Covid-19 a zmluvné vzťahy

COVID-19 a opatrenia vydané v súvislosti s COVID-19 môžu mať vážny dopad na plnenie zmluvných záväzkov.

Môžu spôsobiť neschopnosť povinnej strany splniť si svoje záväzky. Situáciu často komplikuje, že tieto okolnosti sú nezávisle od vôle povinnej strany a povinná strana ich nevie ovplyvniť.

Bude potrebné riešiť, v akom rozsahu je možné v týchto prípadoch odmietnuť splnenie povinnosti, či a v akom rozsahu je možné zbaviť sa zodpovednosti za škody pre nesplnenie povinnosti, či a v akom rozsahu je potrebné si vrátiť už poskytnuté plnenie, ak bolo poskytnuté atď.

Stanovenie vhodného postupu závisí od mnohých okolností. Iné postavenie budú mať voči sebe navzájom obchodní partneri, iné obchodný partner voči spotrebiteľovi.

V prvom kroku je potrebné identifikovať, či vôbec a ako rieši tieto okolnosti zmluva medzi stranami. A ak zmluva takúto situáciu nerieši, aké možnosti ponúka zákon.

Nasledujúce postupy sú zjednodušujúce a nemôžu byť chápané ako poskytnutie právneho poradenstva. Každý prípad je potrebné osobitne vyhodnotiť z hľadiska textu zmluvy a zákona a individuálne zvoliť vhodný postup.

NEMOŽNOSŤ PLNENIA

Čo to znamená

Ak plnenie nie je možné „objektívne“ uskutočniť, povinnosť zanikne. To znamená, že povinný prestáva byť povinným uskutočniť plnenie a jeho záväzok zaniká. Okolnosti spôsobujúce nemožnosť plnenia by mali byť „nezávislé“ od povinnej strany, ktoré povinná strana nevie ovplyvniť; za určitých okolností môžu byť tieto okolností „subjektívne“, t.j. môžu sa týkať len povinnej strany.

Ak sa nemožnosť týka len časti záväzku, za určitých okolností môže zaniknúť automaticky aj zostávajúca časť záväzku (napríklad pre veriteľa zostávajúca časť záväzku nemá zmysel) alebo zostávajúca časť záväzku naďalej platí, pokiaľ nie je zrušená odstúpením od zmluvy.

Za určitých okolností môže zaniknúť aj jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu.

Nezaniká však jeho povinnosť vrátiť plnenie, ktoré už dostal od druhej strany.

Podmienky pre použitie

Základnou podmienkou je, že musí ísť o objektívne dôvody, čo by v prípade COVID 19 a opatrení vydaných na jeho riešenie malo byť splnené.

Samotná existencia COVID 19 a opatrení, nepostačuje na použitie nemožnosti plnenia.

Ak je možné uskutočniť plnenie neskôr alebo za zvýšených nákladov alebo za sťažených podmienok, plnenie nie je nemožné a je ho potrebné vykonať. V prípade obchodných partnerov, plnenie nie je nemožné, ak je možné ho splniť pomocou inej osoby.

K okolnosti nemožnosti plnenia môže dôjsť aj po vzniku zmluvy alebo aj po čiastočnom plnení; t.j. už vykonané čiastočné plnenie nevylučuje následnú nemožnosť plnenia.

Ako postupovať

V prvom kroku je potrebné zistiť, či túto situáciu rieši zmluva a ak rieši, postupovať podľa zmluvy. Zmluvy často riešia takéto situácie, napr. ako doložka vis major.

Ak nie, overiť, či COVID 19 a opatrenia spôsobujú, že plnenie nie je možné vôbec uskutočniť (v niektorých prípadoch je možné plnenie uskutočniť, hoci napr. neskôr alebo s vyššími nákladmi alebo pomocou inej osoby).

Ak plnenie nie je možné uskutočniť, čo najskôr oznámiť druhej strane, že plnenie nie je možné uskutočniť a iniciovať rokovanie s cieľom minimalizovať škody a dohodnúť sa na ďalšom postupe.

Ak sa plnenie stane nemožným len sčasti, overiť, či plnenie zvyšnej časti má zmysel pre druhú stranu a ak má, plniť zvyšnú časť záväzku. V prípade, že ide o plnenie voči obchodnému partnerovi, platí, že zvyšnú časť záväzku je potrebné plniť, pokiaľ druhá strana neodstúpi od zmluvy.

Nakoniec, vrátiť plnenie, ktoré druhá strana už poskytla ako protiplnenie k plneniu, ktoré sa stalo nemožným.

Overiť, či nemožnosť plnenia vylučuje náhradu škody (napr. voči obchodným partnerom môže byť spoločnosť zodpovedná za škodu, aj keď ju nezavinila) a ak nevylučuje, identifikovať jej rozsah. Ak je práve takáto škoda poistená, včas oznámiť škodu, jej dôvody, výšku a ostatné okolnosti poisťovni pre uplatnenie poisteného plnenia. Overiť, či škodu a nemožnosť plnenia nie je potrebné oznámiť štátnym orgánom alebo samospráve alebo inej tretej osobe.

ZAVINENIE / OKOLNOSŤ VYLUČUJÚCA ZODPOVEDNOSŤ

Čo to znamená

Ak strana nevie poskytnúť plnenie, poruší svoje zmluvné alebo zákonné povinnosti a za normálnych okolností za to zodpovedá. To znamená, že je povinná nahradiť škodu neposkytnutím plnenia, prípadne zaplatiť zmluvnú pokutu alebo uskutočniť iné „sankčné“ plnenie, podľa toho, aké sankčné plnenie stanovuje pre tento prípad zmluva alebo zákon.

Všeobecne, sankčné povinnosti nenastanú, ak strana porušenie nezavinila.

Ak však ide o zmluvu medzi obchodnými partnermi (a teda sa posudzuje podľa obchodného práva) to, že strana nezavinila porušenie, ju nezbavuje zodpovednosti. Podľa obchodného práva sa porušenie povinností posudzuje prísnejšie. Ale ak porušujúca strana preukáže, že existuje okolnosť, ktorá vylučuje jej zodpovednosť, za škodu nezodpovedá.

Podmienky pre použitie

Všeobecne, pre využitie zavinenia je potrebné zhodnotiť, či porušenie porušujúca strana zavinila alebo nie. Zjednodušene, ak strana preukáže, že porušenie a jej následok je nezávislé od jej vôle/vedomia, nezodpovedá.

V prípade obchodných vzťahov je situácia prísnejšia, pretože porušujúca strana zodpovedá bez ohľadu na to, či porušenie zavinila alebo nie. Porušujúca strana však môže preukázať, že nie je schopná svoju povinnosť z dôvodu prekážky, ktorá nezávisí od jej vôle a (zjednodušenie) túto prekážku nemohla predvídať alebo jej následky odvrátiť v čase vzniku povinnosti. V tomto prípade za porušenie a škodu nezodpovedá.

V zásade, COVID-19 by mal zbaviť porušujúcu stranu zavinenia alebo ak ide o zmluvu medzi obchodnými partnermi, mala by byť okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť.

Ako postupovať

V prvom kroku je potrebné vyhodnotiť, či zmluva neupravuje špecifické podmienky pre zbavenie sa viny alebo či neuvádza konkrétne okolnosti vylučujúce zodpovednosť.

Ak áno, oznámiť partnerom, že porušujúca strana nie je zodpovedná a uviesť aj dôvody, prečo nie je zodpovedná.

ZMARENIE ÚČELU ZMLUVY

Čo to znamená

V princípe, ak je v zmluve uvedený alebo z nej vyplýva účel a jeho dosiahnutie sa zmarí z dôvodu podstatnej zmeny okolností (hoci aj po uzavretí zmluvy), strana môže odstúpiť od zmluvy. Takouto zmenou však nie je zmena hospodárskej alebo trhovej situácie alebo zmena majetkových pomerov strany.

Táto zmena však nespôsobuje zánik zodpovednosti za škodu, to znamená, že porušujúca strana pri využití tohto inštitútu ostáva zodpovednou.

Podmienky pre použitie

Jedinou podmienkou je, že došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá zmarila splnenie účelu zmluvy.

Ako postupovať

Po prvé, vyhodnotiť, či zmluva špecificky neupravuje zmenu okolností, ak áno, postupovať podľa nej.

Ak nie, vyhodnotiť, či zmena okolností je podstatná. Posúdenie bude individuálne a bude závisieť od konkrétneho prípadu. V niektorom prípade tá istá okolnosť môže byť podstatnou zmenou, v niektorom nie.

Ak je podstatnou zmenou, porušujúca strana má možnosť odstúpiť od zmluvy.

Pozor, odstupujúca strana síce nemusí uskutočniť plnenie ale zodpovedá za škodu. Z tohto dôvodu tento inštitút zrejme nebude využívaný.

KONKURZ / REŠTRUKTURALIZÁCIA

Čo to znamená

Bohužiaľ, v niektorých prípadoch môže mať COVID-19 tak závažný dopad na plnenie záväzkov, že porušujúca strana nebude schopná plniť svoje peňažné záväzky (platiť svojich dodávateľov, platiť dane, odvody atď.).

V tomto prípade bude vhodné zvážiť začatie reštrukturalizačného alebo konkurzného konania.

Reštrukturalizácia dáva podnikateľovi šancu na prekonanie náročného obdobia. Umožňuje za podmienok stanovených reštrukturalizačným plánom zbaviť sa časti starých dlhov s tým, že zvyšnú časť podnikateľ bude uhrádzať v termínoch stanovených v reštrukturalizačnom pláne. Podnikateľ ďalej pokračuje v podnikateľskej činnosti, musí byť však schopný splácať novo vzniknuté dlhy.

Konkurz je definitívne a posledné riešenie situácie podnikateľa. Účelom konkurzu je použitie zostávajúcich aktív podnikateľa na uspokojenie veriteľom. Vykonávanie podnikateľskej spoločnosti preberá konkurzný správca a po skončení konkurzného konania spoločnosť zanikne.

Podmienky pre použitie

Podmienkou na začatie reštrukturalizačného alebo konkurzného konania je podanie kvalifikovaného návrhu (spolu s prílohami) a rozhodnutie súdu, ktorým povolí reštrukturalizáciu alebo vyhlási konkurz.

Ako postupovať

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, či má zmysel pokračovať v podnikaní s existujúcimi dlhmi a je šanca, že po skončení krízy bude podnikateľ schopný všetky dlhy uhradiť a pokračovať v podnikateľskej činnosti.

Ak je podnikateľ príliš zadlžený a ani budúce aktivity a projekty túto situáciu nemôžu zvrátiť a nemá teda zmysel pokračovať v podnikaní, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Takéto vyhodnotenie odporúčame urobiť zavčasu, pretože za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je podnikateľ a jeho štatutárny orgán zodpovedný. Zodpovedá za škodu spôsobenú ostatným veriteľom za nepodanie návrhu včas, a to až do výšky, v akom neboli uspokojené pohľadávky ostatných veriteľov, čo môže byť významná suma; štatutár je naviac povinný zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 12 500,- EUR do konkurznej podstaty. Náklady na konkurz sú výrazne nižšie ako pri reštrukturalizácii, odhadujeme ich v závislosti od prípadu na 2 000,- EUR. Negatívnym následkom konkurzu pre štatutára je, že v nasledujúcich dvoch rokoch nebude môcť vykonávať funkciu štatutára v žiadnej inej spoločnosti.

Ak má zmysel pokračovať v podnikaní a vzhľadom na budúce aktivity je pravdepodobné, že ide len o dočasný problém, je potrebné vyhodnotiť, či čiastočné odpustenie dlhov môže pomôcť. Ak áno, je potrebné poveriť správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a ak tento posudok odobrí reštrukturalizáciu, podať kvalifikovaný návrh spolu s prílohami na príslušný súd. Reštrukturalizácia nie je lacná záležitosť, náklady štandardnej reštrukturalizácie odhladujeme na cca 40 000 EUR (náklady na vypracovanie reštrukturalizačného posudku, náklady na reštrukturalizačného správcu, poplatky atď.). Reštrukturalizácia však dokáže Vašu spoločnosť zachrániť.

Aktualizácia k 22. aprílu 2020

INŠTITÚT „DOČASNEJ OCHRANY PODNIKATEĽOV"

Dňa 22. apríla 2020 Parlament schválil novelu zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom tejto novely je vytvorenie právneho rámca pre poskytnutie dočasnej ochrany podnikateľom, ktorí majú sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike a sú zasiahnutí negatívnymi dopadmi šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Podnikatelia, ktorí môžu využiť právne nástroje vymedzené v tejto novele sú tí, ktorí budú potrebovať právnu ochranu najmä z dôvodu tlaku ich veriteľov (dodávateľov, odberateľov, financujúcich subjektov, ...).

Predmetná novela koncipuje inštitút Dočasnej ochrany Podnikateľov na princípe tzv. opt in moratória, pri ktorom sa využívajú už postupy a účinky známe z insolvenčných procesov, avšak samotná dočasná ochrana nie je medzistupňom ukončenia prevádzkovania podniku, práve naopak, má vytvoriť predpoklady pre životaschopnosť a prevádzkovanie podniku počas doby krízy zapríčinenej pandémiou. Zjednodušene ide o ochranu podnikov pred veriteľmi počas trvania pandémie.

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany sa bude podávať len prostredníctvom formulára, ktorý pripraví a zverejní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Výnimku z elektronického podania žiadosti novela pripúšťa len v prípade živnostníkov, keďže viacero z nich nemusí mať momentálne prístup k prostriedkom elektronickej komunikácie.

Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti, a jednak osobitné náležitosti. Všeobecné náležitosti musia byť doplnené žiadateľom, osobitné náležitosti budú formulované na formulári žiadosti ako vyhlásenia.

V § 14 zákona sa vymedzujú osobitné náležitosti žiadosti o poskytnutie dočasnej ochrany, ako napríklad:

• žiadateľ je povinný v žiadosti vyhlásiť, že spĺňa predpoklady pre poskytnutie dočasnej ochrany,
• podaním žiadosti sleduje účel dočasnej ochrany podľa § 8 predmetného zákona,
• z dôvodu značného zvýšenia počtu pohľadávok po lehote splatnosti alebo značného poklesu svojich tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019, ktoré podstatne ohrozujú prevádzkovanie podniku (ak žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, za porovnateľné obdobie sa považuje mesiac február 2020),
• k 12. marcu 2020 nebol v úpadku,
• ku dňu podania žiadosti nie sú u neho dôvody na jeho zrušenie a vo vzťahu k nemu nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie,
• k 12. marcu 2020 vo vzťahu k nemu neprebiehalo exekučné konanie pre uspokojenie nároku z jeho podnikateľskej činnosti,
• vo vzťahu k jeho podniku, veci, právu alebo inej majetkovej hodnote patriacej k podniku nebol k 12. marcu 2020 začatý výkon záložného práva,
• v kalendárnom roku 2020 nerozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje, alebo následky takýchto úkonov odstránil,
• v kalendárnom roku 2020 okrem opatrení smerujúcich k zmierneniu následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 neurobil iné opatrenie ohrozujúce jeho finančnú stabilitu alebo jeho následky odstránil,
• vedie riadne účtovníctvo a neporušuje povinnosť podľa § 40 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Súd v zásade preskúma žiadosť formálne, čo zodpovedá požiadavke na rýchle súdne konanie, pretože opačný prístup by znamenal zdĺhavosť konania, čo za danej situácie nie je namieste. Ak je žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany úplná, súd vydá potvrdenie o poskytnutí dočasnej ochrany a zaeviduje ju v informačnom systéme a zároveň bezodkladne vykoná opatrenia na publikovanie informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

Tretie osoby sa dozvedia o poskytnutí dočasnej ochrany z Obchodného vestníka a toto zverejnenie má voči nim účinky podľa tohto zákona.

Podnikateľ, ktorý bol pred súdom úspešný a súd rozhodol v jeho prospech, bude v Obchodnom vestníku označený ako „podnikateľ pod dočasnou ochranou“ tak, aby sa dočasná ochrana nezamieňala s konkurznou terminológiou, ktorá používa pojem „dlžník“.

Podnikateľ pod dočasnou ochranou musí naďalej potrebné preferovať spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb. Nerešpektovanie takéhoto účinku môže znamenať nielen dôvod na zrušenie dočasnej ochrany, účinnosť právnych úkonov, ale v neposlednom rade aj zodpovednosť za škodu.

A aké sú účinky dočasnej ochrany?

Účinky dočasnej ochrany nastanú deň nasledujúci po dni zverejnenia informácie o poskytnutí dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku.

Dočasná ochrana v zásade bráni efektívnemu prejednaniu veriteľských návrhov na konkurz (prerušenie konania). Ochrana je zameraná len na veriteľské návrhy po vymedzenom termíne a na prípady, kedy ešte nedošlo k účinkom vyhlásenia konkurzu (keďže ide o negatívny predpoklad na poskytnutie dočasnej ochrany).

Dočasná ochrana znamená tiež, že sa neaplikuje povinnosť podať dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu a to nielen pri dlžníkovi, ale aj osobách konajúcich v jeho mene, ako sú členovia jeho štatutárnych orgánov.

Ak sa začalo exekučné konanie na základe návrhu oprávneného voči podnikateľovi pod dočasnou ochranou pred vymedzeným termínom, problémy podnikateľa nie sú zjavne spôsobené účinkami pandémie (je potrebné tiež pripočítať dobu na získanie exekučného titulu), ale problémy majú pôvod v iných okolnostiach, a to najmä vo finančných problémoch.

„Staršie exekúcie“ budú podnikateľa spravidla diskvalifikovať z poskytnutia dočasnej ochrany z dôvodu úpadku. Ochrana sa poskytuje pred exekúciami, ktoré by po vymedzenom dátume potenciálne menili skladbu, využitie alebo určenie majetku podnikateľa pod dočasnou ochranou a znamenali by aj jeho zmenšenie.

Podobne ako pri exekúcii aj pri výkone záložného práva by pri podnikateľovi pod dočasnou ochranou mohlo dôjsť k zásadnejším zmenám v skladbe, využití, určení či zmenšení jeho majetku. Preto poskytnutie dočasnej ochrany bráni začatiu výkonu záložného práva na majetkové hodnoty ako podnik, časť podniku, vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu patriacu k podniku.

Výpoveď a odstúpenie od zmluvy

Modifikujú sa pravidlá pre výpoveď a odstúpenie od zmluvy v súvislosti s termínom, kedy došlo k omeškaniu. Viacero podnikateľov môže mať v súčasnej situácii problém aj s úhradou starších pohľadávok, pri ktorých pôvodne očakávali, že ich budú môcť uhradiť. O to viac, že iný účinok dočasnej ochrany výslovne uvádza, že záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je potrebné uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami.

Premlčanie

Pri dočasnej ochrane sa voči podnikateľovi pozastavuje najmä beh premlčania.

Podobne je potrebné nahliadať aj na lehoty pre prípadné uplatnenie nárokov z odporovateľných úkonov.

Rozdelenie zisku

Do skončenia dočasnej ochrany sa nepripúšťa rozdeľovanie zisku alebo iných vlastných zdrojov a osobitné nakladanie s majetkovou podstatou podnikateľa, a to nielen komisívne, ale aj omisívne.

Financovanie cudzími zdrojmi

Suspendovaním pravidiel pre spriaznené financovanie cudzími zdrojmi v Obchodnom zákonníku, ako aj v insolvenčnom práve, sa podporuje financovanie počas dočasnej ochrany. Zabezpečenie takéhoto financovania však v prípadnom budúcom konkurze bude neúčinné.

Časové trvanie dočasnej ochrany

Dočasná ochrana má pre všetkých podnikateľov v zásade časovo obmedzené pôsobenie a to bez ohľadu na jej začiatok.

O jej predĺžení erga omes môže rozhodnúť vláda.

Podnikateľ sa dočasnej ochrany môže vzdať, t. j. požiada sám o jej zrušenie, avšak do úvahy prichádza aj možnosť, že ju súd zruší, ak tu neboli podmienky na jej poskytnutie alebo tu nie sú podmienky na jej trvanie.

Konanie o dočasnej ochrane

Len na doplnenie uvádzame, že rozhodovať o žiadostiach o poskytnutie dočasnej ochrany, budú súdy príslušné podľa sídla, resp. podľa miesta podnikania žiadateľa. Ak sa žiadosť podá na nepríslušnom súde, tak sa nebude postupovať na príslušný súd, ale nebude sa na ňu prihliadať.

V prípade tohto zákona v zásade nie sú prípustné opravné prostriedky. Pripúšťa sa výlučne námietka proti odmietnutiu dočasnej ochrany.