Právny žurnál: Legislatívny kompas - Zásadné zmeny prijaté v roku 2025

TRANSAKČNÁ DAŇ

Od 1. apríla 2025 nadobudol účinnosť Zákon o transakčnej dani , ktorý výrazne zmenil a aktívne mení spôsob, akým podnikatelia na Slovensku spravujú svoje financie. Nová daň sa týka všetkých fyzických osôb – podnikateľov, právnických osôb a organizačných zložiek zahraničných subjektov, ktoré používajú tzv. transakčný účet. Pri fyzických osobách - podnikateľov je potrebné upriamiť pozornosť na nadchádzajúce zmeny, ktoré budú účinné od 1. januára 2026, a ktorým sa venujeme v osobitnom článku, ktorý si môžete prečítať: https://semancin.sk/zakon-o-transakcnej-dani-a-jeho-novela-co-prinasaju-najnovsie-zmeny/

Najpodstatnejšie informácie, ktoré potrebujete vedieť:

Predmet dane: Zdaňovanie finančných transakcií (odpísanie z účtu, platba platobnou kartou, preúčtované náklady).

Daňovník: Podnikateľ, právnická osoba alebo zahraničná organizačná zložka v SR.

Platiteľ dane: Poskytovateľ platobných služieb v SR alebo daňovník pri zahraničných transakciách. Výnimky: rozsiahly zoznam operácií mimo predmetu dane (napr. platby daní, odvodov, medzi vlastnými účtami, zdravotné poisťovne, fondy, školy a cirkvi.

Základ dane: Suma odpísaná z účtu alebo preúčtované náklady.

Sadzba dane: 0,4 % (max. 40 €), 0,8 % pri výbere hotovosti, 2 € za platobnú kartu.

Napríklad pri platbe faktúry vo výške 1 000 € zaplatí podnikateľ 4 € na dani, pri výbere hotovosti 3 000 € zaplatí 24 €. Zdaňovacie obdobie: mesiac (pri kartách rok).

Povinnosti platiteľa: Vypočítať, vybrať, odviesť daň, podať oznámenie (daňové priznanie), viesť a uchovávať záznamy.

Transakčná daň sa vzťahuje na všetky finančné operácie vedúce k odpísaniu peňazí z podnikateľského účtu – teda na platby za tovary a služby, výbery hotovosti či preúčtovania v rámci firemných štruktúr. Nejde o daň zo zisku ani z príjmu, ale o daň zo samotného pohybu peňazí.

Daň sa uhrádza automaticky, pri každej transakcii ju zráža banka a odvádza štátu. Podnikateľ nemusí podávať žiadne daňové priznanie, zrážky sú evidované a uvedené v mesačnom výpise. Zákon stanovuje aj výnimky, napríklad platby daní a odvodov, prevody medzi vlastnými účtami v jednej banke či úhrady do fondov EÚ nie sú predmetom zdanenia. Banky tieto výnimky posudzujú automaticky podľa údajov v platbe. Zavedenie transakčnej dane vyvolalo obavy z vyšších nákladov, najmä u stredných a veľkých firiem alebo v hotovostne orientovaných odvetviach (gastro, stavebníctvo). Naopak, drobní podnikatelia môžu očakávať mierny dopad v podobe niekoľkých eur mesačne.

Pre minimalizovanie nákladov sa odporúča konsolidovať platby, obmedziť výbery hotovosti, optimalizovať presuny medzi účtami a využívať zákonné výnimky. Hoci sa transakčná daň týka priamo len podnikateľov, jej dôsledky môžu nepriamo ovplyvniť aj ceny tovarov a služieb pre koncových spotrebiteľov. Podnikatelia by preto mali sledovať výpisy, prispôsobiť svoje finančné toky a byť pripravení na možné ďalšie úpravy legislatívy.

TRETIA KONSOLIDÁCIA

S účinnosťou od 1. novembra 2025 sa mení Zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Už v poradí tretí konsolidačný balík zasiahne (nielen) podnikateľský svet, a to opäť výrazným spôsobom.

Minimálna daň právnických osôb

Daňová licencia sa bude po novom odvíjať od výšky obratu. Zavádza sa nové pásmo pre firmy s príjmom nad 5 miliónov eur, ktoré zaplatia minimálnu daň 11 520 eur namiesto doterajších 3 840 eur. Ostatné pásma zostávajú v rozmedzí 340 až 3 840 eur podľa výšky obratu.

Fyzické osoby budú čeliť zvýšenej progresivite dane z príjmu

Pribudnú dve nové sadzby 30 % a 35 %, ktoré sa budú uplatňovať na základy dane nad 60 000, resp. 75 000 eur. Spolu tak budú štyri sadzby: 19 %, 25 %, 30 % a 35 %. Pre živnostníkov zostane zachovaná 15 % sadzba pri príjmoch do 100 000 eur. Zvýši sa aj osobitná sadzba dane pre ústavných činiteľov z 5 % na 10 %. Zároveň sa sprísni výpočet nezdaniteľnej časti základu dane a jej uplatnenie na manžela/manželku.

Živnostníci a SZČO budú platiť vyššie sociálne odvody

Vymeriavací základ sa zvýši zo súčasných 50 % na 60 % priemernej mzdy. Minimálny sociálny odvod tak stúpne na 303,11 eura mesačne. Zvýšia sa aj zdravotné odvody – sadzba pre fyzické osoby sa zvyšuje o 1 percentuálny bod (pre zdravotne postihnutých o 0,5 bodu). Dočasne, do konca roka 2027, bude sadzba zdravotného poistenia pre zamestnanca 5 %, pre zamestnávateľa 11 %, pre SZČO a samoplatiteľa 16 %.

Skracujú sa odvodové prázdniny pre nových živnostníkov

Povinnosť platiť sociálne poistenie vznikne už po šiestich mesiacoch od začiatku podnikania, pričom minimálny odvod bude 131,34 eura. Rovnaká povinnosť sa bude týkať aj SZČO, ktoré doteraz neplatili odvody pre nízke príjmy.

Dopad na zamestnávateľov

Zamestnávatelia budú od roku 2026 počas práceneschopnosti zamestnanca vyplácať náhradu príjmu prvých 14 dní (namiesto doterajších 10).

TRESTNÉ PRÁVO

Dňa 1. augusta 2025 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorou sa do slovenského právneho poriadku transponovala smernica EÚ 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a zmene smernice (EÚ) 2018/1673 (Ú. v. EÚ L, 2024/1226, 29.4.2024). Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa sankcie EÚ uplatňovali účinne, jednotne a aby sa zabránilo ich obchádzaniu.

Prečo bola novela potrebná?

EÚ dlhodobo čelí obchádzaniu sankcií – napr. prepisovaním majetku, poskytovaním zavádzajúcich informácií či skrývaním konečných vlastníkov. Existovala potreba spoločných minimálnych pravidiel, aby bolo možné takéto konanie trestne postihovať aj v prípadoch hrubej nedbanlivosti.

Zavedenie pojmu hrubej nedbanlivosti

Do Trestného zákona pribudol pojem hrubá nedbanlivosť (§ 16 ods. 2 TZ).

Ide o „obzvlášť ľahostajné alebo hrubé porušenie obvyklej opatrnosti, starostlivosti alebo povinností“, vyplývajúcu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, a toto porušenie viedlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu chráneného týmto zákonom.

Uplatňuje sa zatiaľ len pri novom trestnom čine porušenia reštriktívneho opatrenia.

Nové trestné činy – porušenie reštriktívnych opatrení

Zavádzajú sa nové skutkové podstaty (§ 417a – 417d TZ), ktoré umožňujú trestne postihovať:

• obchádzanie sankcií EÚ,
• ukrývanie majetku označených osôb,
• poskytovanie nepravdivých alebo neúplných informácií,
• konania vykonané úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti.

Rozšírenie trestnej zodpovednosti právnických osôb

Novela zasahuje aj Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Zavádza sa:

• rozšírený okruh trestných činov, za ktoré môžu niesť zodpovednosť,
• osobitná úprava hornej hranice peňažných trestov pri porušení sankcií EÚ.

Ochrana oznamovateľov a koexistencia sankcií

Posilňuje sa ochrana osôb, ktoré oznamujú porušenia sankčných opatrení. Zároveň sa nastavujú pravidlá, ako sa majú vzájomne dopĺňať administratívne a trestné sankcie.

NOVELA ZÁKONA O KONKURZE A REŠTRUKTURALIZÁCII

Od 1. októbra 2025 je účinná Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Cieľom je zefektívniť insolvenčné konania, znížiť administratívnu záťaž a zaviesť jednotný elektronický systém podávania dokumentov.

Novela prináša viacero významných zmien. Zavádza sa tzv. standstill, teda obmedzenie nakladania s majetkom počas úpadku – dlžník nesmie zvýhodňovať veriteľov, výnimkou sú len platby nevyhnutné na zachovanie prevádzky alebo preventívna reštrukturalizácia.

Dlžník – právnická osoba je povinný podať návrh na konkurz do 30 dní od zistenia úpadku. Za porušenie tejto povinnosti sa uplatní fikcia zmluvnej pokuty vo výške polovice minimálneho základného imania akciovej spoločnosti. Menia sa aj pravidlá pre výmenu správcu – pri špeciálnych subjektoch musí byť nový správca zapísaný v zozname špeciálnych správcov. Veriteľský výbor bude mať 3 alebo 5 členov; ak sa nezvolí, jeho funkciu dočasne vykonáva prítomný veriteľ alebo súd.

Zakazuje sa započítanie pohľadávok medzi spriaznenými osobami vzniknutých pred konkurzom. Dlžník musí zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva, inak sa považuje za toho, kto nepodal návrh včas a vzniká mu povinnosť zaplatiť pokutu.

Reštrukturalizačný plán po novom predkladá výlučne dlžník prostredníctvom insolvenčného registra, pričom plán potvrdený súdom sa nezverejňuje. Novela tiež bráni tzv. reťazeniu reštrukturalizácií – ak sa začne nové konanie pred splnením plánu, pôvodný plán sa stáva neúčinným.

Pohľadávky zo zmeniek možno uspokojiť v konkurze alebo splátkovým kalendárom, ale až po ostatných pohľadávkach. Zavádza sa 60-dňová lehota na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu.

Pri speňažení nehnuteľností sa dražba uskutoční len vtedy, ak o ňu požiada veriteľ a uhradí preddavok, inak sa nehnuteľnosti speňažia ako hnuteľné veci. Právo vykúpiť majetok z konkurznej podstaty sa rozširuje aj na bývalého manžela a spoluvlastníka nehnuteľnosti.

Novela zároveň umožňuje hlasovanie veriteľov na diaľku, ruší formalizované odvolávanie správcov a umožňuje, aby bol rovnaký správca ustanovený aj v následnom konkurze po reštrukturalizácii. Celkovo novela prináša zjednodušenie, elektronizáciu a zrýchlenie konkurzných a reštrukturalizačných konaní a posilňuje ochranu veriteľov pred zneužívaním systému.

PRACOVNÉ PRÁVO

Oznámenie o sume minimálnej mzdy na rok 2026 č. 245/2025 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 9 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov oznamuje, že suma minimálnej mzdy na rok 2026 je a) 915 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 5,259 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní

Novela zákona účinná od 01. mája 2025 reaguje na odôvodnené stanovisko Európskej komisie C(2023) 6216 z 18. októbra 2023 voči Slovenskej republike, ktoré je súčasťou konania o porušení zmlúv podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (č. 2021/2204). Účelom je zosúladiť vnútroštátnu úpravu s požiadavkami smernice (EÚ) 2018/958.

Cieľom novely je, aby sa pri teste proporcionality posudzovalo, či existujúca právna úprava dostatočne alebo nedostatočne zabezpečuje sledovaný cieľ. Pri hodnotení sa majú zohľadňovať všetky relevantné všeobecné a osobitné predpisy, napríklad právne normy v oblasti ochrany spotrebiteľa alebo bezpečnosti výrobkov.

Novela ďalej ustanovuje, že ak profesijná komora navrhne reguláciu prostredníctvom vnútorného predpisu, je povinná riadiť sa pripomienkami príslušného orgánu. Zároveň spresňuje pravidlá uznávania odbornej kvalifikácie alternatívnymi spôsobmi, ako aj postupy týkajúce sa automatickej registrácie a členstva pri dočasnom poskytovaní služieb. Táto novela zákona z 27. marca 2025 prináša zmeny v oblasti regulácie povolaní a legislatívneho procesu, konkrétne mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady SR.

Jej hlavným cieľom je zvýšiť transparentnosť, odbornosť a opodstatnenosť pri prijímaní nových pravidiel, ktoré sa týkajú regulovaných povolaní. Test proporcionality slúži na posúdenie, či je zamýšľaná regulácia primeraná, nevyhnutná a v súlade s verejným záujmom.

Novela spresňuje viaceré ustanovenia existujúceho zákona. Rozširuje účel testu proporcionality tak, že doň zahrňuje aj ochranu zdravia a bezpečnosti osôb, ktoré samotné vykonávajú regulované povolanie. Medzi hodnotiace kritériá sa zaraďuje aj posúdenie dostatočnosti už existujúcej právnej úpravy z hľadiska dosahovania cieľov novej regulácie. Zároveň sa upravujú podrobnosti o tom, akým spôsobom sa má test vykonávať – napríklad musí zohľadňovať všetky spôsoby nadobudnutia odbornej kvalifikácie, ako aj formálne členstvo v profesijných organizáciách.

Dôležitou zmenou je rozšírenie povinnosti vykonania testu proporcionality aj na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zákonov, ktoré sa týkajú regulácie povolaní. Doteraz sa táto povinnosť vzťahovala najmä na návrhy zákonov predkladané vládou. Po novom sa však bude test vyžadovať aj v prípade návrhov predložených poslancami, výbormi, ako aj pri návrhoch vnútorných predpisov profesijných organizácií či iných právnych predpisov (napríklad vyhlášok), ktoré neprechádzajú pripomienkovým konaním. Zavádza sa tiež povinnosť zverejniť vyplnený formulár testu proporcionality na webovej stránke Ministerstva školstva, ktoré následne informuje ďalšie orgány verejnej správy. Minimálna lehota na zaslanie pripomienok k regulácii je stanovená na 14 pracovných dní. V prípade pozmeňujúcich návrhov je možné túto lehotu skrátiť s ohľadom na legislatívny proces. Pripomienky musia byť nielen prijaté, ale aj reálne zohľadnené navrhovateľom regulácie.

Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR sa dopĺňa o nové ustanovenie, podľa ktorého je vykonanie testu proporcionality povinné aj pred podaním pozmeňujúceho návrhu, ak sa týka regulácie povolaní. Ide o významný krok k tomu, aby sa aj v neskorších fázach legislatívneho procesu neprijímali unáhlené a neprimerané regulácie bez odborného posúdenia. Pre návrhy podané pred 1. májom 2025 sa bude naďalej uplatňovať pôvodná právna úprava. Nové pravidlá začnú platiť od tohto dátumu.

Novela vyhlášky o skúške bezpečnostného zamestnanca 127/2025 Z. z.

Dňa 1. júla 2025 nadobudla účinnosť vyhláška č. 127/2025 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 135/2016 Z. z. o skúške bezpečnostného zamestnanca.

Primárnym cieľom novely vyhlášky o skúške bezpečnostného zamestnanca je zosúladiť právny stav upravujúci agendu bezpečnostných zamestnancov s požiadavkami na elektronický výkon štátnej správy. Za daným účelom bola vytvorená výlučne elektronická komunikácia s Národných bezpečnostným úradom prostredníctvom špecializovaného portálu, ktorý umožňuje riešiť celú agendu bezpečnostných zamestnancov ustanovených právnou úpravou od podania žiadosti o skúšku bezpečnostného zamestnanca až po zaslanie zániku poverenia bezpečnostného zamestnanca.

Hlavné zmeny:

• výlučne elektronická komunikácia s NBÚ prostredníctvom špecializovaného portálu
• skúšku bezpečnostného zamestnanca je možné vykonať na úseku ochrany utajovaných skutočností (vo všetkých oblastiach, tzn. personálna bezpečnosť, administratívna bezpečnosť, fyzická bezpečnosť, objektová bezpečnosť, bezpečnosť technických prostriedkov, ktoré sú po novom rozšírené o oblasť priemyselnej bezpečnosti) a/alebo na úseku šifrovej ochrany informácií,
• 5-ročná platnosť potvrdenia; potvrdenie o skúške bezpečnostného zamestnanca vydané do 30.06.2025 je platné len do 31.12.2026 bez možnosti predĺženia,
• predĺženie platnosti potvrdenia, ak: a. bezpečnostný zamestnanec bol v danom (5-ročnom) období poverený vedúcim na plnenie jeho úloh b. absolvoval školenia vykonávané úradom raz za dva rok.

Povinnosť vykonať preškolenie (formou testu) podľa § 3 vyhlášky č. 135/2016 Z. z. v znení platnom do 30.06.2025 končí 30.06.2025.

GDPR, KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ A MEDIÁLNE PRÁVO

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti

Dňa 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela Zákona o kybernetickej bezpečnosti.

Rozšírenie a sprísnenie regulácie:

Zákon pokrýva nové typy poskytovateľov IKT služieb (napr. DNS, cloud, online trhy). Zavádza prísnejšiu kategóriu: Prevádzkovateľ kritickej základnej služby (PKZS). Pôvodní prevádzkovatelia základnej služby sa stávajú automaticky PKZS (prechodné ustanovenie do 31. decembra 2024).

Posilnenie Krízového riadenia a BO: Zavádza sa Národný plán reakcie na kybernetické krízy a Úrad získava právomoc vyhlásiť stav kybernetickej krízy. Hlásenie incidentov sa sprísňuje: Včasné varovanie do 24 hodín a oznámenie do 72 hodín. Hlásiť treba aj významné hrozby a udalosti odvrátené v poslednej chvíli. PZS musia analyzovať dodávateľský reťazec (tretie strany).

Dohľad a pokuty:

Zavádza sa komplexný systém dohľadu, kontroly a sankcií. Menej kritickí PZS môžu vykonávať namiesto auditu samohodnotenie cez JISKB (audit najmenej raz za päť rokov).

Zavádza sa Rozkazné konanie pre rýchle uloženie pokuty a nápravného opatrenia (do 10 000 eur). Maximálne pokuty sa výrazne zvyšujú (až 10 000 000 eur alebo 2 % celosvetového obratu pre PKZS). Tieto zmeny tiež zahŕňajú nové povinnosti pre správcov TLD a registrátorov domén (evidencia a overovanie údajov, povinné zverejňovanie neosobných údajov).

Podstatnou skutočnosťou je, že 1. septembra 2025 nadobudli účinnosť dve vyhlášky, dôležité pre oblasť kyberbezpečnosti:

Vyhláška č. 226/2025 Z. z. Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o hláseniach

Táto vyhláška upravuje pravidlá pre identifikáciu a hlásenie závažných kybernetických bezpečnostných incidentov u prevádzkovateľov základných služieb. Definuje kritériá, ktoré určujú, kedy je narušenie považované za závažné, napríklad dlhšie výpadky, ohrozenie dát alebo ekonomické škody. Vyhláška tiež stanovuje, aké informácie musia prevádzkovatelia poskytovať pri hlásení incidentov, kybernetických hrozieb, zraniteľností a ďalších udalostí, vrátane podrobných údajov o čase, rozsahu a následkoch incidentov. Okrem toho vyhláška preberá právne akty Európskej únie v tejto oblasti. Cieľom je zabezpečiť jednotný, prehľadný a efektívny systém hlásenia a riadenia kybernetických bezpečnostných hrozieb s dôrazom na ochranu kritickej infraštruktúry a služieb.

Vyhláška č. 227/2025 Z.z. Národného bezpečnostného úradu o bezpečnostných opatreniach

Táto vyhláška stanovuje pravidlá a obsah bezpečnostných opatrení pre siete, informačné systémy a operačné technológie prevádzkovateľov základných služieb. Definuje, čo sú aktíva (hmotné alebo nehmotné komponenty dôležité pre prevádzku služby), bezpečnostnú politiku a štandardy, ktoré určujú zásady a pravidlá kybernetickej bezpečnosti.

Vyhláška upravuje rozsah minimálnych bezpečnostných opatrení, ktoré musia byť prijaté na základe analýzy rizík, a podrobne popisuje, čo musí obsahovať bezpečnostná dokumentácia — napríklad stratégiu kybernetickej bezpečnosti, klasifikáciu informácií, zoznam aktív, analýzu a riadenie rizík, audit a ďalšie dôležité dokumenty.

Ďalej stanovuje pravidlá pre identifikáciu aktív, ich evidenciu a priradenie zodpovedných osôb. Bezpečnostné opatrenia musia pokrývať všetky identifikované riziká a musia byť implementované aj u tretích strán (dodávateľov) spolu so záväzkami a kontrolami.

Vyhláška ruší staršie predpisy a preberá aktuálne právne záväzné akty EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Celkovo ide o komplexný rámec, ktorý má zabezpečiť efektívnu ochranu informačných systémov, prevádzku základných služieb a minimalizovať kybernetické riziká.

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách

Dňa 1. novembra 2025 nadobudla účinnosť novela zákona o mediálnych službách a zákona o publikáciách, ktorá prináša viacero zmien, ktoré nadväzujú na Európsky akt o slobode médií (nariadenie EÚ 2024/1083).

Hlavné zmeny, ktoré novela prináša:

• novela rozširuje pôsobnosť zákona o mediálnych službách o novú oblasť – poskytovateľov systémov merania sledovanosti.

• zavádza ich definíciu, povinnosti a dohľad nad nimi. Títo poskytovatelia musia nahlasovať údaje o svojej činnosti Rade pre mediálne služby, poskytovať metodiku merania a umožniť jej kontrolu. Rovnako sa ustanovujú sankcie za nesplnenie týchto povinností.

• zavedenie pravidiel transparentnosti financovania štátnej reklamy: Orgány verejnej moci, ktoré zadávajú štátnu reklamu, budú povinné zverejňovať informácie o plánovaných kampaniach, o kritériách ich výberu, ako aj o rozdelení verejných prostriedkov medzi médiá. Zároveň budú musieť tieto údaje poskytovať regulátorovi. Rovnaká povinnosť zverejňovať informácie o prijatých verejných finančných prostriedkoch na reklamu sa zavádza aj pre vysielateľov, poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, vydavateľov periodických publikácií a prevádzkovateľov spravodajských webov.

Novela tiež upravuje pôsobnosť a kompetencie Rady pre mediálne služby, ktorá okrem doterajších úloh získava nové právomoci – monitorovať nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa (Slovenská televízia a rozhlas), sledovať prideľovanie štátnej reklamy, ako aj získavať potrebné informácie od dotknutých subjektov.

Zákon zároveň zapracúva terminologické zmeny súvisiace s európskymi predpismi, napríklad namiesto „Rozhlas a televízia Slovenska“ sa používa názov „Slovenská televízia a rozhlas“, a dopĺňa odkazy na nové európske nariadenia – najmä Akt o slobode médií (2024/1083), Akt o digitálnych službách (2022/2065) a ďalšie.

Zavádza sa tiež nový systém evidencie a dohľadu – Rada pre mediálne služby bude viesť údaje o poskytovateľoch systémov merania sledovanosti, ich metodikách a o zverejnených informáciách o štátnej reklame. Umožňuje sa registrácia samoregulačných kódexov aj pre túto novú oblasť.

Novela ustanovuje finančné sankcie – napríklad pokuty pre poskytovateľov systémov merania sledovanosti (od 500 do 3 000 eur) a pre zadávateľov štátnej reklamy (od 2 500 do 100 000 eur) v prípade porušenia povinností zverejňovania alebo transparentného prideľovania prostriedkov.

Tieto zmeny majú za cieľ posilniť transparentnosť mediálneho prostredia, ochranu plurality informácií a nezávislosť médií. Novela tak zosúlaďuje slovenskú legislatívu s európskym rámcom a zavádza nové mechanizmy dohľadu nad financovaním médií a fungovaním merania sledovanosti.

STAVEBNÉ PRÁVO

Nový Zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 1. apríla 2025. Predstavuje najväčšiu legislatívnu zmenu v stavebníctve za posledných 50 rokov. Jeho hlavným cieľom je odstrániť nedostatky predchádzajúceho stavebného zákona.

Ponecháva výkon stavebnej agendy na obciach, pričom im umožňuje zriaďovať stavebné obvody podobne ako spoločné obecné úrady. Zákon zároveň zavádza ochranu umeleckých diel umiestnených v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením stavebnou činnosťou, a to v súlade s európskymi dohovormi.

Dôležitou zmenou je úprava konania pri nepovolených stavbách – zákon umožňuje ich dodatočné osvedčenie alebo nariadi ich odstránenie, aby sa predišlo dlhodobému užívaniu stavieb bez kolaudácie. V oblasti sankcií sa spresňuje okruh priestupkov a zodpovednosť sa rozširuje aj na zhotoviteľov a stavebný dozor, keďže v praxi výstavbu riadi predovšetkým dodávateľ a nie samotný stavebník.

Parlament prijal zákon v skrátenom legislatívnom konaní, čo vyvolalo kritiku opozície pre nedostatočný priestor na pripomienkovanie. Opoziční poslanci zároveň poukazovali na to, že novela sa netýka len stavebného práva, ale v sprievodnom zákone obsahuje aj ďalšie úpravy, napríklad v oblasti daní a daňových bonusov.

Tejto téme sme sa bližšie venovali v našom podcaste SemančínTalks, ktorý si môžete vypočuť: https://open.spotify.com/episode/1EvX5RO4TqdIKr0mBSehst

ENERGETICKÉ PRÁVO

Novela energetickej legislatívy z 1. novembra 2025 prináša rozsiahle zmeny v oblasti elektriny, plynu a nových energetických foriem, najmä vodíka. Zameriava sa na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov, posilnenie energetickej bezpečnosti, transparentnosť trhu a ochranu spotrebiteľov.

Zdieľanie elektriny

Zdieľanie elektriny sa stáva plnohodnotnou súčasťou energetického trhu. Novela rozširuje doterajšiu úpravu, ktorá bola na Slovensku upravená len sekundárnou legislatívou, a transponuje revidovanú smernicu (EÚ) 2024/1711, ktorá prináša podrobnejšie pravidlá oproti pôvodnej smernici (EÚ) 2019/944.

Kľúčové zmeny

Zavádza sa činnosť organizátora zdieľania – nový podnikateľský subjekt v energetike, ktorý má administratívne a technicky podporovať proces zdieľania. Právo účasti na zdieľaní majú všetci koncoví odberatelia, bez diskriminácie a obmedzení. Zákaz obmedzovania zdieľania – dodávatelia nebudú môcť podmieňovať uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny zákazom alebo obmedzením zdieľania. Každé odberné alebo odovzdávacie miesto môže byť priradené len do jednej skupiny zdieľania, avšak jednotlivé miesta môžu patriť do rôznych bilančných skupín, aby sa zachovala nediskriminácia.

Rozšírenie účasti podnikateľov – elektrinu môžu zdieľať aj väčšie podniky (nielen MSP), ak ide o zdroje s inštalovaným výkonom do 6 MW.

Energetické spoločenstvá a komunity

Novela podporuje vznik a rozvoj lokálnych energetických komunít, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje a zdieľanie energie. Zároveň však obmedzuje ich zneužívanie súkromnými firmami. Členstvo v komunitách bude viazané na verejný sektor a územie pôsobenia spoločenstva. Minimálne 51 % podiel musia tvoriť verejné subjekty (obce, VÚC). Cieľom je posilniť miestnu kontrolu, transparentnosť a prínos pre obyvateľov danej oblasti.

Vodíkové hospodárstvo

Vodíkové hospodárstvo sa právne zrovnoprávňuje s ostatnými odvetviami energetiky. Zavádzajú sa samostatné pojmy, povinnosti a práva prevádzkovateľov sietí. Prístup na trh bude riadený princípom dohodnutého prístupu, pričom povolenia na prepravu a distribúciu vodíka sa budú udeľovať podobne ako v plynárenstve. Pre existujúcich plynárenských hráčov sa zavádza prechodný režim.

Flexibilné pripojenie

Zavádza sa právna úprava zmlúv o flexibilnom pripojení, ktoré umožnia rozvoj obnoviteľných zdrojov aj v oblastiach s obmedzenou alebo žiadnou kapacitou siete. Prevádzkovateľ sústavy bude mať povinnosť umožniť pripojenie bez ohľadu na výkon zdroja. Výrobca alebo odberateľ sa môže zmluvne zaviazať k dočasným obmedzeniam dodávky či odberu. Tento nástroj znižuje riziko zamietnutia projektov pre nedostatok kapacity a zároveň umožňuje efektívnejšie riadenie flexibility elektrizačnej sústavy, ktoré bude právne upravené ako nový proces hodnotenia.

Úprava zmlúv o dodávke elektriny a ochrana spotrebiteľa

Novela obsahuje aj právnu úpravu zmlúv o dodávke elektriny a združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú, pričom posilňuje informovanosť a ochranu spotrebiteľov: Dodávatelia budú povinní jasne informovať o type ceny (pevná, dynamická, iná) a upozorniť na riziká pri pevnej cene. Zmluvy už nebudú môcť byť automaticky predĺžené – bude potrebný aktívny súhlas odberateľa. Proces zmeny dodávateľa elektriny a plynu sa zrýchli a zjednoduší.

Transparentnosť prevádzkovateľov distribučných sústa

Prevádzkovatelia distribučných sietí budú mať nové informačné povinnosti. Na svojich webových sídlach budú musieť zverejňovať: počet prijatých a odmietnutých žiadostí o pripojenie, údaje o voľnej distribučnej kapacite a spôsobe jej výpočtu, podmienky rezervácie kapacity, pokyny pre podávanie žiadostí o pripojenie a elektronické predkladanie dokladov.

Riadenie rizík a podpora výroby

Zavádza sa právna úprava riadenia rizík dodávateľov v elektroenergetike, ktorá má znížiť riziko neplnenia záväzkov. Po júli 2027 sa umožní priama podpora výroby elektriny z jadrového paliva prostredníctvom zmluvy o vyrovnávacom režime.

Metánové emisie a sankcie

Novela dopĺňa právnu úpravu správnych deliktov a pokút v oblasti metánových emisií, čím reflektuje nové európske environmentálne požiadavky

Naša advokátska kancelária Vám aktívne prináša novinky zo sveta práva nielen Legislatívnym kompasom, ale aj prostredníctvom podcastu Semančín Talks, ktorý je pre Vás dostupný na Spotify! Sledujte naše sociálne siete a náš newsletter pre viac zaujímavostí!