Právny žurnál: Vlastníte nehnuteľnosť v zahraničí? Pozor na jej dedenie

Vlastníctvo nehnuteľností sa u slovenských občanov stále teší veľkej obľube a i naďalej je jedným zo spôsobov, ktorým sa snažíme zabezpečiť nielen seba, ale mnohokrát aj ďalšie generácie. Čoraz populárnejšou sa stáva aj kúpa nehnuteľnosti v zahraničí. Pri takejto transakcii je zvykom kontaktovať miestnych odborníkov v oblasti práva a realitného trhu, aby sme sa uistili, že kúpa prebehne v súlade s tunajším právnym poriadkom. Po úspešnom nadobudnutí vlastníctva zahraničnej nehnuteľnosti je vo všeobecnosti situácia rovnaká ako v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti na Slovensku - spolu s vlastníctvom získame nielen široký záber vlastníckych práv, ale aj povinností. Je však situácia so zahraničnou nehnuteľnosťou rovnaká ako s tou slovenskou aj v prípade jej dedenia? Ak zamýšľate ponechať si zahraničnú nehnuteľnosť počas celého svojho života a raz ju odkázať svojim blízkym, je potrebné správne ošetriť aj jej dedenie.

V dnešnej časti nášho Právneho žurnálu Vám priblížime, ako si ako občan EÚ môžete naplánovať cezhraničné dedenie.

Mgr. Petronela Rybová, advokátska koncipientka

Úprava dedenia na úrovni Európskej únie

Voľný pohyb osôb a kapitálu v rámci EÚ prispeli nielen k jednoduchšiemu cestovaniu, podnikaniu alebo výkonu práce kdekoľvek v rámci EÚ, ale aj k dostupnejšiemu nakupovaniu tovarov a služieb. Výnimkou v súčasnosti už nie je ani nadobúdanie hnuteľného či nehnuteľného majetku mimo domovského štátu v inom členskom štáte EÚ.

Keďže občan EÚ mohol nadobudnúť majetok v EÚ pomerne jednoducho, prirodzene vznikla aj potreba európskej právnej úpravy nakladania s týmto majetkom pre prípad smrti. Aj z tohto dôvodu prišlo k prijatiu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve („Nariadenie“).

Nariadenie zjednodušilo proces dedenia v rámci EÚ a zabezpečilo, aby sa celé dedičstvo, teda hnuteľný a aj nehnuteľný majetok poručiteľa v prípade, ak sa jednotlivé predmety pozostalosti po poručiteľovi nachádzajú v odlišných členských štátoch, prejednalo jednotne, podľa jedného práva a orgánom jedného štátu. Nariadenie má za cieľ zabezpečiť väčšiu mieru právnej istoty, predchádzať sporným rozhodnutiam a zjednodušovať dedičské konanie. Prijatím Nariadenia sa výrazne uľahčilo riešenie dedičských záležitostí.

Na ktoré krajiny sa Nariadenie vzťahuje

Nariadenie sa ako právny akt EÚ vzťahuje na všetky členské krajiny EÚ okrem Írska a Dánska, ktoré vo veciach medzinárodného dedenia aj naďalej uplatňujú výlučne svoje vnútroštátne právne poriadky. V ich prípade aj ostatné krajiny EÚ na uznávanie a výkon rozhodnutí uplatňujú svoje vlastné vnútroštátne poriadky tak, ako tomu bolo pred prijatím Nariadenia.

Čo sa stane, ak cezhraničné dedenie nenaplánujete?

Ak v súvislosti s dedením po vašej osobe nevykonáte za života žiadne kroky, dedičské konanie po vašej osobe bude prebiehať spravidla pred orgánom (zväčša súdom alebo notárom ako súdnym komisárom) v krajine EÚ, v ktorej ste mali naposledy obvyklý pobyt [1] („pobyt“). Tento orgán bude v dedičskom konaní uplatňovať svoje vnútroštátne právo. Ak ste občanom Slovenskej republiky, ktorý bude mať pred smrťou na území Slovenskej republiky aj pobyt, všetko dedičstvo, ktoré sa nachádza v rámci EÚ bude prejednané notárom v Slovenskej republike, ktorý uplatní slovenský právny poriadok. Ak ste slovenským občanom, ktorý bude mať pred smrťou pobyt v inom členskom štáte EÚ, napríklad v Španielsku, celé dedičstvo po vašej osobe nachádzajúce sa na území EÚ sa prejedná pred orgánom a podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom ste mali pred smrťou pobyt, teda v Španielsku.

Aké možnosti úpravy cezhraničného dedenia dáva Nariadenie občanovi Európskej únie?

Ak chcete, aby sa po vašej osobe dedilo pred slovenským orgánom a podľa slovenského práva, no zároveň sa chystáte stráviť významnú časť svojho života v inom členskom štáte EÚ a teda tam mať aj pobyt, Nariadenie vám umožňuje zvoliť si rozhodné právo štátu, ktorým sa bude dedičstvo po vašej osobe spravovať. Zvoliť si môžete iba taký právny poriadok štátu, ktorého ste v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom. Ak ste osobou so štátnou príslušnosťou viacerých štátov, môžete si zvoliť právny poriadok ktoréhokoľvek zo štátov, ktorých ste v čase voľby alebo v čase úmrtia štátnym príslušníkom.

Je potrebné mať na pamäti, že zvoleným rozhodným právom sa budú spravovať všetky otázky v súvislosti s dedičstvom, a to najmä:

• dôvody, čas a miesto začatia dedenia,
• určenie oprávnených osôb, určenie ich príslušných dedičských podielov a povinností, ktoré im môže uložiť zosnulý, ako aj určenie iných dedičských práv vrátane dedičských práv pozostalého manžela (manželky) alebo partnera (partnerky),
• spôsobilosť dediť,
• vydedenie a dedičskú nespôsobilosť,
• prechod majetku, práv a záväzkov tvoriacich časť dedičstva na dedičov, prípadne odkazovníkov, vrátane podmienok a účinkov prijatia alebo odmietnutia dedičstva či odkazu,
• právomoci dedičov, vykonávateľov závetu a ostatných správcov dedičstva, najmä pokiaľ ide o predaj majetku a vyplatenie veriteľov,
• zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva,
• disponibilnú časť dedičstva, povinné dedičské podiely a ostatné obmedzenia nakladania s majetkom pre prípad smrti, ako aj prípadné nároky osôb blízkych zosnulému voči dedičstvu alebo dedičom,
• povinnosť vrátiť alebo započítať do dedičstva pri výpočte podielov jednotlivých oprávnených osôb dary, záloh na dedičský podiel alebo odkazy a
• rozdelenie dedičstva.

Zvolené rozhodné právo sa bude uplatňovať na celé dedičstvo, a to bez ohľadu na to, či pôjde o hnuteľný alebo nehnuteľný majetok alebo krajinu, v ktorej sa majetok nachádza.

Ako si zvoliť rozhodné právo

Nariadenie umožňuje zvoliť si rozhodné právo dvoma spôsobmi:

• buď musí byť jasne a jednoznačne uvedené v závete, alebo
• ho umožňuje uviesť aj v samostatnom vyhlásení.

Takéto rozhodnutie, či už vo forme závetu alebo samostatného vyhlásenia, je považované za platné, ak bude spĺňať náležitosti podľa právneho poriadku členskej krajiny EÚ, v ktorej ste mali naposledy pobyt alebo ktorej ste štátnym príslušníkom.

Napriek tomu, že rozhodnutie o voľbe práva je možné uviesť aj vo vyhlásení, odporúčame rozhodnutie uviesť v závete, najlepšie vo forme notárskej zápisnice alebo iného obdobného úkonu daného členského štátu EÚ.

Európske osvedčenie o dedičstve

Na účely rýchleho, plynulého a účinného vysporiadania dedičstva s cezhraničnými dôsledkami v EÚ Nariadenie zaviedlo inštitút európskeho osvedčenia o dedičstve, ktoré sa po vydaní uznáva vo všetkých členských krajinách bez potreby ďalšieho osobitného konania.

Na území Slovenskej republiky vydá európske osvedčenie o dedičstve notár, ktorý dedičstvo prejednal.

Ak ste občanom Slovenskej republiky, ktorý na Slovensku aj pred smrťou žil, teda tu má pobyt, má majetok na Slovensku, ale aj nehnuteľnosť napríklad v Španielsku, dedičstvo po vašej osobe prejedná slovenský notár, ktorý na základe žiadosti vydá európske osvedčenie o dedičstve. Následne na základe európskeho osvedčenia o dedičstve vydanom na Slovensku španielsky orgán, obdobný slovenskému katastru nehnuteľností, zapíše vašich dedičov ako vlastníkov španielskej nehnuteľnosti, a to bez potreby dedičského konania na území Španielska.

K nehnuteľnosti po vašej osobe sa tak vaši dedičia dostanú výrazne jednoduchšie.

Stav pred prijatím Nariadenia a právna úprava pre nečlenské štáty

V takomto prípade sa dedenie s medzinárodným prvkom na Slovensku riadi zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov ( „ZMPSP“). Právomoc slovenského súdu, ako aj slovenského notára na prejednanie dedičstva, je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský notár prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky. V opačnom prípade bude dedičstvo, ktoré je v cudzine, prejednané podľa právneho poriadku štátu, kde sa dedičstvo nachádza. Ide o platnú právnu úpravu, ktorá sa uplatní na všetky krajiny, na ktoré sa Nariadenie nevzťahuje.

Čo je potrebné skontrolovať, ak ste dedenie svojej zahraničnej nehnuteľnosti ošetrili pred účinnosťou Nariadenia?

Nariadenie nadobudlo čiastočnú účinnosť dňa 5. júla 2012 a úplne účinným sa stalo dňa 17. augusta 2015. Ak ste sa od účinnosti Nariadenia rozhodli spísať závet a notárovi ste riadne uviedli, že vlastníte aj nehnuteľnosť v niektorom z členských štátov EÚ, notár vás s najväčšou pravdepodobnosťou upozornil na existenciu Nariadenia, oboznámil vás s možnými následkami a závet spísal v súlade s ním.

Ak ste dedenie po vašej osobe ošetrili ešte pred účinnosťou Nariadenia, je vysoko pravdepodobné, že ste na váš majetok na Slovensku spísali jeden závet a na vašu nehnuteľnosť v zahraničí druhý závet podľa právneho poriadku štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Od účinnosti Nariadenia sa však bude dedičstvo, nachádzajúce sa vo viacerých členských štátoch, prejednávať vždy iba podľa jedného právneho poriadku členského štátu podľa pobytu poručiteľa alebo jeho voľby rozhodného práva.

Ak vychádzame z predpokladu, že ste slovenským občanom, ktorý bude mať posledný pobyt na území Slovenska, celé dedičstvo, vrátane zahraničnej nehnuteľnosti v členskom štáte EÚ, bude prejednané pred notárom podľa slovenského práva, a to i napriek tomu, že na zahraničnú nehnuteľnosť ste v minulosti zriadili samostatný závet v krajine, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza a v súlade so ZMPSP ste počítali s tým, že táto nehnuteľnosť sa bude dediť podľa právneho poriadku tohto štátu.

Podľa § 480 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov platí, že závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť. Viaceré závety však môžu popri sebe obstáť vtedy, ak upravujú rozdielny majetok poručiteľa. Notár v takomto prípade bude najprv musieť podrobiť oba závety skúmaniu, či popri sebe podľa slovenského práva obstoja.

Ak bol váš slovenský závet spísaný neskôr ako váš zahraničný závet v členskom štáte EÚ, v praxi to môže spôsobiť, že váš zahraničný závet neobstojí popri novšom slovenskom závete a vaša zahraničná nehnuteľnosť bude zdedená dedičom, ktorého ste určili v slovenskom závete a nie dedičom, ktorého ste určili v zahraničnom závete. [2]

Ak sa vás táto situácia týka, je potrebné skontrolovať text vašich posledných platných závetov a uistiť sa, že popri sebe obstoja. Ak si nie ste istý, že závety popri sebe obstoja alebo zistíte, že sa vzájomne vylučujú, odporúčame vám spísať nový závet, v ktorom v súlade s Nariadením ošetríte všetok svoj majetok nachádzajúci sa v členských štátoch EÚ.

---

Poznámky pod čiarou:

[1] Obvyklý pobyt označuje pobyt v krajine, v ktorej sa osoba obvykle zdržiava väčšinu roka. Podľa Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 25. novembra 2021 vo veci C-289/20 IB, ktorý sa v konaní venoval určeniu obvyklého pobytu manžela v oblasti zrušenia manželského zväzku, sa obvyklý pobyt v zásade vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu.

[2] Uvedené platí iba pre zahraničné nehnuteľnosti na území členských štátov, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie. Ak ste spísali samostatný závet pre zahraničnú nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v štáte, na ktorý sa Nariadenie nevzťahuje, Vaša zahraničná nehnuteľnosť bude podliehať samostatnému dedičskému konaniu v tejto krajine.