rok a pol po lehote určenej na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ). Jej účinky nastali 1. júla 2023, pri niektorých povinnostiach a pokutách od 1. septembra 2023. Novela prináša viacero zásadných zmien v agende ochrany oznamovateľov, ktorí v práci upozornia na nezákonné činnosti. Prinášame prehľad tých najzásadnejších.

Podľa novej právnej úpravy môžu oznámenia o korupcii, kriminalite, neetických praktikách či inej protispoločenskej činnosti podávať okrem zamestnancov napríklad aj dodávatelia tovaru, stavebných prác či poskytovatelia služieb. Znamená to, že oznamovateľom môže byť nielen zamestnanec, ale aj živnostník, zmluvný partner či iná právnická osoba.

Novela zákona podstatne rozšírila okruh trestných činov, ktoré sa považujú za závažnú protispoločenskú činnosť. Po novom sem spadajú, okrem iného, všetky trestné činy s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou dva roky. Ide napríklad o krádež, neoprávnené obohatenie, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a mnoho ďalších.

Po novom už bude možné oznámiť aj skutočnosti spojené s obchodným tajomstvom. Nebude to považované za porušenie zákona a na oznamovateľov takýchto informácií sa bude vzťahovať ochrana v zmysle zákona.

Rozšíril sa okruh povinných osôb, ktorí budú musieť mať zavedený vnútorný systém oznamovania aj o zamestnávateľov, ktorí poskytujú finančné služby, služby v oblasti bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia. Novela taktiež bližšie vymedzuje tzv. odvetné správanie, ktorého by sa mal zamestnávateľ voči oznamovateľovi zdržať. Ide napríklad o prepustenie, zníženie platu, preloženie na iné pracovisko, obmedzenie kariérneho rastu alebo iné nepriaznivé opatrenia.

Zamestnávatelia majú podľa zákona plniť vyššie uvedené povinnosti prostredníctvom tzv. zodpovednej osoby. Ide o osoby, ktoré prijímajú a preverujú oznámenia o protispoločenskej činnosti.

Novela zároveň stanovuje vyššiu hranicu pokút, ktorú môže Úrad na ochranu oznamovateľov udeliť pri nedodržaní zákonných povinností až do výšky 50 000 EUR resp. 100 000 EUR pri zamestnávateľoch s viac než 250 zamestnancami.

2. Od júla je možné v hotovosti uhradiť maximálne 15 000 EUR

Národná rada SR schválila dňa 23. mája 2023 novelu zákona o obmedzení platieb v hotovosti s účinnosťou od 1. júla2023.

Pôvodne bol tento zákon zavedený v roku 2013 s cieľom zredukovať počet fiktívnych príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, tzv. kreatívne účtovníctvo a zlepšiť prehľad daňových úradov o operáciách podnikateľov. Predkladatelia novely zákona konštatovali, že deklarovaný cieľ zákona, ktorým bola eliminácia daňových podvodov, sa nenaplnil a aj preto bolo potrebné pristúpiť k zmene.

Nové znenie zákona o obmedzení platieb v hotovosti zjednocuje doterajšiu právnu úpravu obmedzenia platieb v hotovosti, a to na povolenú výšku platby v hotovosti 15 000 EUR pre fyzické osoby – podnikateľov aj nepodnikateľov, ako aj pre právnické osoby. To znamená, že od 1. júla 2023 sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 EUR. Limit na platby v hotovosti sa bude po novom taktiež vzťahovať aj na dobrovoľné dražby.

Podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú vybrané služby a prijímajú tržby v hotovosti alebo inými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, sú povinní používať eKasu – online registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu.

Na základe existujúcej legislatívy, poznatkov daňovej správy a poznatkov z niektorých členských štátov EÚ sa dá predpokladať, že zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti, či pri ochrane pred financovaním terorizmu.

Zároveň však treba podotknúť, že na platby v hotovosti sa podľa zákona nevzťahuje zákaz v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie, ktorá v súčasnosti na Slovensku stále pretrváva z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine.

3. Minimálna mzda pre rok 2024 bude vo výške 750 EUR

Na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady SR sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov dohodli na sume minimálnej mzdy pre rok 2024 vo výške 750 EUR. Minimálna mzda predstavuje najnižšiu možnú sumu, ktorú možno zamestnancovi zaplatiť za jeho prácu (mesačne pri trvalom pracovnom pomere). Ide tak o hraničnú hodnotu, ktorú zamestnávateľ nemôže znížiť.

Zvýšenie sumy mesačnej minimálnej mzdy od 1. januára 2024 na 750 EUR je zvýšenie o 50 EUR oproti minulému roku. Táto suma platí pre zamestnancov, ktorí pracujú v rozsahu 40 hodín týždenne na plný pracovný úväzok.

Hodinová minimálna mzda od januára stúpne zo sumy 4,023 EUR na 4,310 EUR. Od tejto sumy sa potom bude odvíjať aj výška niektorých príplatkov. Tie sú v súčasnosti rozdelené do dvoch kategórií. Buď je ich suma priamo určená v zákone, alebo sú naviazané na priemernú či minimálnu mzdu. Legislatíva pevne určuje príplatky za prácu cez víkendy, noc, sťažený výkon práce, prácu cez sviatok a za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska.

Za prácu v sobotu si zamestnanec prilepší o najmenej 50% minimálnej mzdy za hodinu, v nedeľu bude jeho mzdové zvýhodnenie v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu. Pri nočnej práci patrí zamestnancovi príplatok najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu.

Ak by sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov na konkrétnej sume minimálnej mzdy nedohodli, výšku minimálnej mzdy by určoval zákonný automat, čo by predstavovalo sumu 744 EUR mesačne. Zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec zákonného automatu sa tak podarilo aj napriek neľahkej a nestabilnej situácii, v ktorej sa mnohí zamestnávatelia a ich zamestnanci nachádzajú.