Právny žurnál: Legislatívny kompas - September 2024

Pravidlá pre poskytovanie identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky prijali vyhlášku č. 224/2024 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov.

Cieľom prijatej vyhlášky je zabezpečiť efektívnu a rýchlu reakciu na tiesňové volanie prostredníctvom presných identifikačných a lokalizačných údajov. Vyhláška podrobne popisuje technické protokoly a formáty, ktoré sa používajú pri prenose týchto údajov medzi operátormi a záchrannými strediskami. Uvádza aj minimálne požiadavky na lokalizáciu volajúceho z pevnej a mobilnej siete, ako aj povinnosti poskytovateľov služieb pri poskytovaní týchto informácií. Zároveň definuje, čo sa považuje za tiesňové volanie: a) volanie na čísla tiesňového volania (napr. 112) prostredníctvom verejných komunikačných služieb, b) volanie z mobilnej siete bez viditeľného čísla volajúceho, c) SMS zaslaná na číslo 112, d) volanie od zahraničného zákazníka prihláseného do domácej mobilnej siete, e) komunikačná služba cez pevné siete bez viazanosti na konkrétny koncový bod.

Vyhláška taktiež stanovuje, aké identifikačné údaje sa musia poskytnúť pri týchto volaniach, ako napríklad telefónne číslo volajúceho, meno a priezvisko a zároveň adresu trvalého pobytu. V prípade právnických osôb ide o obchodný názov spoločnosti a sídlo spoločnosti, prípadne miesto podnikania.

Preukazovanie osobného postavenia v kontexte novely zákona o verejnom obstarávaní

Dňa 6. septembra 2024 bolo vydané Metodické usmernenie úradu pre verejné obstarávanie, ktoré napomáha k pochopeniu novelizovaného § 32 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len "Zákon o verejnom obstarávaní"), ktorý sa týka podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, konkrétne osobného postavenia účastníkov.

Z ustanovení uvedených v § 32 ods. 7 a 8 Zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že na účel splnenia a preukázania podmienky účasti podľa odseku 7 sa v slovnom spojení „právo konať za takúto osobu“ nemyslí osoba, ktorá formálne zastupuje uchádzača alebo záujemcu navonok (napr. riaditeľ divízie verejného obstarávania, ktorý je poverený činnosťou predkladať ponuky v mene uchádzača), ale osoba, ktorá má rozhodujúci vplyv na činnosť uchádzača alebo záujemcu, v rozsahu, ako je definovaný v § 32 ods. 8 písm. a) až d) Zákona o verejnom obstarávaní, resp. na jeho strategické ciele alebo významné rozhodnutia prostredníctvom vlastníckeho práva, finančného podielu alebo pravidiel, ktorými sa uchádzač alebo záujemca spravuje. Dôležité je taktiež poznamenať, že sa predmetné ustanovenia vzťahujú na fyzické ako aj právnické osoby.

V prípade, ak je väčšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti uchádzača právnická osoba, ktorá má právo za tohto uchádzača konať, práva spojené s rozhodovaním alebo kontrolou v hospodárskom subjekte, ktorý sa chce zúčastniť verejného obstarávania, musí splnenie podmienky účasti podľa prvej vety uvedenej v § 32 ods. 7 Zákona o verejnom obstarávaní preukázať uchádzač predložením čestného vyhlásenia, ktoré bude obsahovať vyhlásenie aj o tomto väčšinovom spoločníkovi, ktorým je obchodná spoločnosť.

Zneužitie dominantného postavenia na trhu

Súdny dvor v rozsudku C-48/22 P | Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping), potvrdil pokutu 2,4 miliardy eur, ktorú Komisia uložila spoločnosti Google v roku 2017 za zneužitie jej dominantného postavenia na trhu porovnávania produktov. Európska komisia konštatovala, že Google zvýhodňoval svoju vlastnú službu porovnávania produktov v porovnaní s konkurenčnými službami, čo ovplyvnilo pozíciu konkurentov na trhu. Odvolanie Googlu bolo zamietnuté, pričom Súdny dvor potvrdil rozhodnutie Všeobecného súdu, ktorý tiež zamietol časť odvolania týkajúcu sa porušenia zákazu zneužitia dominantného postavenia na trhu vyhľadávacích služieb. Súdny dvor zdôraznil, že správanie Googlu bolo diskriminačné a nebolo v súlade s hospodárskou súťažou.

Súdny dvor pripomenul, že z pohľadu práva Únie nie je problematická samotná existencia dominantného postavenia, ale len jeho zneužitie. Zakázané je predovšetkým správanie podnikov s dominantným postavením, ktoré obmedzuje hospodársku súťaž na základe kvality, a teda môže spôsobiť škodu jednotlivým podnikom a spotrebiteľom. Takýmto správaním je aj bránenie zachovaniu alebo rozvoju hospodárskej súťaže na trhu, na ktorom je stupeň hospodárskej súťaže už oslabený, iným spôsobom, než je hospodárska súťaž na základe kvality, a to práve z dôvodu existencie jedného alebo viacerých podnikov v dominantnom postavení.

Problematika konfliktu záujmov vo verejnom obstarávaní

V Metodickom usmernení sa adresuje konflikt záujmov pri verejnom obstarávaní v situácii, v ktorej sa do verejného obstarávania obce prihlásil len jeden uchádzač, ktorý následne zákazku vykonal, pričom týmto uchádzačom bol manžel starostky, ktorá riadila celý proces verejného obstarávania a žiadnym spôsobom svoj konflikt záujmov nenamietala.

Prioritným záujmom, vyplývajúcim zo Zákona o verejnom obstarávaní, je zabezpečiť, aby v dôsledku konfliktu záujmov nedošlo k neoprávnenému poskytnutiu výhody alebo naopak, k znevýhodneniu určitého hospodárskeho subjektu oproti iným súťažiteľom. Pri každom prípade posudzovania konfliktu záujmov je potrebné individuálne posúdiť, či zistené prepojenie medzi dotknutými subjektami, ktoré by mohlo predstavovať konflikt záujmov alebo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Zohľadňujúc účel manželstva podľa zákona o rodine, ako aj všeobecne známe skutočnosti, je možné vyvodiť, že uzavretie manželstva a spolužitie manželov je motivované predovšetkým vzájomnými citovými väzbami, t. j. subjektívnou zložkou. Uvedené jednoznačne implikuje, že v spojitosti s verejným obstarávaním vzťah manželov napĺňa definičné, ako aj materiálne znaky konfliktu záujmov.

Vznik samotného konfliktu záujmov sám o sebe nie je nezákonný. Je však nelegálne zúčastňovať sa na postupe obstarávania s vedomím konfliktu záujmov bez toho, aby boli prijaté opatrenia na odstránenie jeho negatívnych následkov. Preto je potrebné pred prijatím akejkoľvek úlohy súvisiacej s postupom verejného obstarávania oznámiť akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov tak, aby verejný obstarávateľ mohol prijať vhodné preventívne opatrenia, zaručujúce objektívne vedenie procesu verejného obstarávania. Ak konflikt záujmov podľa § 23 Zákona o verejnom obstarávaní nemožno odstrániť inými účinnými opatreniami, verejný obstarávateľ má možnosť vylúčiť záujemcu alebo uchádzača kedykoľvek počas verejného obstarávania., pričom v odôvodnených prípadoch môže ísť o jediný spôsob nápravy konfliktu záujmov.

Prísnejšia regulácia kryptoaktív a nové kompetencie pre Národnú banku Slovenska

Trh s kryptoaktívami a s ním súvisiace služby budú pod prísnejšou reguláciou. Dozor nad touto oblasťou na Slovensku zabezpečí Národná banka Slovenska (ďalej len “NBS”). Tento krok vyplýva z nového zákona, ktorý upravuje práva a povinnosti v oblasti kryptoaktív, pričom nadväzuje na európske nariadenie MiCA z minulého roka.

Nariadenie MiCA je priamo účinné vo všetkých členských štátoch EÚ, pričom prijatá právna úprava vo forme zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív obsahuje len tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na jeho implementáciu v našej krajine. Tento zákon sa týka len niektorých osôb, na ktoré sa nariadenie MiCA vzťahuje. Ide pritom o prvý komplexný právny rámec v EÚ pre trhy s kryptoaktívami.

NBS bude mať nové právomoci, vrátane udeľovania licencií na verejné ponúkanie tokenov naviazaných na aktíva a na ich prijatie na obchodovanie. Taktiež bude mať oprávnenie ukladať sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z nariadenia MiCA. Ministerstvo financií uviedlo, že ďalšie ustanovenia, týkajúce sa rezerv aktív vydavateľov tokenov a elektronických peňazí, slúžia na zabezpečenie správneho uplatnenia nariadenia MiCA.

Ministerstvo financií tiež poznamenalo, že aktuálne nie sú v slovenskom práve presne upravené verejné ponuky kryptoaktív ani ich obchodovanie. Poskytovanie služieb ako zmenárne a peňaženky pre virtuálnu menu je zatiaľ iba čiastočne regulované. Prevádzkovatelia týchto služieb musia dodržiavať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Nové legislatívne zmeny skrátili prechodné obdobie pre existujúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív; na získanie novej licencie budú mať len 12 mesiacov.

Zákon má rozdelenú účinnosť – niektoré jeho časti vstúpia do účinnosti 1. novembra 2024, zatiaľ čo ostatné ustanovenia sa začnú uplatňovať 30. decembra 2024. Novelizácia zákonov o účtovníctve a dani z príjmov nadobudne účinnosť 1. januára 2025.