Právny žurnál: Legislatívny kompas - Február 2026

OBCHODNÉ PRÁVO

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2025 zo 17. decembra 2025

Vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 109/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a ustanovenia § 39 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinný od 04. februára 2026 Ústavný súd rozhodol, že zákon č. 109/2025 Z. z., ktorý menil pravidlá fungovania neziskových organizácií, nadácií a občianskych združení, nie je v súlade s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd vyhovel návrhom skupiny poslancov a verejného ochrancu práv, pričom pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení, ktoré zavádzali prísne transparentné povinnosti pre mimovládny sektor.

Hlavné dôvody protiústavnosti

1. Zásah do práva na súkromie a ochranu osobných údajov

Zákon ukladal organizáciám s príjmami nad 35 000 eur povinnosť zverejňovať identitu darcov (meno a priezvisko), ak ich príspevok presiahol 5 000 eur. ÚS SR konštatoval, že takéto plošné zverejňovanie údajov o súkromných daroch zasahuje do práva na informačné sebaurčenie. Hoci sú ciele ako transparentnosť a boj proti praniu špinavých peňazí legitímne, podľa súdu neboli splnené kritériá nevyhnutnosti. Štátne orgány majú totiž dostatočné kontrolné nástroje na preverovanie financovania aj bez toho, aby boli údaje darcov sprístupnené širokej verejnosti, čo potvrdzovala aj predchádzajúca právna úprava umožňujúca anonymizáciu darcov pri nadáciách.

2. Ohrozenie slobody združovania

Súd zdôraznil, že mimovládne organizácie majú súkromnoprávny charakter a nemožno ich analogicky porovnávať s politickými stranami, ktoré sa uchádzajú o štátnu moc. Povinnosť zverejňovať zoznamy darcov a detailné finančné výkazy môže mať odradzujúci účinok na budúcich prispievateľov, čo nepriamo ohrozuje samotnú existenciu a činnosť združení.

3. Mimovládne organizácie ako povinné osoby podľa infozákona

ÚS SR označil za protiústavné aj zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií. Uloženie administratívnych povinností typických pre verejnú správu na súkromné subjekty by viedlo k ich neúmernému zaťaženiu a riziku „šikanóznych“ žiadostí. Súd zároveň zrušil aj staršie ustanovenie zákona o nadáciách z roku 2002, ktoré nadáciám ukladalo podobné informačné povinnosti.

Schválený vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 03. februára 2026

Predpokladaná účinnosť je navrhovaná na 17. augusta 2026

Dňa 3. februára 2026 Národná rada SR schválila nový zákon o obchodnom registri, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu z roku 2003 a zároveň významne novelizuje Obchodný zákonník, zákon o premenách obchodných spoločností a ďalšie súvisiace predpisy.

Cieľom zákona je:

• znížiť transakčné náklady podnikateľov,

• zvýšiť transparentnosť,

• posilniť právnu istotu a predvídateľnosť,

• zefektívniť registrácie v obchodnom registri a

• obmedziť nekalé praktiky.

Zmeny:

1. Zákon rozširuje pôsobnosť notárov ako registrátorov

Po novom budú môcť vykonávať prvozápisy a zmeny zápisov nielen pri s.r.o., ale aj pri ďalších právnych formách, vrátane a.s. Spoločnosti si tak budú môcť zvoliť, či registráciu vykonajú prostredníctvom registrového súdu alebo notára. Notár však nebude môcť registrovať zápisy na základe dokumentov, ktoré sám vyhotovil, ani zápisy týkajúce sa vnútroštátnych a cezhraničných premien, návrhy oslobodené od súdneho poplatku a návrhy podané cez jednotné kontaktné centrum.

2. Nová právna úprava zavádza povinnú autorizáciu advokátom alebo formu notárskej zápisnice pri viacerých korporátnych dokumentoch

Ide najmä o zakladateľské dokumenty, zmluvy o prevode obchodného podielu, rozhodnutia o zvýšení alebo znížení základného imania pri zmene pomeru podielov, rozhodnutia o menovaní a odvolaní štatutárov (s výnimkou odmeňovania) a zmeny spoločenskej zmluvy pri zmene pomeru hlasov. Notárska zápisnica (príp. autorizácia advokátom) sa bude vyžadovať aj pri cezhraničných premenách a zmenách právnej formy.

3. Zákon zavádza novú podmienku prípustnosti premeny

Premenu nebude možné uskutočniť, ak by v jej dôsledku bola nástupnícka spoločnosť v predlžení, teda ak by hodnota jej záväzkov presahovala hodnotu majetku spoločnosti.

4. Ruší sa zákaz tzv. reťazenia jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným

Po novom už nebude platiť obmedzenie, podľa ktorého jednoosobová s.r.o. nemôže byť jediným spoločníkom inej spoločnosti, ani limit počtu spoločností, v ktorých môže byť fyzická osoba jediným spoločníkom.

5. Verejná dostupnosť údajov z obchodného registra a zbierky listín

Údaje zapísané v obchodnom registri a dokumenty v zbierke listín budú verejne dostupné bez potreby preukazovania právneho záujmu a nebude ich potrebné osobitne preukazovať ani pred orgánmi verejnej moci, ani v obchodnom styku.

6. Rezervácia obchodného mena

Zákon zavádza možnosť rezervácie obchodného mena na obdobie 60 dní za poplatok 50 EUR. Zriadený bude verejný register rezervovaných obchodných mien vedený Okresným súdom Žilina.

7. Horná hranica pokút pre štatutárne orgány

Horná hranica týchto pokút sa zvyšuje na 4 000 EUR, pričom pokutu bude možné uložiť aj opakovane. Zároveň sa znižujú súdne poplatky za registrácie v obchodnom registri (napr. pri prvozápise s.r.o. na 220 EUR, pri a.s. na 550 EUR, zmeny v zápisoch na 50 EUR).

8. Skrátenie lehôt pri cezhraničných premenách a zavedenie Centrálného registra autorizácií

Lehota na zápis pri cezhraničných premenách sa skracuje z 21 dní na 5 pracovných dní. Zároveň sa zriaďuje neverejný Centrálny register autorizácií vedený Slovenskou advokátskou komorou, do ktorého budú advokáti povinne ukladať autorizované zmluvy a dokumenty v deň autorizácie.

FINANČNÉ PRÁVO

Od 01. januára 2026 nadobudol účinnosť Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Poslanci posunuli účinnosť povinných bezhotovostných platieb na 1. máj 2026

Poslanci Národnej rady SR rozhodli o posune termínu povinnosti umožniť zákazníkom bezhotovostnú platbu nad jedno euro z pôvodného 1. marca až na 1. máj 2026. Tento krok poskytne podnikateľom viac času na technickú prípravu, najmä menším prevádzkam, živnostníkom a remeselníkom, ktorí doposiaľ systémy evidencie tržieb nevyužívali a potrebujú implementovať softvér pre QR platby alebo obstarať platobné terminály.

Zákon č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb zavádza povinnosť umožniť zákazníkom bezhotovostný platobný styk.

Jednou z možností splnenia tejto povinnosti je platba cez QR kód, ktorá bude prepojená so systémom „Notifikátor okamžitých platieb“ (NOP) vyvíjaným Finančnou správou SR v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou. Cieľom systému je zabezpečiť dostupnú, bezpečnú a finančne nenáročnú alternatívu k tradičným platobným terminálom a zároveň zvýšiť transparentnosť a boj proti daňovým únikom.

V praxi to funguje takto: Obchodník zvolí na kase platobnú metódu QR platba, zobrazí zákazníkovi QR kód, zákazník zosníma kód mobilom a potvrdí platbu vo svojej bankovej aplikácii. Banka okamžite prevedie platbu na účet podnikateľa a systém NOP notifikáciou potvrdí úspešnú transakciu, pričom pokladnica vytlačí doklad a obsluha odovzdá tovar alebo službu.

Zároveň novela zákona o platobných službách stanovuje, že banky nesmú do konca roka 2027 účtovať poplatok za notifikácie k bezhotovostným platbám, pokiaľ sa využíva technické riešenie Finančného riaditeľstva SR.

Podnikatelia tak získavajú čas na implementáciu QR platieb a notifikačného systému, pričom ide o povinnosť, ktorá sa stane súčasťou zákonného rámca evidencie tržieb od 1. mája 2026.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

Novela predstavuje dôležitú zmenu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a súvisiacich ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktorej cieľom je komplexná úprava zdaňovania príjmov z virtuálnych mien a zosúladenie vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, najmä s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 o trhoch s kryptoaktívami (MiCA).

Novela zavádza do zákona o dani z príjmov explicitné legálne definície pojmov virtuálna mena, stablecoin a staking:

1. Virtuálnou menou sa rozumie digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou alebo orgánom verejnej moci, nemá právny status meny alebo peňazí, avšak je akceptovaný ako platobný prostriedok a je elektronicky prevoditeľný, uchovávateľný alebo obchodovateľný.

2. Stablecoin je vymedzený ako osobitný druh virtuálnej meny, ktorej hodnota je relatívne stabilná v dôsledku jej naviazania na komoditu, peňažnú menu alebo na základe algoritmickej regulácie ponuky.

3. Stakingom sa rozumie prírastok virtuálnej meny získaný overovaním transakcií vo virtuálnej sieti.

Zákon zároveň definuje, čo sa považuje za predaj virtuálnej meny na daňové účely, zavádza osobitný daňový režim a čiastočné oslobodenie od dane pri výmene virtuálnej meny:

Za predaj sa považuje výmena virtuálnej meny za majetok, poskytnutie služby, jej odplatný prevod alebo výmena za stablecoin. Naopak, výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu sa za predaj nepovažuje, čím sa odstraňuje doterajšia aplikačná neistota v oblasti tzv. krypto-krypto transakcií.

Novelou sa zavádza osobitný daňový režim pre príjmy z predaja virtuálnej meny dosiahnuté po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia, pokiaľ virtuálna mena nebola zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka. Takéto príjmy sa zahŕňajú do osobitného základu dane podľa § 51e zákona o dani z príjmov a zdaňujú sa samostatnou sadzbou dane vo výške 7 %.

Zákon ďalej zavádza čiastočné oslobodenie od dane pri výmene virtuálnej meny za majetok alebo poskytnutie služby, ak úhrn týchto príjmov znížený o preukázateľné výdavky nepresiahne v zdaňovacom období sumu 2 400 eur. V prípade prekročenia uvedeného limitu sa do základu dane zahrnie len rozdiel presahujúci túto sumu.

Súvisiaca novela zákona o zdravotnom poistení výslovne ustanovuje, že príjmy z predaja virtuálnej meny, ktorá nebola obchodným majetkom daňovníka, nepodliehajú povinnosti platenia poistného na verejné zdravotné poistenie. Tým sa odstraňuje doterajšia interpretačná nejednoznačnosť a zároveň sa znižuje celkové daňovo-odvodové zaťaženie týchto príjmov.

Prechodné ustanovenia určujú, že nové pravidlá nadobúdajú účinnosť 1. januára 2027, pričom sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2026.

ČLÁNKY

Za mesiac január 2026 si pre Vás naša kancelária pripravila dva významné články, ktoré si určite nenechajte újsť!

Právo na vymazanie v praxi: Analýza zistení EDPB 2025 a odporúčania pre firmy

Právo na vymazanie („právo na zabudnutie“) patrí medzi najčastejšie uplatňované práva v EÚ, no úroveň súladu firiem s článkom 17 GDPR je stále priemerná. Analýza koordinovanej akcie EDPB (10. februára 2026) identifikovala kľúčové nedostatky, najmä absenciu interných postupov, nedostatočné školenia zamestnancov, nejasnú transparentnosť, nesprávne uplatňovanie výnimiek, problematickú retenciu dát, neefektívne mazenie záloh a neúplnú anonymizáciu. Firmy musia zlepšiť procesy, školenia, dokumentáciu, definovať lehoty uchovávania, zaviesť automatizované mazanie záloh a používať techniky anonymizácie, ktoré sú právne účinné. Súlad nie je jednorazový cieľ, ale kontinuálny proces, ktorý vyžaduje transformáciu dátovej stratégie a pravidelný audit efektivity.

Článok je dostupný TU!

Máte vybudovanú značku, ale nemáte ju právne chránenú? Môže vás to stáť viac, než si myslíte.

Ochranná známka je právny nástroj, ktorý chráni vašu značku, logo, názov alebo produktové označenie a poskytuje výlučné právo ich používať a brániť sa proti zneužitiu. Bez registrácie môže byť vaša značka právne zraniteľná, vystavená sporom, kopírovaniu konkurenciou alebo nákladnému rebrandingu. IP Scan (analýza duševného vlastníctva) umožňuje zmapovať všetky nehmotné aktíva spoločnosti, posúdiť ich právnu ochranu, odhaliť riziká a nastaviť systematickú ochranu ako súčasť obchodnej stratégie. Využitie grantového Fondu pre MSP od EUIPO umožňuje pokryť časť nákladov na registráciu ochranných známok a IP Scan, čím sa investícia do ochrany značky a duševného vlastníctva stáva dostupnejšou a strategicky výhodnou.

Článok je dostupný TU!

VÝZNAMNÉ ROZHODNUTIA

Úrad na ochranu osobných údajov uložil pokutu vo výške 6 000 EUR v rozhodnutí č. 2025/1313/03116/OSK, jednej samospráve za porušenie pravidiel spracúvania osobných údajov. Porušenia sa týkali najmä neoprávneného spracúvania lokalizačných údajov zamestnancov a nesprávne poskytovaných informácií o spracúvaní osobných údajov.

Úrad zistil, že samospráva zaznamenávala a uchovávala údaje o polohe svojich zamestnancov pracujúcich z domu pomocou mobilnej aplikácie, ktorá slúžila na evidenciu začiatku a konca pracovného času. Prevádzkovateľ však nepreukázal, že by tieto údaje boli nevyhnutné na účely evidencie dochádzky, čím došlo k porušeniu zásady minimalizácie údajov podľa GDPR. Ďalším problémom bolo nesplnenie informačnej povinnosti, zamestnanci nedostali dostatočné a zrozumiteľné informácie o spracúvaní ich osobných údajov.

Okrem finančnej sankcie úrad uložil samospráve aj konkrétne povinnosti na nápravu a to ukončiť spracúvanie lokalizačných údajov na účely evidencie dochádzky a vymazať už získané údaje. Riadne informovať zamestnancov o spracúvaní ich osobných údajov, vrátane správnych právnych základov, stručne a zrozumiteľne. Úrad zdôraznil, že aj keď má zamestnávateľ povinnosť viesť evidenciu pracovného času podľa Zákonníka práce, zákon neukladá povinnosť ani oprávnenie spracúvať údaje o polohe zamestnancov. Prevádzkovateľ je zodpovedný za to, aby spracúvanie osobných údajov bolo zákonné, transparentné a v súlade so zásadou minimalizácie údajov.

Z tejto situácie vyplýva jasné poučenie pre všetky organizácie a zamestnávateľov, že spracúvanie osobných údajov musí byť vždy zákonné, transparentné a primerané konkrétnemu účelu.

Prihláste sa na odber nášho newslettera a nenechajte si újsť najhorúcejšie novinky zo sveta práva!