Kryptoaktíva – povaha a riziká zneužívania vs. MiCA

Rozvoj digitálnych technológií v posledných desaťročiach výrazne ovplyvnil fungovanie finančných trhov a spôsoby realizácie finančných transakcií. Jedným z najvýraznejších prejavov tejto transformácie je vznik kryptoaktív, ktoré predstavujú novú formu digitálnych hodnôt založených na kryptografických princípoch a technológii blockchain. Kryptoaktíva sa postupne etablovali ako alternatíva k tradičným finančným nástrojom, pričom nachádzajú uplatnenie nielen ako platobný prostriedok, ale aj ako investičný nástroj, či prostriedok uchovávania hodnoty.

Kryptomena

Kryptomena (angl. cryptocurrency) označovaná aj ako virtuálna mena alebo digitálne peniaze predstavuje formu digitálneho platidla určeného na online transakcie. Je založená na princípoch kryptografie, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť integritu, dôveryhodnosť a bezpečnosť finančných operácií. Podstatou kryptomeny je využitie kryptografických metód na vytvorenie decentralizovaného (t. j. nie sú vydávané alebo riadené jednou entitou, napr. centrálnou bankou) a distribuovaného systému, ktorý umožňuje fungovanie bezpečnej digitálnej meny bez potreby centrálnej autority. Distribuovaný systém zabezpečuje, že databáza transakcií je uložená na viacerých miestach súčasne, čo zvyšuje jej odolnosť voči technickým poruchám a neoprávneným zásahom.

Virtuálne meny sa tak stali novým a perspektívnym segmentom digitálnej ekonomiky, ktorý prináša nielen množstvo výhod, ale aj určité riziká a výzvy.

Kryptomena je internetová digitálna mena fungujúca na základe komplexných šifrovaných matematických algoritmov. Prostredníctvom výpočtov a overovania transakčných blokov je možné získavať nové jednotky meny, čo je proces známy ako ťažba. Alternatívne je možné kryptomeny nadobudnúť ich nákupom prostredníctvom výmeny tradičných mien, ako sú euro alebo dolár, prípadne výmenou za iné kryptomeny. Rovnako ako klasické meny, aj kryptomeny slúžia predovšetkým na realizáciu rýchlych a bezpečných platieb za tovary a služby u subjektov, ktoré ich akceptujú. Významnou výhodou kryptomenových transakcií je ich rýchlosť, globálna dostupnosť a nízke alebo nulové poplatky.

Trh s kryptomenami sa vyvíjal od Bitcoinu v roku 2009, pričom postupne vznikali rôzne kryptomeny s odlišnými technickými vlastnosťami a účelmi. V súčasnosti existuje už niekoľko tisíc rozdielnych kryptomien, medzi najznámejšie patrí Bitcoin, Ethereum, Tether, Cardano, Stellar, Litecoin, Ripple XRP, NEO, ChainLink a iné. Niektoré kladú dôraz na rýchlosť transakcií, iné na anonymitu alebo decentralizované aplikácie.

Jednotlivé kryptomeny sa od seba odlišujú najmä použitým hardvérom na ťažbu, spôsobom distribúcie a technologickým riešením. Zároveň je možné ich obchodovať na kryptomenových burzách, kde sa vymieňajú za tradičné meny alebo medzi sebou navzájom. Každá nová kryptomena zároveň prináša vlastné marketingové stratégie a deklarované inovácie, či už v oblasti bezpečnosti, spôsobu distribúcie, ochrany súkromia alebo ekologických aspektov fungovania.

Na pochopenie pojmu a povahy kryptoaktív je nevyhnutné zároveň objasniť technologické princípy, na ktorých ich existencia stojí. Kryptoaktíva totiž nie sú len ekonomickým alebo právnym fenoménom, ale predovšetkým technologickým riešením založeným na špecifickej infraštruktúre. Jednou z nich je blockchain. Je základným kameňom fungovania kryptomien.

Blockchain

Blockchain predstavuje decentralizovanú a distribuovanú databázu, ktorá je zabezpečená kryptografickými mechanizmami tak, aby bola zachovaná dôvernosť ukladaných údajov a zároveň bola znemožnená ich neoprávnená zmena alebo prístup zo strany tretích osôb. Technológia blockchain umožňuje realizáciu bezpečných transakcií priamo medzi jednotlivými účastníkmi siete bez potreby zapojenia sprostredkovateľa, čím eliminuje viaceré medzičlánky typické pre tradičné systémy.

Odstránenie sprostredkovateľov a zníženie režijných nákladov vytvára predpoklady na zefektívnenie transakčných procesov, najmä prostredníctvom zníženia poplatkov, urýchlenia spracovania transakcií a zabezpečenia nepretržitej prevádzky systému. Významnou vlastnosťou blockchainu je jeho transparentnosť, keďže zaznamenané údaje sú verejne overiteľné a spätne nemenné, čo viedlo k jeho označovaniu ako tzv. „technológie dôvery“.

Údaje sú v blockchaine ukladané do samostatných dátových celkov – blokov, ktoré sú kryptograficky prepojené a zoradené v chronologickom reťazci. Distribuovaný charakter blockchainu zabezpečuje vysokú mieru odolnosti systému, keďže jeho kópia je uložená na veľkom množstve nezávislých zariadení po celom svete. Vďaka týmto vlastnostiam nachádza blockchain uplatnenie nielen v oblasti kryptomien, ale aj pri elektronických voľbách, evidencii katastrálnych a matričných údajov, registrácii vozidiel či v ďalších oblastiach verejnej správy a súkromného sektora.

Aktuálne rozlišujeme nasledujúce typy blockchainov:

Súkromný blockchain predstavuje autorizovanú sieť, vytvorenú jednou organizáciou, ku ktorej sa môžu pripojiť a získať k nej prístup výhradne len schválení účastníci. Transakcie na súkromnom blockchaine nie sú verejne viditeľné, ale sú overované prostredníctvom procesu konsenzu medzi členmi siete. Je zraniteľnejší voči podvodom.

Verejný blockchain je prístupný každému bez akéhokoľvek schválenia. Ide o decentralizovanú sieť, ku ktorej sa môže ktokoľvek pripojiť a je úplne decentralizovaný. Ktokoľvek sa môže podieľať na vytváraní nových blokov a overovaní blokových údajov.

Hybridný blockchain kombinuje prvky verejných a súkromných blockchainových sietí. Tento typ blockchainu sa často používa v podnikových aplikáciách, keď je potrebné bezpečne zdieľať dáta viacerých organizácií.

Výhody blockchain technológie

Blockchainová technológia umožňuje rýchle a efektívne prevody digitálnych aktív, vrátane kryptomien, medzi účastníkmi siete bez potreby sprostredkovateľa. Napríklad prevod niekoľkých tisíc eur z jednej krajiny do druhej môže prebehnúť prakticky okamžite s nízkymi poplatkami, ktoré sú často výrazne nižšie než pri tradičných bankových prevodoch, najmä pri medzinárodných transakciách, kde poplatky môžu dosahovať niekoľko percent. Na rozdiel od bánk, ktoré evidujú a monitorujú všetky transakcie, blockchain poskytuje určitú mieru nezávislosti od centrálneho dohľadu.

Medzi hlavné výhody blockchain technológie patrí:

• Lacná a rýchla – prevody nevyžadujú centralizované servery a môžu sa realizovať v reálnom čase, čo umožňuje takmer okamžitý presun peňazí alebo iných digitálnych aktív.

• Transparentná, ale anonymná – záznamy o transakciách sú verejne dostupné a overiteľné, pričom účastníci siete sú identifikovaní len prostredníctvom verejných kľúčov, nie mena alebo osobných údajov.

• Bezpečná – kryptografia zabezpečuje, že transakcie môžu vykonávať len autorizovaní účastníci, pričom záznamy v blockchaine sú nemenné a nedajú sa spätne meniť.

Napriek nesporným výhodám blockchainovej technológie treba spomenúť potenciál na zneužitie. Vlastnosti, ktoré robia blockchain atraktívnym z technologického a ekonomického hľadiska – najmä decentralizácia, absencia centrálnej autority a anonymita účastníkov – zároveň vytvárajú prostredie, v ktorom je sťažené uplatňovanie tradičných mechanizmov finančného dohľadu. Na rozdiel od klasického bankového systému, kde finančné inštitúcie podliehajú povinnostiam identifikácie klientov a monitorovania transakcií podľa predpisov proti praniu špinavých peňazí, pri kryptomenových transakciách tieto kontrolné nástroje často absentujú alebo sú len obmedzene uplatniteľné.

V dôsledku uvedeného vznikli v kryptomenovom prostredí špecializované nástroje, ktorých účelom je ešte viac sťažiť dohľadateľnosť transakcií a oddeliť digitálne aktíva od ich pôvodného zdroja. Tieto nástroje fungujú na princípe technického miešania viacerých transakcií medzi sebou tak, aby sa narušila čitateľnosť transakčnej histórie na blockchaine. Typickým príkladom takéhoto mechanizmu sú kryptomenové mixéry, ktoré predstavujú osobitný systém anonymizácie finančných tokov v prostredí decentralizovaných sietí.

Riziká – mixéry

Kryptomenové mixéry predstavujú anonymizačné nástroje, ktorých účelom je sťažiť sledovanie pôvodu a cieľa kryptoaktív na blockchaine. Funguje na báze kombinácie rôznych zdrojov, ktoré sa vzájomne premiešajú a tým sťažujú možnú identifikáciu na blockchaine. Cieľom mixéru je zabrániť iným osobám sledovať a potenciálne stotožniť adresu peňaženky s konkrétnou osobou alebo používateľom.V podstate sú umelo vygenerované adresy vložené medzi legitímne adresy za účelom ochrany príjemcu, alebo za účelom preprania transakcií.

Tento systém nemusí byť nevyhnutne nezákonný, môže slúžiť aj na legitímny účel, napríklad keď webové stránky elektronického obchodu priradia jedinečnú , vopred vygenerovanú adresu každému zákazníkovi, ktorý si za službu alebo tovar vyberie platbu kryptomenom.

V praxi sa však mixéry najčastejšie spájajú so snahou o zatajenie pôvodu finančných prostriedkov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Túto skutočnosť ilustruje aj zásah orgánov činných v trestnom konaní proti službe Cryptomixer, ktorá bola v novembri 2025 v rámci koordinovanej policajnej akcie Európskej únie známa kryptomenová mixovacia služba Cryptomixer raziou vypnutá. Operácia prebiehala od 24. do 28. novembra 2025 za účasti nemeckých a švajčiarskych orgánov činných v trestnom konaní, pričom ju koordinovali agentúry Eurojust a Europol. V priebehu zásahu bolo zadržaných viac než 25 miliónov eur v bitcoinoch, tri servery služby boli zaistené a získaných viac ako 12 terabajtov dát, ktoré môžu pomôcť pri následných vyšetrovaniach. Podľa orgánov Cryptomixer umožnil anonymizáciu finančných prostriedkov, ktoré pochádzali z rôznych trestných aktivít vrátane obchodovania s narkotikami, zbraňami, podvodov a kybernetických útokov, a od svojho vzniku v roku 2016 spracoval stovky miliónov eur prostredníctvom poolingového systému a náhodných distribučných mechanizmov. Takýto princíp fungovania zásadne obmedzuje možnosť spätnej identifikácie pôvodu finančných fondov pomocou bežnej blockchainovej analýzy.

Centrálne fungujúce mixéry, ako Cryptomixer, známe aj z predchádzajúcich zásahov (napr. ChipMixer, ktorý bol zastavený medzinárodnými bezpečnostnými zložkami už v roku 2023), predstavujú významný nástroj zneužívania kryptomenových transakcií na praní špinavých peňazí. Tieto služby sú často prístupné aj cez dark web a fungujú bez povinných opatrení, ako sú identifikácia klientov (KYC) alebo monitorovanie transakcií, ktoré by umožnili odhaliť podozrivé finančné toky. To ešte viac zvyšuje ich atraktivitu pre organizované skupiny aj jednotlivcov, ktorí sa snažia obchádzať existujúce právne a regulatorné rámce.

Z právneho hľadiska predstavujú mixéry významné riziko z pohľadu predpisov proti praniu špinavých peňazí (AML/CTF), keďže narúšajú princíp finančnej transparentnosti. Následná konfiškácia serverov a dát pri akcii Cryptomixer v roku 2025 demonštruje zvýšenú ochotu medzinárodných autorít zasiahnuť proti infraštruktúram, ktoré umožňujú obchádzanie legitímnych finančných kontrol a ktoré sú spojené s významnými nelegálnymi finančnými tokmi v globálnom meradle.

Príklady ako Cryptomixer ukazujú, že technológia blockchain, hoci je transparentná a bezpečná, môže byť zneužitá na obchádzanie existujúcich finančných kontrol a anonymizáciu nelegálnych tokov.

MiCA

Takéto prípady podčiarkujú potrebu účinného regulačného rámca, ktorý dokáže ochrániť integritu finančného systému a súčasne umožniť rozvoj legálnych služieb s kryptoaktívami. V reakcii na tieto riziká Európska únia pripravila komplexnú legislatívu, ktorá stanovuje jasné pravidlá pre poskytovateľov kryptoslužieb a definuje povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Nariadením (EÚ) 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami, známym ako MiCA, ustanovila Európska únia jednotný právny rámec, ktorý doposiaľ komplexne neupravoval trh kryptoaktív a poskytovateľov súvisiacich služieb. Tento právny akt sa uplatňuje na vydávanie kryptoaktív, ich verejnú ponuku a prijímanie na obchodovanie, ako aj na poskytovanie služieb s nimi spojených.

MiCA rozlišuje tri hlavné kategórie kryptoaktív:

• tokeny elektronických peňazí, ktorých hodnota je stabilizovaná voči jednej oficiálnej mene,

• tokeny naviazané na aktíva, ktorých hodnota je viazaná na iné aktíva alebo ich kôš,

• a ostatné kryptoaktíva, ktoré nespadajú pod predchádzajúce kategórie.

Regulácia zavádza pre emitentov kryptoaktív i poskytovateľov služieb kryptoaktív povinnosť legálne fungovať ako právnická osoba, zverejňovať biely doklad (white paper) a ďalšie markentingové informácie na svojich webových stránkach a komunikovať s držiteľmi a potenciálnymi držiteľmi čestne, jasne a nezavádzajúco. Emitenti a poskytovatelia zároveň musia identifikovať, riadiť a publikovať konflikty záujmov a niesť zodpovednosť za škody spôsobené nesprávnymi informáciami v dokumentácii. MiCA ďalej stanovuje požiadavky na organizáciu a riadenie podnikania, ochranu držiteľov kryptoaktív, transparentnosť, povinnosť mať dostatočné vlastné zdroje a interné systémy na efektívne zvládanie sťažností. Emitenti tokenov naviazaných na aktíva musia napríklad zabezpečiť spätnú zameniteľnosť tokenov na hodnotu aktív, na ktoré sú viazané, a mať trvalo rezervné aktíva na pokrytie svojich záväzkov.

Poskytovatelia služieb musia získať povolenie príslušného vnútroštátneho orgánu, mať sídlo v členskom štáte EÚ a spĺňať podmienky profesionálneho riadenia a správy podnikania. Tieto povinnosti sa týkajú celého spektra služieb, ako sú prevod a vymieňanie kryptoaktív, bezpečné uchovávanie aktív, prevádzkovanie obchodných platforiem či správa objednávok.

Cieľom uvedených pravidiel je zvýšiť transparentnosť, znížiť riziko zneužívania kryptomien v protizákonných aktivitách a zároveň ochrániť investorov a klientov poskytovateľov služieb. MiCA vytvára jednotné európske pravidlá, ktoré nahrádzajú rôzne vnútroštátne režimy: ak poskytovateľ získa povolenie v jednom členskom štáte, môže svoje služby poskytovať vo všetkých členských štátoch EÚ bez nutnosti ďalších licenčných procesov.

Hoci nariadenie MiCA nadobudlo účinnosť už v roku 2024, prípady ako Cryptomixer z roku 2025 ukazujú, že implementácia regulačných mechanizmov v praxi a presadzovanie dohľadu nad globálne pôsobiacimi anonymizačnými službami predstavuje časovo náročný proces, počas ktorého môžu naďalej pretrvávať riziká zneužívania kryptomenových nástrojov na trestnú činnosť.

Pre viac zaujímavostí zo sveta práva a technológie nás nezabudnite sledovať!