Právny žurnál: Legislatívny kompas - Apríl 2024

V dnešnom Legislatívnom kompase vám poskytneme sumár dôležitých prijatých noviniek, ktoré sa vás môžu týkať:

• od 1. mája 2024 sa zvyšujú sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
• plánovaná novela zákona o verejnom obstarávaní na základe vládneho návrhu, ktorej cieľom je posunúť Slovensko dopredu, urýchliť verejné obstarávania a odbúrať komplikácie,
• Elektronický volebný register,
• Amnestia na čierne stavby účinná od 1. apríla 2024,
• novela o sociálnom poistení, ktorá zavádza plnohodnotný 13. dôchodok ako dôchodkovú dávku,
• vyňatie zosnulých osôb z pôsobnosti zákona o ochrane osobných údajov,
• nová všeobecná právna úprava v oblasti ochrany spotrebiteľa a nahradí väčšinu osobitných zákonov z oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa približujeme ku kodifikácii spotrebiteľského práva,
• zmiernenie limitu počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, pre ktorých môže odborne spôsobilá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu.

Bližšie sme sa rozhodli rozobrať tému pripravovanej novely k zákonu o vlastníctve bytových a nebytových priestoroch, Európsky akt o slobode médií a vyjadrenie k modelu „pay or okay“.

HLASOVANIE NA DOMOVEJ SCHÔDZI ČOSKORO UŽ AJ ELEKTRONICKY

Ministerstvo financií SR pripravuje novelu zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej cieľom je zakotviť do zákona novú právnu úpravu elektronického hlasovania. Konkrétne sa vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome navrhuje umožniť hlasovať na schôdzi vlastníkov aj prostredníctvom elektronických prostriedkov. Popri priamej účasti na schôdzi vlastníkov alebo písomnom hlasovaní by vlastníci mali na výber aj tretiu možnosť. Použitie elektronických prostriedkov nepredstavuje nový osobitný typ hlasovania. Ide len o možnosť uľahčiť vlastníkom bytov alebo nebytových priestorov v dome výkon ich vlastníckych práv aj iným spôsobom, než osobnou účasťou. Tento model sa osvedčil najmä počas obdobia pandémie Covid-19 a keďže sú naň pozitívne ohlasy, navrhuje sa zavedenie elektronického hlasovania aj pre postpandemické obdobie. Novelu je možné pripomienkovať v MPK do 20. mája 2024.
Účinnosť je plánovaná od 1. januára 2025.

DO ÚČINNOSTI VSTÚPIL EURÓPSKY AKT O SLOBODE MÉDIÍ

Nové európske nariadenie, ktoré slúži na ochranu novinárov, médií a slobody tlače bolo zverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 17. apríla 2024 a o 20 dní neskôr, t.j. 7. mája 2024, nadobudlo aj účinnosť, avšak v prevažnej miere sa bude uplatňovať od 8. augusta 2025. Ide o historicky prvý záväzný právny akt na úrovni Európskej únie, ktorý sa zaoberá touto problematikou. Z hľadiska vecnej úpravy tento akt má pomôcť:

• redakčnej nezávislosti tým, že sa od členských štátov bude vyžadovať, aby rešpektovali skutočnú redakčnú slobodu poskytovateľov mediálnych služieb a zároveň zlepšili ochranu novinárskych zdrojov, a to aj pred používaním špionážneho softvéru;
• nezávislému fungovaniu verejnoprávnych médií, a to aj zaručením primeraných, udržateľných a predvídateľných finančných zdrojov a zvýšením transparentnosti pri vymenúvaní predsedu alebo členov správnych rád verejnoprávnych médií;
• transparentnosti vlastníctva médií uložením požiadaviek na zverejňovanie cielených informácií (napr. oficiálnych názvov spoločností, kontaktných údajov, vlastníkov);
• zárukám proti neoprávnenému odstraňovaniu mediálneho obsahu, ktorý bol vyrobený podľa profesionálnych noriem, ale ktorý sa považuje za nezlučiteľný s obchodnými podmienkami, zo strany veľmi veľkých online platforiem (menovaných v akte o digitálnych službách);
• právu na prispôsobenie mediálnej ponuky v zariadeniach a rozhraniach, ako sú napríklad pripojené televízory, čo používateľom umožní zmeniť predvolené nastavenia tak, aby odrážali ich vlastné preferencie;
• zabezpečiť, aby členské štáty posudzovali vplyv kľúčových koncentrácií na mediálnom trhu na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť prostredníctvom testov plurality médií;
• zabezpečiť transparentnejšiu metodiku merania sledovanosti pre poskytovateľov mediálnych služieb a inzerentov s cieľom obmedziť riziko nadhodnotenia alebo skreslenia údajov o publiku;
• stanoviť požiadavky na prideľovanie štátnej reklamy poskytovateľom mediálnych služieb a online platformám s cieľom zabezpečiť transparentnosť a nediskrimináciu.

Okrem uvedeného sa zriadi aj nová nezávislá Európska rada pre mediálne služby, ktorej pracovnou náplňou bude podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie mediálneho právneho rámca v EÚ, a to aj vydávaním stanovísk o vplyve koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, a podporou Komisie pri príprave usmernení k otázkam regulácie médií. Rada bude zároveň koordinovať opatrenia týkajúce sa médií mimo EÚ, ktoré predstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť, a zorganizuje štruktúrovaný dialóg medzi veľmi veľkými online platformami, médiami a občianskou spoločnosťou.

EURÓPSKY VÝBOR PRE OCHRANU ÚDAJOV (EDPB) SA VYJADRIL K MODELU „PAY OR OKAY“

EDPB prijal 17. apríla 2024 na plenárnom zasadnutí stanovisko na ochranu údajov podľa článku 64 ods. 2 GDPR. Stanovisko sa venuje platnosti súhlasu so spracovaním osobných údajov na účely behaviorálnej reklamy v kontexte modelov „pay or okay“ zavedených veľkými online platformami.

V stanovisku k modelom "pay or okay" EDPB uviedol, že používatelia by mali mať skutočnú voľbu bez nutnosti odovzdania všetkých svojich údajov alebo zaplatenia. Taktiež tvrdí, že tieto modely väčšinou nespĺňajú požiadavky platného súhlasu a online platformy by mali zvážiť poskytnutie bezplatnej alternatívy bez behaviorálnej reklamy. EDPB sa domnieva, že poskytovanie iba platenej alternatívy k službám, ktoré zahŕňajú spracúvanie osobných údajov na účely behaviorálnej reklamy, by nemalo byť pre prevádzkovateľov štandardným spôsobom. Pri vývoji alternatív by veľké online platformy mali zvážiť poskytnutie „rovnocennej alternatívy“, ktorá nezahŕňa zaplatenie poplatku. Ak sa prevádzkovatelia rozhodnú účtovať poplatok za prístup k „rovnocennej alternatíve“, mali by výrazne zvážiť ponuku dodatočnej alternatívy. Táto bezplatná alternatíva by mala byť bez behaviorálnej reklamy, napr. formou reklamy zahŕňajúcej spracovanie menej alebo žiadnych osobných údajov.

Získanie súhlasu nezbavuje prevádzkovateľa dodržiavania všetkých zásad uvedených v článku 5 GDPR, ako sú obmedzenie účelu, minimalizácia údajov a spravodlivosť. Pokiaľ ide o potrebu slobodného súhlasu, mali by sa zohľadniť tieto kritériá: podmienenosť, ujma, nerovnováha moci a granularita.

EDPB napríklad poukazuje aj na to, že žiadny účtovaný poplatok nemôže spôsobiť, že by sa jednotlivci cítili nútení súhlasiť. Prevádzkovatelia by mali v jednotlivých prípadoch posúdiť, či je poplatok vôbec primeraný, ako aj aká výška je za daných okolností primeraná.

Prevádzkovatelia by mali tiež zvážiť nerovnováhu moci a negatívne dôsledky neudelenia súhlasu.