BOZP v ére domáckej práce

V súčasnej dobe modernizácie a digitalizácie sa výkon práce z domáceho prostredia (domácka práca, telepráca, home office) stal bežnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Aj v týchto podmienkach zostáva bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) kľúčovým aspektom, hoci slovenská legislatíva v tejto oblasti čiastočne zaostáva za technickým vývojom.

Zodpovednosť zamestnávateľa pri práci z domu

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP“) sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú v priestoroch zamestnávateľa alebo z prostredia svojho domova, či v niektorých prípadoch zo zahraničia. Pri práci formou domáckej práce, telepráce a home officu však zamestnávateľ nie je zodpovedný za stav pracoviska v zmysle revízií elektrickej inštalácie, vykurovania či iného energetického vybavenia domácnosti.

Hlavnou povinnosťou zamestnávateľa zostáva poskytnúť zamestnancovi pokyny na bezpečnú prácu (najmä so zobrazovacími jednotkami) a zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie prostredníctvom pridelených a pravidelne kontrolovaných pracovných prostriedkov.

Prípady pracovných úrazov v zahraničí

Hranica medzi súkromným a pracovným životom je pri domáckej práci, telepráci a príležitostnom home office plynulejšia, čo sťažuje určenie, či došlo k pracovnému úrazu.

Jedným z prípadov, ktorý sa zaoberal práve pracovným úrazom v rámci výkonu práce z domáceho prostredia sa uskutočnil v Nemecku. Išlo o prípad, kedy sa zamestnanec pošmykol na schodoch pri prvom rannom presune z postele do domácej pracovne, pričom podľa súdu utrpel pracovný úraz. Cesta po schodoch slúžila výlučne na prvý nástup do práce v záujme zamestnávateľa.(1)

K dôležitým precedensom v oblasti domáckej práce, telepráce a home office pribudol rozsudok dánskeho Najvyššieho súdu z 2. mája 2025, ktorý potvrdil, že pád zamestnankyne v jej vlastnom dome počas práce na diaľku je pracovným úrazom.

Zamestnankyňa sa počas pracovnej doby vybrala do kuchyne, aby si pripravila kávu, pričom sa obe strany zhodli, že táto činnosť má prirodzenú súvislosť s jej prácou. Pri presune v rámci domácnosti sa pošmykla a spadla, pričom utrpela zranenie. Súd v tomto prípade konštatoval, že nie je podstatné, že k úrazu došlo v dôsledku zakopnutia o súkromný predmet (v tomto prípade krabicu), ktorý si zamestnankyňa sama umiestnila na podlahu. Najvyšší súd potvrdil a uviedol, že pád bol dôsledkom podmienok, za ktorých bola práca vykonávaná. Dôležitým faktom bolo, že zamestnávateľ neposkytol zamestnankyni žiadne inštrukcie týkajúce sa nastavenia jej domácej kancelárie. Rozhodnutie indikuje, že hlavným pravidlom do budúcna bude, že pracovné úrazy utrpené doma počas bežného pracovného času sú kryté poistením pre prípad pracovného úrazu, a to aj vtedy, ak sú spôsobené usporiadaním domácnosti alebo súkromnými predmetmi. Zamestnávateľ tak v zásade nesie riziko za bezpečnosť zamestnanca počas výkonu práce aj v jeho súkromnom priestore.(2)

Nástroj na hodnotenie rizík: Dotazník (Checklist)

Keďže zamestnávateľ nemá kontrolu nad domácim prostredím, odporúčanou metódou je využitie formulára na hodnotenie rizík (checklistu), ktorý zamestnanec samostatne vyplní.(3)

Inšpiráciou je dotazník Európskej agentúry pre BOZP, členený na 7 častí:

1. Prostredie a vybavenie pracoviska: Teplota, vlhkosť, denné svetlo, čistota, bezpečnosť elektrického vedenia.

2. Zobrazovacie jednotky: Správna inštalácia bez odrazov svetla.

3. Softvér a hardvér: Dostupnosť technickej podpory na diaľku.

4. Organizácia práce: Implementácia postupov a čerpanie pravidelných prestávok.

5. Psychosociálne problémy: Schopnosť oddeliť prácu od súkromia a kontakt s kolegami.

6. Manažment BOZP: Sledovanie príznakov workoholizmu.

7. Informácie a školenie: Informovanosť o rizikách a riadne zaškolenie.(4)

Pri posudzovaní pracovných úrazov v režime domáckej práce a telepráce je kľúčovým faktorom určenie hranice medzi súkromným životom a plnením pracovných povinností, ktorá je v domácom prostredí omnoho plynulejšia než na pracovisku zamestnávateľa. Slovenská legislatíva, konkrétne v § 220 Zákonníka práce, definuje plnenie pracovných úloh ako výkon povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom za úrazy v priamej súvislosti s prácou považuje aj úkony zvyčajné počas práce alebo úkony potrebné pred jej začiatkom.

V kontexte domáckej práce, telepráce a home office sa pri posudzovaní vychádza z judikatúry a odborných analýz (napr. Přenosilová, 2023), ktoré rozlišujú, či ku konkrétnej aktivite došlo v záujme zamestnávateľa alebo ide o čisto súkromnú záležitosť. Zatiaľ čo presun na toaletu alebo do pracovne za účelom začatia práce sa v niektorých jurisdikciách (napr. Nemecko, Dánsko) považuje za činnosť s prirodzenou súvislosťou s prácou, aktivity ako stravovanie alebo prechádzka na záhrade za účelom oddychu sú vnímané ako excesy z plnenia pracovných úloh.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad a kategorizáciu typických situácií v domácom prostredí a ich právne posúdenie z hľadiska nároku na odškodnenie pracovného úrazu.

Tabuľka: Posúdenie pracovného úrazu z domáceho prostredia

Zdroj: PŘENOSILOVÁ, L. Pracovní úrazy v kontextu výkonu práce Mimo pracoviště zaměstnavatele

Odporúčané kroky pre zamestnávateľa

V kontexte súdnych rozhodnutí a platnej slovenskej legislatívy by mal zamestnávateľ pri vysielaní na domácku prácu, teleprácu a home office vykonať nasledujúce kroky:

1. Vydanie pokynov pre domáce pracovisko: Zamestnávateľ by mal v súlade so svojou všeobecnou povinnosťou vydať jasné smernice, ako má domáce pracovisko vyzerať (napr. udržiavanie voľných prístupových ciest k toalete a kuchynke bez prekážok).

2. Využitie hodnotenia rizík (Checklist): Zamestnávateľ by mal od zamestnanca vyžadovať potvrdenie, že jeho domáce pracovisko spĺňa základné bezpečnostné kritériá. Inšpiráciou môže byť dotazník Európskej agentúry pre BOZP zameraný na prostredie, vybavenie a psychosociálne faktory.

3. Písomná dohoda o podmienkach: Odporúča sa uzatvoriť písomnú dohodu, kde sa definuje priestor určený na prácu a časový rámec, v ktorom zamestnanec plní pracovné úlohy.

4. Oboznamovanie a vzdelávanie: Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať zamestnancov s predpismi BOZP. Pre domácku prácu, teleprácu, prípadne príležitostný home office je vhodné využiť formu e-learningu, ktorú Národný inšpektorát práce akceptuje.

5. Evidencia a nahlásenie úrazu: Zamestnanec má povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu. Zamestnávateľ musí následne zistiť príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, ideálne za účasti bezpečnostného technika, ak ide o závažný úraz.

6. Ochrana osobných údajov: Pri vedení evidencie úrazov v domácom prostredí je nevyhnutné dodržiavať GDPR, nakoľko ide o spracúvanie údajov o zdraví, ktoré patria do osobitnej kategórie osobných údajov.

Tieto kroky pomáhajú zamestnávateľovi nielen zvyšovať kultúru BOZP v spoločnosti, ale slúžia aj ako prevencia pred prípadnými súdnymi spormi o uznanie pracovného úrazu v domácom prostredí.

V prípade, ak máte akékoľvek doplňujúce otázky k téme bezpečnosti pri práci z domu alebo potrebujete odbornú pomoc s nastavením vašich interných procesov a dokumentácie, neváhajte sa na nás s dôverou obrátiť. Naši odborníci s dlhoročnou praxou v oblasti pracovného práva sú pripravení poskytnúť vám komplexné poradenstvo, ktoré vám pomôže nielen splniť zákonné povinnosti, ale predovšetkým efektívne predchádzať pracovným úrazom a chrániť zdravie vašich zamestnancov. Vybudovanie silnej kultúry BOZP je kľúčom k úspechu každej modernej spoločnosti a my vám v tomto procese radi poskytneme našu odbornú súčinnosť.

(1) Verhandlung B 2 U 4/21 R, Unfallversicherung - erstmalige Arbeitsaufnahme - Weg vom Schlafzimmer zum Homeoffice. Pre viac informácií na webovej stránke: https://www.bsg.bund.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2021/2021_37.html (2) Dostupné na: https://www.bechbruun.com/en/news/news/the-danish-supreme-court-injury-sustained-from-a-fall-at-home-constituted-a-work-relate (3) VÁRYOVÁ, L – NOSKO, G. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Komentár. Žilina: Poradca podnikateľa, spol. s r.o., 2024. ISBN 978-80-8196-172-7. (4) Pre viac informácií pozri: European Agency for Safety and Health at Work. E-fact 33 – Risk assessment for Teleworkers. Dostupné online: https://osha.europa.eu/sites/default/files/33%20_risk_assessment_for_teleworkers.pdf