Postúpenie pohľadávky v exekúcii: Kto má právo na náhradu škody, ak exekútor nevyplatí vymožený výťažok?

Úvod

Predstavte si, že kúpite pohľadávku, vstúpite na miesto pôvodného oprávneného do prebiehajúceho exekučného konania a po čase zistíte, že exekútor síce úspešne speňažil majetok povinného v dražbe, ale výťažok nikdy nevyplatil - ba čo viac, peniaze už na jeho účte nie sú. Komu patrí v takejto situácii nárok na náhradu škody voči štátu? Postupcovi alebo postupníkovi?

Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR poskytol v rozsudku z 3. decembra 2025 zásadnú odpoveď: ak došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky, postupník nadobúda spolu s ňou aj právo na výplatu výťažku a tiež nárok na náhradu škody za výťažok, ktorý mu exekútor nevyplatil. Štát totiž v týchto situáciách de facto ručí za exekútora.

Skutkový stav

V exekučnom konaní začatom v roku 1997 pôvodný súdny exekútor v roku 1998 vymohol z dražby spoluvlastníckeho podielu povinného sumu vyše 523 000 Sk. Rozvrh výťažku však nebol schválený a exekútor vymožené prostriedky nikdy nevyplatil - neskôr sa zistilo, že peniaze na jeho účte chýbajú.

V roku 2014 pôvodná oprávnená (Slovenská konsolidačná, a. s.) postúpila pohľadávku na žalobkyňu, ktorá vstúpila ako nová oprávnená do prebiehajúceho exekučného konania. Keďže ani náhradný exekútor nedisponoval prostriedkami získanými v dražbe, žalobkyňa sa domáhala náhrady škody vo výške 13 213,16 EUR voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Štát namietal, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože v čase postúpenia bola pohľadávka v rozsahu už vymoženej sumy zaniknutá a nárok na náhradu škody nebol v zmluve o postúpení výslovne uvedený.

Vysvetlenie odôvodnenia súdu

Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa odklonil od staršej názorovej línie (najmä od uznesenia sp. zn. 5Cdo/133/2019) a vyslovil tieto kľúčové závery:

1. Zánik záväzku vymožením je zložená právna skutočnosť. Na rozdiel od bežného splnenia dlhu, pri exekúcii nedochádza ku dňu získania výťažku k jednoznačnému zániku pohľadávky - výška, do ktorej pohľadávka zanikla, sa určuje až neskôr (v rozvrhu výťažku) so spätnými účinkami.

2. Pred výplatou výťažku nedochádza k oddeleniu vymáhanej pohľadávky od práva na výplatu výťažku. Tieto dve oprávnenia tvoria neoddeliteľný celok. Ak preto oprávnený postúpi vymáhanú pohľadávku, postupník nadobúda spolu s ňou aj právo na výplatu výťažku - a to dňom, kedy nadobudol procesné postavenie oprávneného v exekúcii.

3. Štát „ručí“ za exekútora. Zodpovednosť štátu za škodu v prípade, ak exekútor nevydá oprávnenému výťažok (napríklad ho spreneverí), má z hľadiska ekonomickej kauzy povahu ručenia. A rovnako ako ručenie nezaniká postúpením pohľadávky na nového veriteľa, ani „ručenie“ štátu sa pri zmene oprávneného nevytráca.

4. Postupník nemusí vedieť, že exekútor výťažok spreneveril. Oprávnený, ktorý postupuje vymáhanú pohľadávku, často nedisponuje vedomosťou o tom, že exekútor má výťažok v rukách a že ho protiprávne použil. To však nemôže ísť na ťarchu postupníka.

Veľký senát sa tak nestotožnil s názorom predkladajúceho senátu a potvrdil, že žalobkyňa bola aktívne legitimovaná na uplatnenie náhrady škody voči štátu.

Vysvetlenie praktického významu

Toto rozhodnutie má bezprostredný význam pre veriteľov, postupníkov, investorov do pohľadávok i pre samotných exekútorov:

1. Pre nadobúdateľov pohľadávok: Ak kupujete pohľadávku, ktorá je už vymáhaná v exekúcii, nemusíte sa obávať toho, že o nárok na náhradu škody za zlyhanie exekútora prídete. Postúpením vstupujete do procesného postavenia oprávneného a nadobúdate aj právo na výťažok i prípadnú náhradu škody voči štátu - bez potreby výslovne tento nárok dohodnúť v zmluve o postúpení pohľadávky.

2. Pre formuláciu zmlúv o postúpení: Hoci podľa rozhodnutia nárok na náhradu škody prechádza spolu s vymáhanou pohľadávkou aj bez osobitnej dohody, naďalej odporúčame v zmluvách o postúpení pohľadávok, ktoré sú v exekúcii, výslovne ošetriť aj prechod práv vyplývajúcich z prípadného nesprávneho úradného postupu - predídete tým prípadným interpretačným sporom.

3. Pre uplatňovanie nárokov voči štátu: Pri škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora ide o objektívnu zodpovednosť štátu - bez možnosti liberácie či exkulpácie. Štát zodpovedá za výsledok bez ohľadu na to, ktorý z exekútorov (pôvodný či náhradný) zavinil porušenie povinnosti.

4. Pre dokumentáciu nároku: Pred uplatnením nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné mať doklady o vymoženom výťažku, o zostavenom rozvrhu (aj keď nebol schválený) a o tom, že exekútor sumu nevyplatil. Schválenie rozvrhu výťažku exekučným súdom nie je nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody.

Záver

Veľký senát Najvyššieho súdu SR potvrdil silnú ochranu postupníka, ktorý sa stáva novým oprávneným v exekučnom konaní. Postupník nadobúda nielen samotnú vymáhanú pohľadávku, ale aj všetky práva s ňou spojené - vrátane práva na výplatu výťažku a vrátane nároku na náhradu škody voči štátu, ak exekútor svoju povinnosť nesplní. Ak ste v podobnej situácii, alebo zvažujete nadobudnutie pohľadávky, ktorá je v exekúcii, neváhajte si overiť stav exekučného konania a zvážte uplatnenie nároku v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Spisová značka: 1VCdo/5/2025

R číslo: 1/2026

Forma rozhodnutia: Rozsudok

Súd: Najvyšší súd SR - veľký senát občianskoprávneho kolégia

Dátum rozhodnutia: 3. 12. 2025

Nenechajte si újsť ďalšie zaujímavosti z rozhodovacej praxe súdov a sledujte nás!