Právny žurnál: Legislatívny kompas - Marec 2026

OBCHODNÉ PRÁVO

Zákon č. 30/2026 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony

Táto rozsiahla novela primárne implementuje európsku smernicu CRD VI a pravidlá Basel III do slovenského právneho poriadku, čím posilňuje stabilitu bankového sektora a dohľad nad finančnými inštitúciami. Okrem technických bankových pravidiel však zákon prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov zasahuje aj do fungovania samospráv, štátnej lotériovej spoločnosti a povinností podnikateľov v oblasti platobného styku. Novela reaguje na potrebu modernizácie digitálnych platieb, lepšej kontroly rizík spojených s kryptoaktívami a stabilizácie financovania miest a obcí.

Samosprávy a TIPOS

Z hľadiska samospráv novela zavádza právo na predvídateľnejšie financovanie. Obce a mestá získavajú stabilitu v príjmoch z podielových daní, čím sa eliminujú výpadky v mesiacoch s nízkym výberom daní. Štátna spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., získava nové právo expandovať so svojimi službami na zahraničné trhy a rozširovať portfólio hazardných hier prostredníctvom samoobslužných terminálov.

Banky a podnikatelia

Pre banky z krajín mimo EÚ sa jasne definuje právo pôsobiť na slovenskom trhu výhradne po zriadení pobočky s povolením od Národnej banky Slovenska (NBS). Na druhej strane novela ukladá bankám prísnejšie povinnosti pri riadení rizík, najmä v oblasti ESG (environmentálne a sociálne faktory) a pri operáciách s kryptoaktívami. NBS získava právomoc ukladať vyššie administratívne sankcie a pravidelné penále za neplnenie nápravných opatrení. Zásadná povinnosť vzniká aj pre široké spektrum podnikateľov (vrátane remeselníkov či poskytovateľov služieb), ktorí sú povinní od 1. mája 2026 umožniť zákazníkom vykonať bezhotovostnú platbu (napr. platobnou kartou alebo QR kódom), ak tržba presiahne sumu 1 €. Zároveň sa rozširuje okruh subjektov povinných evidovať tržby v systéme eKasa, čím sa rušia doterajšie výnimky pre vybrané profesie.

Účinný od: 1. marca 2026

SPRÁVNE PRÁVO

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2026 Z. z. z 18. marca 2026, ktorým sa prijímajú opatrenia na obmedzenie spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze spolu s Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 43/2026 Z. z. z 18. marca 2026, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia vybraných pohonných látok

Nariadenie vlády SR č. 42/2026 Z. z. zavádza s účinnosťou na 30 dní prísnu reguláciu predaja motorovej nafty. Bežným spotrebiteľom umožňuje tankovať výhradne do nádrže vozidla a jednej doplnkovej desaťlitrovej nádoby, pričom celková hodnota jedného nákupu nesmie presiahnuť limit 400 eur. Prevádzkovatelia čerpacích staníc sú povinní tieto obmedzenia technicky aj personálne kontrolovať, pričom samoobslužné stanice a prevádzky nespôsobilé dodržiavať stanovené limity musia byť počas tohto obdobia zatvorené.

Dôležitým opatrením je zavedenie osobitnej cenotvorby pre vozidlá registrované v zahraničí a generálny zákaz vývozu nafty z územia republiky s výnimkou pohonných hmôt v štandardných nádržiach vozidiel. Všetky uvedené reštrikcie sa však nevzťahujú na vozidlá záchranných zložiek, ozbrojených síl, štátnej správy a subjektov kritickej infraštruktúry či hospodárskej mobilizácie, ktorým je priznaný prednostný režim bez stanovených limitov.

Obmedzenia pre spotrebiteľov a vývozcov

Nariadenie zavádza striktné limity na nákup motorovej nafty. Bežný odber je povolený výhradne do palivovej nádrže motorového vozidla a maximálne do jednej prenosnej nádoby (kanistra) s objemom do 10 litrov. Zároveň je stanovený finančný strop na jedno tankovanie vo výške 400 EUR. V oblasti medzinárodného práva sa zavádza dočasný zákaz vývozu motorovej nafty z územia SR (do členských štátov EÚ aj tretích krajín). Tento zákaz sa nevzťahuje na pohonné hmoty prepravované priamo v palivových nádržiach vozidiel prekračujúcich hranice.

Povinnosti prevádzkovateľov čerpacích staníc

Na subjekty prevádzkujúce čerpacie stanice dopadá najväčšia administratívna a technická záťaž:

• Kontrolná povinnosť: Prevádzkovatelia musia zabezpečiť dodržiavanie limitov objemu a finančného stropu pri každom odbere.

• Diferencovaná cenotvorba: Prevádzkovatelia sú povinní uplatňovať osobitnú cenu pre vozidlá registrované mimo SR. To si vyžaduje zavedenie mechanizmu na rozlišovanie vozidiel podľa štátu registrácie (kontrola EČV).

• Prevádzková kontinuita: Zákon striktne ukladá povinnosť zatvoriť samoobslužné stanice bez personálu a tie stanice, ktoré nie sú technicky schopné zabezpečiť monitorovanie týchto obmedzení.

Osobitný režim pre vybrané subjekty

Z vyššie uvedených obmedzení sú vyňaté subjekty zabezpečujúce kritickú infraštruktúru a bezpečnosť štátu. Ide najmä o:

• Zložky integrovaného záchranného systému (ZZS, HaZZ, Polícia, Horská záchranná služba).
• Ozbrojené sily SR a spravodajské služby.
• Služobné vozidlá v správe štátu a subjekty hospodárskej mobilizácie.
• Vozidlá „osobitnej dôležitosti“ určené individuálnym rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR.

Stanovená cena pre cudzincov

Nové opatrenie zavádza cenovú reguláciu na motorovú naftu (podľa normy STN EN 590), pričom stanovuje jej pevnú cenu na úrovni 1,826 eura za liter vrátane daní. Uvedená fixná cena sa povinne uplatňuje pri predaji pohonnej látky kupujúcim s motorovými vozidlami, ktoré sú registrované mimo územia Slovenskej republiky. Rovnaká cenová sadzba platí pre týchto zákazníkov aj v prípade, že naftu netankujú priamo do nádrže vozidla, ale do prenosných nádob, ako sú napríklad kanistre.

Možný rozpor s právom EÚ

Nové pravidlá predaja nafty vyvolali okamžitú vlnu nevôle v odborných kruhoch. Slovenská asociácia palivového priemyslu a obchodu (SAPP), varuje, že selektívne určovanie cien môže byť v priamom rozpore s legislatívou Európskej únie. Zatiaľ čo štát argumentuje nevyhnutnosťou potlačiť takzvanú „palivovú turistiku“, v praxi to pre vodičov so zahraničným evidenčným číslom znamená nárast nákladov na liter paliva o približne 20 %.

Situácia pripomína rok 2022, kedy Európska komisia začala konanie voči Maďarsku z podobných dôvodov. Maďarský model bol však podstatne radikálnejší, keďže domáci motoristi vtedy v porovnaní s cudzincami ušetrili na litri paliva až 60 % až 70 %. Brusel vtedy jasne deklaroval, že takéto zvýhodňovanie občanov na základe štátnej príslušnosti narúša integritu spoločného európskeho trhu.

Účinné od: 19. marca 2026

COLNÉ PRÁVO

Vyhláška Ministerstva financií SR č. 39/2026 Z. z

Dňa 13. marca 2026 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. marca 2026, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Vyhláška č. 39/2026 Z. z. predstavuje technickú novelu, ktorá do slovenského colného systému formálne integruje Moldavskú republiku a Čiernu Horu. Tento právny predpis mení prílohu č. 11 vykonávacej vyhlášky k Colnému zákonu, čím tieto krajiny zaraďuje do zoznamu štátov participujúcich na systéme spoločného tranzitného režimu. V praxi to znamená, že obchodná výmena s týmito partnermi sa zjednodušuje na úroveň krajín EFTA (ako Island, Nórsko či Švajčiarsko), čo výrazne urýchľuje cezhraničný pohyb tovaru.

Z hľadiska práv a povinností prináša táto zmena podnikateľom predovšetkým právo na využívanie jednotného colného dokladu (JCD) a elektronického systému NCTS počas celej trasy prepravy. Deklaranti už nie sú povinní podávať separátne vnútroštátne colné vyhlásenia na každej hranici, čo znižuje administratívne náklady a eliminuje prestoje. Na druhej strane však subjektom vzniká povinnosť zabezpečiť colný dlh (clo a dane) prostredníctvom záruk, ktoré musia byť po novom platné aj pre územia Moldavska a Čiernej Hory. Podnikatelia sú tiež povinní zabezpečiť, aby bol tovar v nezmenenom stave a s neporušenými colnými uzáverami dopravený na colný úrad určenia v stanovených lehotách.

Táto novela posilňuje právnu istotu v obchodných vzťahoch a reflektuje zbližovanie colných štandardov týchto krajín s legislatívou Európskej únie. Pre slovenské firmy to znamená nielen jednoduchší prístup na tieto trhy, ale aj nutnosť aktualizovať svoje záručné listiny u bankových či poistných inštitúcií tak, aby pokrývali rozšírené geografické územie spoločného tranzitu.

Vyhláška č. 39/2026 Z. z. predstavuje technickú novelu, ktorá do slovenského colného systému formálne integruje Moldavskú republiku a Čiernu Horu. Tento právny predpis mení prílohu č. 11 vykonávacej vyhlášky k Colnému zákonu, čím tieto krajiny zaraďuje do zoznamu štátov participujúcich na systéme spoločného tranzitného režimu. V praxi to znamená, že obchodná výmena s týmito partnermi sa zjednodušuje na úroveň krajín EFTA (ako Island, Nórsko či Švajčiarsko), čo výrazne urýchľuje cezhraničný pohyb tovaru.

Z hľadiska práv a povinností prináša táto zmena podnikateľom predovšetkým právo na využívanie jednotného colného dokladu (JCD) a elektronického systému NCTS počas celej trasy prepravy. Deklaranti už nie sú povinní podávať separátne vnútroštátne colné vyhlásenia na každej hranici, čo znižuje administratívne náklady a eliminuje prestoje. Na druhej strane však subjektom vzniká povinnosť zabezpečiť colný dlh (clo a dane) prostredníctvom záruk, ktoré musia byť po novom platné aj pre územia Moldavska a Čiernej Hory. Podnikatelia sú tiež povinní zabezpečiť, aby bol tovar v nezmenenom stave a s neporušenými colnými uzáverami dopravený na colný úrad určenia v stanovených lehotách. Celkovo táto novela posilňuje právnu istotu v obchodných vzťahoch a reflektuje zbližovanie colných štandardov týchto krajín s legislatívou Európskej únie. Pre slovenské firmy to znamená nielen jednoduchší prístup na tieto trhy, ale aj nutnosť aktualizovať svoje záručné listiny u bankových či poistných inštitúcií tak, aby pokrývali rozšírené geografické územie spoločného tranzitu.

Vyhláška č. 39/2026 Z. z. predstavuje technickú novelu, ktorá do slovenského colného systému formálne integruje Moldavskú republiku a Čiernu Horu. Tento právny predpis mení prílohu č. 11 vykonávacej vyhlášky k Colnému zákonu, čím tieto krajiny zaraďuje do zoznamu štátov participujúcich na systéme spoločného tranzitného režimu. V praxi to znamená, že obchodná výmena s týmito partnermi sa zjednodušuje na úroveň krajín EFTA (ako Island, Nórsko či Švajčiarsko), čo výrazne urýchľuje cezhraničný pohyb tovaru.

Z hľadiska práv a povinností prináša táto zmena podnikateľom predovšetkým právo na využívanie jednotného colného dokladu (JCD) a elektronického systému NCTS počas celej trasy prepravy. Deklaranti už nie sú povinní podávať separátne vnútroštátne colné vyhlásenia na každej hranici, čo znižuje administratívne náklady a eliminuje prestoje. Na druhej strane však subjektom vzniká povinnosť zabezpečiť colný dlh (clo a dane) prostredníctvom záruk, ktoré musia byť po novom platné aj pre územia Moldavska a Čiernej Hory. Podnikatelia sú tiež povinní zabezpečiť, aby bol tovar v nezmenenom stave a s neporušenými colnými uzáverami dopravený na colný úrad určenia v stanovených lehotách.

Celkovo táto novela posilňuje právnu istotu v obchodných vzťahoch a reflektuje zbližovanie colných štandardov týchto krajín s legislatívou Európskej únie. Pre slovenské firmy to znamená nielen jednoduchší prístup na tieto trhy, ale aj nutnosť aktualizovať svoje záručné listiny u bankových či poistných inštitúcií tak, aby pokrývali rozšírené geografické územie spoločného tranzitu.

Účinná od: 13. marca 2026

PRÁVO SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 21/2023 z 11. februára 2026 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Tento nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zaoberá otázkou diskriminácie policajtov a vojakov – otcov v prístupe k dávke materské. Ústavný súd v ňom rozhodol, že doterajšia právna úprava bola v nesúlade s Ústavou SR, pretože neodôvodnene znevýhodňovala otcov v štátnej službe oproti „civilným“ otcom aj matkám – policajtkám.

Jadrom sporu bolo ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktoré otcom v týchto zložkách priznalo nárok na materské len vo výnimočných prípadoch (napr. ak matka zomrela alebo sa o dieťa nemohla starať zo zdravotných dôvodov). Na rozdiel od bežných zamestnancov si policajti-otcovia nemohli nárokovať materské na základe dohody s matkou o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Súd skonštatoval, že rozlišovanie v prístupe k materskému na základe pohlavia rodiča (v rámci zložiek) a na základe druhu povolania (policajt vs. civil) je diskriminačné.

Starostlivosť otca o dieťa je v modernej spoločnosti chápaná ako rovnocenná so starostlivosťou matky, a preto by štát nemal klásť prekážky otcom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť. Rovnako argumenty vlády, že hromadné odchody otcov na materskú by ohrozili bezpečnosť štátu, súd nepovažoval za dostatočne preukázané.

Práva policajtov a vojakov – otcov

Významnou zmenou v systéme sociálneho zabezpečenia je priznanie nároku na materské pre otcov v štátnej službe za rovnakých podmienok, aké platia v civilnom sektore. Policajti či vojaci tak po novom získavajú právo na výplatu tejto dávky zo svojho osobitného systému nemocenského zabezpečenia aj v situáciách, keď sa na prevzatí dieťaťa do starostlivosti jednoducho dohodnú s matkou po uplynutí šiestich týždňov od pôrodu. Týmto krokom sa končí obdobie, kedy boli títo otcovia často odkázaní výhradne na poberanie nižšieho rodičovského príspevku. Po novom majú priamy nárok na materské, ktoré je pre nich spravidla finančne výhodnejšie, keďže sa jeho výška odvíja priamo od ich služobného platu.

Povinnosti štátnych orgánov a inštitúcií

Z nálezu Ústavného súdu vyplýva pre štátne orgány predovšetkým povinnosť legislatívnej nápravy, čo znamená, že zákonodarca musí uviesť dotknuté protiústavné ustanovenia do súladu s týmto rozhodnutím. Do času, kým sa tak stane, sú príslušné útvary sociálneho zabezpečenia (napríklad pod ministerstvami vnútra či obrany) povinné uplatňovať ústavne konformný výklad.

To v praxi znamená, že pri rozhodovaní o dávkach musia aplikovať pravidlá tak, aby nedochádzalo k diskriminácii otcov na základe ich pohlavia alebo špecifickej povahy ich štátnej služby. Súčasťou tohto prístupu je aj plná akceptácia osobnej starostlivosti o dieťa; štátne orgány už nemôžu nárok otca na materské podmieňovať objektívnou neschopnosťou matky, ale sú povinné rešpektovať ich vzájomnú dohodu o prevzatí starostlivosti.

TRESTNÉ PRÁVO

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 2/2026 z 11. februára 2026 o pozastavení účinnosti ustanovenia čl. II bodu 1 zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Uznesenie reaguje na návrh skupiny 51 poslancov Národnej rady SR, ktorí namietali ústavnosť novely Trestného zákona a Trestného poriadku. Súd tento návrh prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a zároveň pristúpil k zásadnému procesnému kroku – pozastavil účinnosť kľúčového ustanovenia týkajúceho sa tzv. kajúcnikov. Hoci súd nateraz ponechal v platnosti nové skutkové podstaty trestných činov marenia volebnej kampane a popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne, pri pravidlách dokazovania prostredníctvom spolupracujúcich osôb sa rozhodlo o dočasnom pozastavení ich uplatňovania.

Predmetom pozastavenia je konkrétne ustanovenie čl. II bod 1 zákona č. 416/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, ktoré zavádzalo automatickú nepoužiteľnosť dôkazu. Podľa tohto pravidla by bol každý dôkaz pochádzajúci od spolupracujúcej osoby zo zákona považovaný za nezákonný a v súdnom konaní nepoužiteľný, ak by sa preukázalo, že táto osoba v akomkoľvek inom konaní v minulosti nevypovedala pravdivo alebo úplne. Ústavný súd k tomuto kroku pristúpil predovšetkým z dôvodu ochrany nezávislosti súdnej moci, pretože zákonodarca nemôže súdom vopred striktne diktovať, ako majú hodnotiť jednotlivé dôkazy. Právo súdu na voľné hodnotenie dôkazov je kľúčovým prvkom súdnej moci a jeho obmedzenie by mohlo viesť k nenapraviteľným škodám v bežiacich trestných konaniach a narušeniu princípu právnej istoty. Súd tiež zohľadnil pochybnosti o zákonnosti legislatívneho procesu, keďže zmena bola prijatá v skrátenom konaní a formou tzv. „prílepku“.

Práva a povinnosti pre súdy a OČTK

V oblasti dokazovania zaniká (nateraz) povinnosť súdov automaticky vylučovať dôkazy na základe spomínanej „fikcie nezákonnosti“. Súdom zostáva zachované právo na voľné hodnotenie dôkazov, čo znamená, že musia individuálne posudzovať vierohodnosť každej výpovede. Orgány činné v trestnom konaní, najmä prokurátori a vyšetrovatelia, majú právo a povinnosť naďalej pracovať s výpoveďami spolupracujúcich osôb podľa doterajších predpisov, čím sa predchádza riziku zrútenia prebiehajúcich trestných stíhaní.

Práva a povinnosti občanov

Pre všetkých občanov naďalej vyplýva povinnosť dodržiavať nové ustanovenia Trestného zákona, ktoré Ústavný súd nepozastavil. Ide o povinnosť zdržať sa konania, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu nového trestného činu marenia volebnej kampane alebo trestného činu popierania mierového usporiadania po druhej svetovej vojne.

PRÁVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Nariadenie vlády č. 37/2026 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 436/2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v znení neskorších predpisov

Nariadenie vlády SR zo 4. marca 2026 prináša aktualizáciu pravidiel pri poskytovaní priamych platieb v poľnohospodárstve, pričom reaguje na potrebu znížiť administratívnu záťaž pri špecifických ekologických schémach a zjednotiť systém vykazovania v živočíšnej výrobe. Hlavným cieľom tejto zmeny je spresniť podmienky pre výsev zmesí pre opeľovače na mikroplochách a zaviesť celoštátne jednotný vzor evidencie pasenia zvierat. Novela reflektuje praktické požiadavky farmárov na vyššiu flexibilitu pri podpore biodiverzity a zároveň požiadavky Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na transparentnosť a ľahšiu kontrolovateľnosť údajov o pohybe hospodárskych zvierat na pastvinách.

Práva poľnohospodárov

Z hľadiska poľnohospodárov novela zavádza významné uvoľnenie pravidiel pre tie subjekty, ktoré sa venujú podpore opeľovačov na veľmi malých výmerách. Ak plocha určená na výsev zmesí pre opeľovače nepresahuje 0,01 hektára (teda 100 m²), zaniká striktná podmienka súvislosti takéhoto výsevu, ktorá je inak pri väčších plochách povinná. Farmári tak získavajú právo hospodáriť na členitejších kúskoch pôdy bez rizika, že by pre chýbajúcu geometrickú celistvosť mikroplochy prišli o podporu alebo čelili sankciám. Toto opatrenie výrazne uľahčuje realizáciu ekologických cieľov na zvyškovej pôde či v okrajoch polí.

Povinnosti poľnohospodárov

Na druhej strane, novela stanovuje nové povinnosti v oblasti evidencie pasenia zvierat, ktoré sú kľúčové pre priznanie platieb viazaných na dobré životné podmienky zvierat alebo ekoschémy. Prijímatelia podpory sú po novom povinní viesť evidenciu pasenia výhradne podľa záväzného vzoru uvedeného v novej prílohe č. 4a. Táto povinnosť nahrádza doterajšiu voľnosť vo forme vedenia záznamov a vyžaduje od poľnohospodárov presné zaznamenávanie údajov v predpísanej štruktúre, ktorá je priamo vložená do textu nariadenia. Dodržiavanie tohto nového formátu je nevyhnutnou podmienkou pre úspešné zvládnutie kontrol zo strany platobnej agentúry a pre bezproblémové vyplatenie nárokovaných finančných prostriedkov za príslušný hospodársky rok.

Účinné od: 15. marca 2026

PRIPRAVUJE SA

Reforma a technologická inovácia IS Slov-Lex: Integrácia umelej inteligencie a centralizácia samosprávnej legislatívy

Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje rozsiahlu inováciu informačného systému Slov-Lex, ktorá v rámci troch pilierov zahŕňa modernizáciu súčasnej prevádzky, implementáciu nových modulov a nasadenie vrstvy umelej inteligencie pod označením AI Slov-Lex. Kľúčovým prínosom tejto reformy je zavedenie inteligentných nástrojov ako AI redaktor či asistent pre prácu s právnymi informáciami, ale aj zásadná centralizácia legislatívy územnej samosprávy, vďaka ktorej budú všeobecne záväzné nariadenia obcí a miest dostupné na jednom mieste. Celý projekt smeruje k vytvoreniu jednotnej dátovej platformy, ktorá odstráni súčasnú roztrieštenosť právnych predpisov, zvýši komfort používateľov z radov odbornej verejnosti a pripraví technologické zázemie pre modernú prácu s právnym poriadkom v digitálnej ére.

Vládny návrh novely Civilného sporového poriadku: Zmeny v doručovaní rozsudkov pre zmeškanie do elektronických schránok

Vláda SR schválila 17. marca 2026 návrh novely Civilného sporového poriadku, ktorý zavádza zásadné zmeny v procese vydávania a doručovania rozsudkov pre zmeškanie s cieľom zvýšiť ochranu procesných strán. Podľa navrhovanej úpravy by súd pri neúčasti riadne predvolaného žalovaného na pojednávaní získal diskrečnú právomoc, teda možnosť, a nie doterajšiu striktnú povinnosť vydať rozsudok pre zmeškanie, pričom obdobná úprava sa navrhuje aj pre prípady neprítomnosti žalobcu. Kľúčovou procesnou zmenou je revízia doručovania týchto rozhodnutí do elektronických schránok, kde sa navrhuje faktické zrušenie fikcie doručenia tak, aby sa doručenie považovalo za účinné výhradne v prípade, ak sa adresát o obsahu zásielky skutočne dozvie. Táto úprava má zamedziť automatickým kontumačným rozsudkom a ich právoplatnosti v situáciách, kedy adresát svoju elektronickú schránku aktívne neotvára.

Komisia navrhuje akt na urýchlenie rozvoja priemyslu: Cieľom je posilniť priemysel a vytvoriť pracovné miesta v Európe

Európska komisia predložila 4. marca 2026 návrh Aktu o urýchlení rozvoja priemyslu (IAA), ktorého cieľom je do roku 2035 zvýšiť podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 %. Táto iniciatíva sa zameriava na podporu domácej výroby, rast podnikov a tvorbu pracovných miest prostredníctvom zavádzania čistých technológií. V praxi akt zvyšuje dopyt po európskych nízkouhlíkových výrobkoch (napr. oceľ, cement, batérie) ich uprednostňovaním vo verejnom obstarávaní pod označením „Made in EU“. Okrem radikálneho zjednodušenia byrokracie cez digitálne kontaktné miesta zavádza aj prísnejšie podmienky pre veľké zahraničné investície nad 100 mil. €. Od investorov bude Únia vyžadovať transfer technológií a garanciu, že aspoň 50 % zamestnancov bude pochádzať z Európy, čím sa posilní hospodárska bezpečnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov.

ČLÁNKY

Odôvodnenie rozhodnutia v správnom konaní: Keď strohá argumentácia nestačí

V právnom štáte musia orgány verejnej moci svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodniť. Podľa správneho poriadku musí odôvodnenie obsahovať dôkazy, právne úvahy aj reakciu na námietky účastníka. Ak tieto prvky chýbajú, rozhodnutie je nepreskúmateľné a môže predstavovať svojvoľný zásah do práv účastníka konania.

V prípade nášho klienta Slovenská inšpekcia životného prostredia po neohlásenej kontrole v roku 2020 uložila drakonickú pokutu vo výške 50 000 eur, pričom vychádzala najmä z anonymného podnetu a protokolu z kontroly.

Odvolanie klienta nebolo úspešné a z toho dôvodu bola podaná správna žaloba.

Ako tento prípad dopadol? Odpoveď sa dozviete v našom článku: TU

Nový zákon o evidencii tržieb: Čo čaká podnikateľov v roku 2026?

Podnikatelia na Slovensku sa musia pripraviť na zásadné zmeny v evidencii tržieb, ktoré vstúpia do platnosti od roku 2026. Nový zákon jasne určuje, kto bude povinný tržby evidovať, aké povinnosti z toho vyplývajú a aké sankcie hrozia za ich nedodržanie. Zároveň prináša moderné pravidlá pre bezhotovostné platby, povinné nahlasovanie porúch pokladníc a väčšiu digitalizáciu celého systému, čo môže výrazne ovplyvniť každodenné fungovanie prevádzok.

Chcete vedieť, koho sa nové pravidlá týkajú a ako sa pripraviť, aby vás žiadna povinnosť neprekvapila? Všetky detaily nájdete v našom článku: TU

Akt o kybernetickej odolnosti: Čo to konkrétne znamená pre vaše podnikanie?

Podnikateľov čaká zásadná zmena v tom, ako musia pristupovať k bezpečnosti digitálnych produktov – nový Akt o kybernetickej odolnosti (Cyber Resilience Act) mení kybernetickú bezpečnosť z dobrovoľnej odporúčanej praxe na povinnosť, ktorá sa týka výrobcov, dovozcov aj distribútorov produktov s digitálnymi prvkami. Podstatou je, že bezpečnosť “od prvej čiarky kódu” sa stáva zákonnou požiadavkou už pri vývoji, predaji aj podpore produktov, a to vrátane povinnosti poskytovať aktualizácie najmenej 5 rokov, viesť prehľadný zoznam softvérových komponentov (SBOM) a rýchlo hlásiť kybernetické incidenty príslušným autoritám. Bez splnenia týchto požiadaviek nebude možné legálne uvádzať digitálne produkty na trh EÚ, pričom porušenie pravidiel môže viesť k obrovským pokutám až do miliónov eur.

Chcete vedieť, koho sa toto nariadenie konkretne týka, aké povinnosti z neho pre vás vyplývajú a ako sa pripraviť, aby ste predišli rizikám a sankciám? Všetky detaily nájdete v našom článku: TU

Poštový platobný styk: Cesta k úspore na dani z finančných transakcií

Finančné transakcie cez poštový platobný styk už nebudú len starou klasickou alternatívou – ide o praktický nástroj, ktorý môže firme reálne znížiť daňové zaťaženie pri platbách medzi spojenými osobami a optimalizovať finančné toky. Vďaka jasným pravidlám, ktoré upravujú priznanie, ocenovanie a časovanie takýchto platieb, získajú podniky väčšiu istotu pri zdanení finančných transakcií, minimalizujú riziko daňových nedoplatkov a môžu sa vyhnúť sporným situáciám s daňovými orgánmi. Téma je obzvlášť dôležitá pre subjekty, ktoré častejšie využívajú medziľudský alebo interný peňažný tok – ide totiž o konkrétne postupy, ktoré môžu priniesť úsporu na dani z finančných prenosov, ak sú správne aplikované.

Ak chcete pochopiť, ako presne funguje poštový platobný styk, aké pravidlá sa pri ňom uplatňujú a ako ho využiť v praxi na optimalizáciu daňového základu, všetky dôležité informácie nájdete v našom článku: TU

Revolúcia v HR: Ako zákon o rovnakom odmeňovaní navždy zmení slovenské pracoviská?

Zmeny v oblasti odmeňovania na slovenských pracoviskách už nebudú len „novinkou v legislatíve“ – nový Zákon o rovnakom odmeňovaní prináša zásadnú revolúciu v HR, ktorá mení spôsob, akým musia zamestnávatelia pristupovať k platovému nastaveniu, transparentnosti odmien aj vyrovnávaniu mzdových rozdielov medzi zamestnancami. Nové pravidlá priamo vyžadujú objektívne a nediskriminačné kritériá pri určovaní odmien, jasnú dokumentáciu platových systémov a povinnosť dôkladne vysvetliť, prečo si rôzni zamestnanci zarobia rozdielne – inak môžu firmy čeliť kontrolám a pokutám.

Chcete vedieť, koho sa zákon týka, aké konkrétne povinnosti vznikajú HR oddeleniam a manažérom, a ako sa podniky môžu pripraviť, aby predišli sporom či sankciám? Podrobné vysvetlenie nájdete v našom článku: TU

EU Inc.: Koniec byrokracie alebo európska verzia Delaware? Čo prinesie nový 28. režim

Podnikať naprieč Európskou úniou by mohlo byť čoskoro výrazne jednoduchšie – nový tzv. 28. režim (EU Inc.) má ambíciu odstrániť bariéry medzi jednotlivými právnymi systémami členských štátov a ponúknuť firmám jednotný, dobrovoľný rámec fungovania. Cieľom je zjednodušiť zakladanie spoločností, ich riadenie aj expanziu na zahraničné trhy, a tým podporiť najmä rast inovatívnych a startupových projektov. Zároveň však tento koncept otvára aj dôležité otázky, napríklad ako bude fungovať v praxi a či skutočne prinesie menej byrokracie.

Zaujíma vás, čo presne nový režim znamená, koho sa môže týkať a aké výhody či riziká prináša pre podnikateľov? Všetky podrobnosti nájdete v našom článku: TU

ROZHODNUTIA

Rozsudok Obžalovacej komory Odvolacieho súdu v Monse zo dňa 20. marca 2026 v prípade J. Chovanca

23. februára 2018 na belgickom letisku Charleroi bol Jozef Chovanec po incidente v lietadle zaistený a umiestnený do cely predbežného zadržania. Počas následného policajného zásahu v cele, pri ktorom jeden z príslušníkov vyvíjal tlak na hrudník menovaného po dobu 16 minút a iná policajtka hajlovala, došlo u poškodeného k zastaveniu srdca a nevratnému poškodeniu mozgu, ktorému po prevoze do nemocnice podľahol. Hoci videozáznamy preukázali neadekvátne správanie polície, belgická justícia uzavrela vyšetrovanie s tvrdením, že príčinou smrti nebol samotný zákrok, ale predchádzajúce sebapoškodzovanie a zdravotný stav zadržaného.

Prípad Jozefa Chovanca prešiel do štádia medzinárodnoprávneho sporu po tom, čo belgický odvolací súd dňa 20. marca 2026 právoplatne oslobodili zasahujúcich policajtov s odôvodnením, že smrť nespôsobil policajný zákrok, ale kombinácia sebapoškodzovania a zdravotných komplikácií.

Slovenská republika na tento vývoj reagovala podaním medzištátnej sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, v ktorej namieta porušenie práva na život a zákazu neľudského zaobchádzania, pričom osobitne kritizuje neúčinnosť a jednostrannosť belgického vyšetrovania. Aktuálne sa spor presúva z roviny vnútroštátneho trestného práva do roviny medzinárodnej zodpovednosti štátu za zlyhanie pri ochrane základných ľudských práv cudzinca na svojom území.

Rozhodnutie vo veci Kavečanský proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 39634/22

Prípad sa týkal sťažovateľa Richarda Kavečanského, ktorý bol v auguste 2021 zadržaný a následne umiestnený do výkonu väzby v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody Košice. Počas väzobného stíhania, ktoré trvalo do mája 2022, bol sťažovateľ s výnimkou krátkych karanténnych období (z dôvodu pandémie COVID-19) zaradený do zmierneného režimu. Sťažovateľ namietal, že podmienky jeho zaistenia na policajnej stanici a následnej väzby, vrátane obmedzenia rodinných návštev a úrovne zdravotnej starostlivosti, porušili jeho práva garantované Dohovorom, konkrétne zákaz neľudského zaobchádzania (článok 3), právo na súkromie (článok 8) a zákaz diskriminácie (článok 14).

ESĽP vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú, pričom sa v rozhodujúcich bodoch stotožnil s argumentáciou slovenskej vlády. Súd odmietol časť námietok týkajúcich sa podmienok zaistenia v roku 2021 ako oneskorených a ďalšiu časť (stravu, hygienu, prístup k svetlu či návštevy) pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, keďže sa sťažovateľ na tieto skutočnosti nesťažoval dozorujúcemu prokurátorovi ani Ústavnému súdu SR. Vo zvyšnej časti súd vyhodnotil sťažnosť ako zjavne nepodloženú; pri veľkosti cely zdôraznil, že sťažovateľ mal v zmiernenom režime možnosť voľného pohybu mimo cely, a hoci vybavenie vychádzkových dvorcov označil za skromné, ich úroveň nedosiahla prah neľudského zaobchádzania. ESĽP uzavrel, že podmienky väzby ani v ich súhrne nepredstavovali porušenie článku 3 Dohovoru a ostatné procesné námietky odmietol pre nesplnenie podmienok prijateľnosti.

Z rozhodnutia vo veci Kavečanský vyplýva pre právnu prax zásadný imperatív vyčerpania všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy vrátane prokurátorského dozoru, nakoľko bez predchádzajúcej domácej sťažnostnej aktivity ESĽP odmietne preskúmavať materiálne podmienky väzby bez ohľadu na ich subjektívnu intenzitu.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 19. marca 2026 vo veci C-371/24 (Comdribus)

V máji 2020 bol v Paríži zadržaný muž za organizovanie neohlásenej demonštrácie. Počas väzby odmietol polícii poskytnúť odtlačky prstov a fotografiu. Hoci bol neskôr v prípade samotnej demonštrácie oslobodený, za odmietnutie poskytnutia biometrických údajov bol odsúdený na trest odňatia slobody. HW toto odsúdenie napadol s argumentom, že francúzske zákony sú v rozpore s právom EÚ.

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že biometrické údaje, ako sú odtlačky prstov a fotografie, predstavujú citlivé osobné údaje, ktoré si vyžadujú zvýšenú úroveň ochrany. Podľa súdu môže polícia v rámci trestného vyšetrovania zhromažďovať tieto údaje výlučne v prípadoch, keď je to „striktne nevyhnutné“ a podložené konkrétnymi dôvodmi. Rozsudok jasne odmieta prax systematického a plošného odoberania biometrie u všetkých podozrivých osôb bez ohľadu na závažnosť činu alebo individuálne okolnosti. Súd konštatoval, že samotná existencia dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu nie je dostatočným argumentom na automatický zber biometrických dát. Každé takéto opatrenie musí byť riadne a jasne odôvodnené, aby dotknutá osoba chápala príčiny zásahu a mohla využiť svoje právo na právny prostriedok nápravy. Vnútroštátna legislatíva, ktorá by takýto zber robila povinným a plošným bez možnosti individuálneho posúdenia políciou, je preto v rozpore s právom EÚ. Z hľadiska trestov súd rozhodol, že sankcia za odmietnutie poskytnutia biometrických údajov je v poriadku len vtedy, ak bol samotný zber v danej situácii zákonný a skutočne nevyhnutný. Ak polícia nepreukáže nevyhnutnosť tohto kroku, trest za nesúhlas s odobratím údajov nemožno udeliť. Najdôležitejším právnym záverom teda je, že ochrana súkromia a citlivých dát má prednosť pred rutinnými policajnými postupmi, pokiaľ nie je preukázaná ich absolútna potreba pre konkrétne vyšetrovanie.

Z rozhodnutia vo veci Comdribus vyplýva, že vnútroštátna legislatíva nemôže umožňovať systematický a plošný zber biometrických údajov u všetkých podozrivých osôb bez individuálneho posúdenia. Zber takýchto údajov je v súlade s právom EÚ len vtedy, ak je v konkrétnom prípade „striktne nevyhnutný“, riadne odôvodnený a ak je prípadná sankcia za odmietnutie primeraná.

Uznesenie Odvolacieho súdu Mestského štátu Vatikán zo 17. marca 2026

Skutkový stav „procesu storočia“, ktorý viedol k odsúdeniu kardinála Becciu v decembri 2023, sa sústredil na netransparentnú investíciu vatikánskeho Štátneho sekretariátu do luxusnej nehnuteľnosti na Sloane Avenue v Londýne. Vatikán do kúpy bývalého skladu obchodného domu Harrods postupne vložil približne 350 miliónov eur, pričom významná časť týchto prostriedkov pochádzala z fondu „Halier svätého Petra“ určeného na charitu. Celá operácia však bola sprevádzaná nevýhodnými zmluvami s externými finančnými maklérmi, čo viedlo k strate odhadovanej na viac ako 140 miliónov eur a k obvineniam z vydierania Vatikánu o ďalších 15 miliónov eur výmenou za vrátenie kontroly nad budovou.

Okrem hlavnej investície sa proces zaoberal aj osobnými finančnými deliktami kardinála Angela Becciu, ktorý mal zneužiť vatikánske fondy na financovanie rodinného podniku na Sardínii a vyplatiť státisíce eur Cecilii Marognovej, údajnej bezpečnostnej expertke, ktorá ich namiesto dohodnutých účelov použila na luxusné nákupy. V decembri 2023 vatikánsky tribunál uznal vinu u väčšiny obžalovaných, pričom kardinál Becciu bol ako prvý vysoký hodnostár v histórii odsúdený laickým trestným súdom na 5,5 roka väzenia za spreneveru a podvody.

Aktuálne uznesenie vatikánskeho odvolacieho súdu z marca 2026 nadväzuje na tento stav konštatovaním, že počas vyšetrovania uvedených skutkov došlo k závažným procesným pochybeniam. Súd dospel k záveru, že prokuratúra zatajila dôležité dôkazy a oprela sa o pápežský reskript, ktorý nebol riadne zverejnený, čím podkopal zákonnosť vyšetrovacích úkonov. Z tohto dôvodu bolo nariadené čiastočné zrušenie procesu a obnova dokazovania, aby sa v rámci odvolacieho konania napravilo porušenie práv obhajoby pri zachovaní doterajších právnych účinkov voči oslobodeným osobám. Súd prvýkrát otvorene spochybnil absolútnu moc pápeža v právnej praxi, keď judikoval, že pápežský reskript nemôže byť platný, ak nebol riadne zverejnený. Týmto krokom sudcovia fakticky nadradili princípy právneho štátu a transparentnosti nad doteraz nedotknuteľnú vôľu pontifexa.

Prihláste sa na odber nášho newslettera a nenechajte si újsť najhorúcejšie novinky zo sveta práva!