Právny žurnál: Daňová kontrola DPH: ako prebieha a čo môže rozhodnúť o jej výsledku

Úvod

Daňová kontrola patrí medzi najstresujúcejšie momenty v živote každej obchodnej spoločnosti aj živnostníka. Správca dane má v jej priebehu silné procesné postavenie a rozhodnutie, ktorým sa kontrola končí, môže mať pre daňový subjekt zásadné finančné dôsledky.

Nedávno sme v našej kancelárii zastupovali klienta pri viacmesačnej daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty, ktorá sa týkala niekoľkých po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Vďaka dôslednej príprave vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly a predloženiu ucelenej dôkaznej dokumentácie sa nám podarilo dosiahnuť, že finálne rozdiely dane určené správcom dane vo vyrubovacom konaní boli napokon len zlomkom toho, čo pôvodne hrozilo, a klient si tak zachoval podstatnú časť svojho nároku.

Priebeh daňovej kontroly a jej právny rámec

Daňová kontrola je upravená v § 44 a nasl. Daňového poriadku. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov ju definuje ako nástroj, ktorého účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov, najčastejšie v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (napr. pri uplatnenom nadmernom odpočte) alebo s daňou z príjmov. Kontrola sa spravidla začína doručením oznámenia o jej začatí alebo, pri kontrole na mieste, samotným jej vykonaním.

Počas celej kontroly platí zásada súčinnosti. Podľa § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku má správca dane povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, poučiť ho o jeho procesných právach a povinnostiach a hodnotiť dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.

Zohľadňuje sa skutočný obsah právnych úkonov. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku sa pri správe daní neprihliada na právne úkony, ktoré nemajú riadny podnikateľský dôvod a ktorých aspoň jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia.

Dôkazné bremeno leží v zásade na daňovom subjekte. Kľúčové je ustanovenie § 24 daňového poriadku, podľa ktorého je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie ho správca dane vyzval. Čím lepšie a systematickejšie je pripravená dokumentácia k jednotlivým obchodom (zmluvy, dodacie listy, komunikácia s dodávateľmi, doklady o preprave a úhrade), tým silnejšia je jeho pozícia. Správca dane naopak musí preukazovať skutočnosti o úkonoch, ktoré voči daňovému subjektu sám vykonal, a nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu.

Protokol z daňovej kontroly je kľúčovým momentom na obranu. Kontrola sa spravidla končí vyhotovením protokolu, v ktorom správca dane zhrnie svoje zistenia a ich právne posúdenie. Doručením protokolu (spravidla spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho zisteniam) sa kontrola formálne skončí a začína plynúť lehota, počas ktorej má daňový subjekt právo podať k protokolu písomné vyjadrenie – ide zvyčajne o poslednú príležitosť predložiť dôkazy, argumenty a doplňujúce vysvetlenia predtým, než správca dane rozhodne vo veci.

Nasleduje vyrubovacie konanie. Po skončení kontroly správca dane vydá rozhodnutie – podľa okolností napríklad podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku (vyrubenie rozdielu dane) alebo § 68 ods. 6 daňového poriadku (zníženie nadmerného odpočtu). Toto rozhodnutie predstavuje záväzné právne posúdenie zistení z kontroly a jeho odôvodnenie by malo reflektovať aj argumenty uplatnené vo vyjadrení k protokolu.

Proti rozhodnutiu je možné brániť sa opravnými prostriedkami. Proti rozhodnutiu správcu dane je možné podať odvolanie v zákonom stanovenej lehote; o odvolaní rozhoduje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré môže rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Ak ani odvolacie konanie nevedie k úspechu, daňovému subjektu ostáva možnosť podať správnu žalobu na príslušný správny súd.

Praktický význam pre daňové subjekty

Najväčší priestor na ovplyvnenie výsledku kontroly existuje pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Z praxe jednoznačne vyplýva, že rozhodujúcou fázou je samotná kontrola a najmä príprava vyjadrenia k protokolu, nie až prípadné odvolacie či súdne konanie, ktoré nasleduje po vydaní rozhodnutia.

Systematická dokumentácia obchodov je základom obrany. Zmluvy, dodacie listy, komunikácia s obchodnými partnermi, doklady o preprave a úhrade a ďalšie podklady preukazujúce reálnosť a ekonomickú racionalitu obchodu by mali byť priebežne archivované, nie dohľadávané až po začatí kontroly.

Vyjadrenie k protokolu by malo cielene reagovať na konkrétne pochybnosti správcu dane. Všeobecné alebo formálne vyjadrenie má oveľa nižšiu šancu ovplyvniť výsledok než argumentácia podložená konkrétnymi dôkazmi a relevantnou judikatúrou k danému typu pochybností.

Včasné zapojenie právneho zástupcu zvyšuje šancu na priaznivý výsledok. Čím skôr sa daňový subjekt so svojím právnym zástupcom pripraví na komunikáciu so správcom dane, systematicky zhromaždí a utriedi dôkaznú dokumentáciu a cielene zareaguje na konkrétne pochybnosti, tým lepšie sú vyhliadky či už ide o úplné zachovanie nároku na odpočet, alebo aspoň o výrazné zníženie sumy, ktorú napokon správca dane dorubí.

Záver

Daňová kontrola nie je proces, ktorého výsledok je vopred daný. Aktívna a včasná obrana daňového subjektu, najmä kvalitná príprava dôkaznej dokumentácie a fundované vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly, môže mať zásadný vplyv na to, v akej výške bude napokon daň dorubená alebo nadmerný odpočet znížený. Podnikateľom preto možno len odporučiť, aby v prípade oznámenia o začatí daňovej kontroly nepodceňovali prípravu a vyhľadali odbornú pomoc čo najskôr, ideálne už na začiatku kontroly.

Potrebujete aj Vy pomôcť v procese daňovej kontroly? Neváhajte sa na nás obrátiť!