Právny žurnál: Zaistenie, zadržanie, cela alebo väzba?

V laickej verejnosti sa často zamieňajú pojmy ako zaistenie, zadržanie, obmedzenie osobnej slobody, cela predbežného zadržania a väzba. Vrátane jednotlivých okolností a práv s tým spojenými, preto považujeme za vhodné jednotlivé inštitúty priblížiť v tomto článku z hľadiska ich účelu a náležitosti.

V tejto časti Právneho žurnálu vám priblížme okolnosti, za ktorých je možné obmedziť osobnú slobodu jednotlivca.

JUDr. Vladimír Menich, advokát

V súlade so zákonom možno obmedziť osobnú slobodu jednotlivca na základe nasledovných inštitútov: A. zaistenie, B. zadržanie, C. väzba a D. obmedzenie osobnej slobody.

A. Zaistenie

Zaistenie je preventívnym a zabezpečovacím úkonom v záujme zabezpečenia zákonnosti a nastolenia poriadku. Zaistenie je oprávnený vykonať policajt v súlade so Zákonom o policajnom zbore. Nevyhnutným dôsledkom nie je iniciovanie trestného konania a vznesenie obvinenia.

Kto je oprávnený zaistiť osobu?

Jedine policajt na základe Zákona o policajnom zbore v nasledovných prípadoch:

a) osobu ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život alebo svoje zdravie, alebo život a zdravie iných osôb, alebo majetok,

b) osobu pristihnutú pri páchaní priestupku, ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci,

c) osobu ktorá sa nachádza na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a je tu súvislosť so spáchaným trestným činom.

Zaistená osoba je umiestnená do cely policajného zaistenia (tzv. CPZ). Musí byť poučená a informovaná o dôvodoch a okolnostiach zadržania. Policajt je povinný spísať bezodkladne úradný záznam o zaistený.

Ako dlho trvá zaistenie?

Zaistenie osoby nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.

Počas tejto doby je policajt povinný zaistenú osobu odovzdať príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak po vykonaní úkonov zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie (existencia dôvodného podozrenia a dôkazov). Ak policajt neodovzdá zaistenú osobu v priebehu 24 hodín príslušným OČTK, musí osobu ihneď prepustiť na slobodu.

Aké práva ma zaistená osoba?

Zaistenej osobe musí najmä policajt na jej požiadanie umožniť kontaktovať niektorú z blízkych osôb alebo advokáta. Zároveň jej musí byť umožnené poradiť sa s advokátom, a to bez prítomnosti tretej osoby.

Ako je to v prípade zhoršeného zdravotného stavu alebo pri požití alkoholu?

V prípade, ak je osoba zranená alebo upozorní na svoju závažnú chorobu alebo zranenie, policajt zaistí lekárske ošetrenie a vyžiada vyjadrenie lekára, či môže byť osoba umiestnená v CPZ.

Do CPZ nemožno umiestniť osobu pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo liekov. Cela musí byť hygienicky vyhovujúca a zodpovedať účelu zaistenia osoby. Ak bola však zaistenej osobe zistená prítomnosť alkoholu dychovou skúškou, policajti by mali zaistenú osobu najprv zobrať do nemocnice na pohotovosť s potrebou zaistenú osobu vyšetriť a získať od lekára súhlas na jej umiestnenie do cely predbežného zadržania.

Pred umiestnením do CPZ je policajt ďalej opravený odobrať zaistenej osobe veci, ktorými by mohla ohroziť svoj alebo cudzí život alebo zdravie.

Do cely sa umiestňujú oddelene osoby rôzneho pohlavia, osoby mladšie ako 18 rokov a dospelí a osoby, proti ktorým sa bude viesť spoločné trestné konanie.

B. Zadržanie

Zadržanie je neodkladný (zaisťovací) úkon, pri existencii dôvodného podozrenia aplikovaný v záujme iniciovania trestného konania. Zadržanie môže napríklad nasledovať po zaistení osoby, ktorá je odovzdaná príslušným OČTK. Okamihom zadržania podozrivého sa však začína trestné stíhanie (konanie) vo veci. Je však žiaduce podotknúť, že tak ako ja väzba aj zadržanie nie je obligatórny inštitút a trestné stíhanie voči osobe možno viesť aj bez využitia zadržania. Účelom zadržania je obmedzenie osobnej slobody na účely ďalšieho rozhodnutia o väzbe.

Za splnenia akých podmienok možno osobu zadržať?

Na zadržanie podozrivej osoby musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky:

1. získanie predchádzajúceho súhlasu prokurátora na zadržanie podozrivej osoby, pričom zadržanie podozrivej osoby je možné vykonať bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora len výnimočne, tj. v prípade, ak vec neznesie odklad a súhlas nemožno vopred získať (napríklad, ak bola takáto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku),

2. je daná existencia dôvodného podozrenia zo spáchania určitého trestného činu, teda konkrétne dôkazy musia indikovať, že určitá osoba sa svojim konaním dopustila spáchania určitého trestného činu,

3. je daný aspoň jeden z dôvodov väzby (tzv. úteková, kolúzna alebo preventívna väzba, resp. trestné stíhanie pre trestný čin terorizmu, viď bod C. nižšie).

Aké úkony sú vykonané počas zadržania?

Väčšinu úkonov vykonáva policajt (môže však aj prokurátor), ktorý je povinný vykonať nasledovné:

• podozrivú osobu riadne oboznámiť a informovať s dôvodmi jej zadržania (najmä so skutkom, z ktorého je podozrivá) a poučiť ju o jej procesných právach;

• vypočuť zadržanú osobu na účely verifikácie, či sú dané všetky podmienky, ktoré boli predbežne splnené na zadržanie podozrivého. Policajt sa snaží počas výsluchu podozrivého predovšetkým overiť, či je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal podozrivý ako zadržaná osoba a či z konania podozrivého alebo z ďalších skutočností vyplýva naplnenie niektorého z dôvodov väzby;

• spísať zápisnicu, kde budú uvedené najmä dôvody, miesto, čas a okolnosti zadržania.

Je žiaduce podotknúť, že zaisťovací zmysel zadržania sa prejavuje aj v tom, že zadržaná osoba má stále procesné postavenie „podozrivého“ (a nie obvineného, čo predpokladá vyšší stupeň podozrenia). Zadržaný má však rovnaké práva ako obvinený, najmä má právo radiť sa s advokátom, informovať blízke osoby o zadržaní, avšak nie je opravený nazerať do spisu. Toto právo mu je umožnené až po vznesení obvinenia (ak sa rozhodne o vznesení obvinenia).

Čas zadržania by mal preto prokurátor s policajtom využiť na sumarizáciu dôkazov, spisového materiálu, v záujme nastavenia ďalšieho procesného postupu vo veci. Teda, či rozhodnú o vznesení obvinenia (teda potvrdia podozrenie), alebo prepustia danú osobu na slobodu. Čo sa udeje na základe opatrenia, ak sa podozrenie stane bezpredmetným alebo dôvody zadržania (väzby) sa nepreukážu.

Ak po výsluchu dôvody väzby trvajú, policajt predloží prokurátorovi podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Prokurátor následne podá návrh na vzatie do väzby súdu tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať sudcovi pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania.

„Zadržanie je ďalší trestnoprocesný inštitút odlišný od väzby, ktorý sa v zmysle Trestného poriadku realizuje formou opatrenia policajta, spravidla so súhlasom prokurátora. Pri zadržaní ide o časovo krátkodobé pozbavenie osobnej slobody obvineného alebo osoby podozrivej zo spáchania trestného činu, alebo osoby prichytenej pri páchaní trestného činu dovtedy, pokiaľ sa nerozhodne o tom, či bude osoba vzatá do väzby, alebo prepustená na slobodu.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2018 zo 14. novembra 2018)

C. Väzba

Koho možno vziať do väzby?

Na rozdiel od zadržania je väzba inštitútom už prebiehajúceho trestného konania a je viazaná na existenciu vzneseného obvinenia. Preto do väzby môže byť vzatý len obvinený (t.j. podozrivý, ktorému bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia). To znamená, že okrem samotných predpokladov väzby musí byť splnená procesná podmienka vznesenia obvinenia. Je žiaduce podotknúť, že väzba ako inštitút nie je obligatórna. Osoba, (obvinený) voči ktorej je vedené trestné konanie, môže byť stíhaná aj na slobode.

Kto rozhoduje o vzatí do väzby a pre aké dôvody?

V zmysle Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len základe rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne na základe návrhu prokurátora. Prokurátor musí preto súdu riadne odôvodniť, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, existujú dôvody na podozrenia (tzv. materiálne dôvody väzby), že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:

1. ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký trest (tzv. úteková väzba), alebo

2. bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených, alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (tzv. kolúzna väzba), alebo

3. bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil niekoho (tzv. preventívna väzba).

Aká je celková lehota a trvanie väzby?

Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

1. dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
2. tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
3. štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Z tejto celkovej lehoty väzby pripadá na prípravné konanie najviac

1. sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
2. devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
3. dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

D. Obmedzenie osobnej slobody

Obmedzenie osobnej slobody je taktiež inštitút podľa Trestného poriadku, ktorým je umožnená realizácia tzv. občianskej iniciatívy alebo povinnosti. Trestný poriadok umožňuje obmedziť osobnú slobodu komukoľvek, ak pristihol inú osobu pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom. Rovnako je však žiaduce podotknúť, že ten, kto obmedzil osobnú slobodu inej osoby, je povinný takto pristihnutú osobu bezodkladne odovzdať policajným orgánom, ktoré majú v zásade na výber postup podľa bodov A., B., a C.

Obmedzenie osobnej slobody nie je viazaná na vznesenie obvinenia, pričom obmedzením osobnej slobody sa nezačína trestné stíhanie (ako pri zadržaní), nakoľko o začatí trestného stíhania môžu rozhodnúť len orgány činné v trestnom konaní.

Záverom považujeme však za žiaduce zdôrazniť, že osoba, voči ktorej je vykonávaný niektorý zo spomenutých inštitútov, má právo radiť sa s advokátom bez prítomnosti tretej osoby, má právo vypovedať a objasňovať skutočnosti prípadu a predkladať dôkazy, ako aj právo nevypovedať a ostať ticho. [1]

V prípade, ak máte záujem o bližšie informácie a konzultácie, neváhajte nás kontaktovať tu

---

Poznámky pod čiarou:

[1] V medzinárodnom kontexte, alebo s prihliadnutím na anglosaský právny systém ide o tzv systém. „Miranda Rights“, kde Najvyšší súd Spojených štátov v prípade Miranda v. Arizona konštatoval právo podozrivého (zadržaného) neodpovedať na inkriminujúce otázky a právo ostať ticho, teda odoprieť vypovedať a byť poučený o dobrovoľnosti výpovede. Právo na odopretie výpovede je preto zaužívané v každom modernom systéme trestného práva.

Použité skratky:

Trestný poriadok – zákon č. 301/2005 Trestný poriadok v znení neskorších predpisov Zákon o policajnom zbore – zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov OČTK – orgány činné v trestnom konaní