Právny žurnál: Smie umelá inteligencia používať vaše údaje bez súhlasu?
Úvod
Fotografie zo sociálnych sietí, staré e-maily, konverzácie s chatbotmi. Aj takéto údaje môžu byť súčasťou dát, na ktorých sa učí umelá inteligencia. Môžu ich spoločnosti na tento účel použiť bez toho, aby sa vás opýtali? Členské štáty EÚ teraz navrhli riešenie, ktoré rozdelilo odbornú verejnosť. Rada EÚ 21. októbra 2026 schválila svoju vyjednávaciu pozíciu k balíku „Digitálny omnibus“. Jeho súčasťou je nový článok GDPR, ktorý výslovne pripúšťa, aby sa osobné údaje pri vývoji a prevádzke umelej inteligencie spracúvali na základe tzv. oprávneného záujmu. Spoločnosť by sa tak pri AI nemusela nevyhnutne opierať o súhlas ľudí, musela by však vedieť preukázať, že nad jej záujmom neprevažujú práva a záujmy dotknutých osôb.
Zmena by sa v konečnom dôsledku dotkla širokého okruhu subjektov, od spoločností, ktoré umelú inteligenciu vyvíjajú alebo využívajú, až po jednotlivcov, ktorých osobné údaje sú predmetom spracúvania. Otvára sa preto otázka, či sa pri hľadaní priaznivejších podmienok pre rozvoj AI rovnováha neprikláňa príliš v prospech technologických spoločností, a to na úkor práv a záujmov dotknutých osôb. Zatiaľ však nejde o platnú právnu úpravu, keďže jej konečné znenie bude ešte predmetom rokovaní s Európskym parlamentom.
Rakúska organizácia noyb, ktorú vedie známy aktivista Max Schrems, návrh označila za „digitálnu expropriáciu“ Európanov (noyb, 23. 10. 2026).
Čo sa v Bruseli schválilo?
Európska komisia predstavila návrh balíka „Digitálny omnibus“ v novembri 2025. Jeho cieľom je zjednodušiť európske digitálne pravidlá vrátane GDPR. V októbri 2026 sa členské štáty EÚ zhodli na spoločnom postoji k návrhu a podporili tak jeho posun do ďalšej fázy legislatívneho procesu.
Najväčšiu pozornosť v tejto súvislosti púta navrhovaný nový článok 88bis GDPR. Európska komisia ho pôvodne predložila ako článok 88c, pričom jeho súčasťou bol podrobnejší zoznam záruk na ochranu dotknutých osôb. Členské štáty však nedokázali dosiahnuť zhodu v otázke, či má GDPR obsahovať osobitné ustanovenie týkajúce sa umelej inteligencie. Predsedníctvo Rady preto v lete presunulo toto ustanovenie iba do odôvodnení návrhu. Na žiadosť viacerých členských štátov sa však v septembri opätovne dostalo do normatívneho textu nariadenia, tentoraz v stručnejšej podobe a rozdelené do troch odsekov.
Prvý odsek hovorí, že osobné údaje možno pri vývoji a prevádzke AI systému alebo AI modelu spracúvať na základe oprávneného záujmu prevádzkovateľa alebo tretej strany podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Kľúčové je slovo „možno“. Oprávnený záujem tu prichádza do úvahy, nie je však daný automaticky, a prevádzkovateľ musí aj naďalej prejsť testom oprávneného záujmu.
Druhý odsek zdôrazňuje, že prevádzkovateľ si musí aj naďalej zvoliť vhodný právny základ spracúvania podľa čl. 6 GDPR. Oprávnený záujem tak predstavuje jednu z možností, nie automaticky použiteľný alebo predvolený právny základ pre každé spracúvanie osobných údajov v súvislosti s umelou inteligenciou.
Tretí odsek ukladá povinnosť prijať pri spracúvaní osobných údajov na účely AI primerané technické a organizačné opatrenia a záruky. Výslovne pritom odkazuje aj na právo dotknutej osoby namietať proti spracúvaniu podľa čl. 21 GDPR. Európska komisia pôvodne navrhovala, aby článok obsahoval aj konkrétnejšie záruky, medzi nimi napríklad bezpodmienečné právo namietať. Členské štáty však tieto ustanovenia vypustili a ponechali iba všeobecný režim práva namietať, ktorý môže prevádzkovateľ za určitých podmienok prekonať.
Viaceré dôležité spresnenia sa napokon nenachádzajú priamo v texte nového článku, ale iba v odôvodnení 33a. Ide o vysvetľujúcu časť právneho predpisu, ktorá pomáha pri výklade jeho ustanovení, sama osebe však nezakladá práva ani povinnosti. Podľa tohto odôvodnenia samotný vývoj alebo prevádzka umelej inteligencie ešte nepredstavujú oprávnený záujem. Prevádzkovateľ preto musí vždy identifikovať konkrétny účel spracúvania. Oprávnený záujem zároveň nebude možné použiť v prípadoch, keď iný právny predpis výslovne vyžaduje získanie súhlasu dotknutej osoby.
Osobitná pozornosť sa venuje aj spracúvaniu osobitných kategórií osobných údajov, napríklad údajov o zdravotnom stave, ktoré sa môžu do tréningových dát dostať náhodne. V takýchto prípadoch by sa mala uplatniť úzka výnimka podľa navrhovaného čl. 9 ods. 2 písm. k) GDPR. Ak prevádzkovateľ zistí, že sa takéto údaje v tréningových dátach nachádzajú, bude ich musieť vymazať. Ak ich vymazanie nebude technický možné alebo by vyžadovalo neprimerané úsilie, musí zabezpečiť, aby sa ďalej nepoužívali.
Ako to funguje dnes a čo by sa zmenilo?
Každé spracúvanie osobných údajov musí mať právny základ, teda opierať sa o niektorý z dôvodov, ktoré GDPR uvádza v uzavretom zozname v čl. 6 ods. 1. Ak spracúvanie nemožno oprieť o žiadny z týchto právnych základov, ide o nezákonné spracúvanie osobných údajov. GDPR pozná šesť dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad súhlas dotknutej osoby, plnenie zmluvy, splnenie zákonnej povinnosti či oprávnený záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany podľa čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Súhlas je teda len jednou z možností a osobné údaje možno zákonne spracúvať aj bez neho, ak sa prevádzkovateľ opiera o iný právny základ.
Oprávnený záujem prichádza do úvahy vtedy, keď prevádzkovateľ alebo tretia strana sleduje legitímny cieľ, napríklad predchádzanie podvodom, spracúvanie je na jeho dosiahnutie nevyhnutné a nad týmto cieľom neprevažujú záujmy ani základné práva a slobody človeka, ktorého sa údaje týkajú.
Posúdenie oprávneného záujmu si možno predstaviť ako pomyselné váženie dvoch protichodných záujmov. Na jednej strane stojí záujem prevádzkovateľa alebo tretej strany, na druhej strane súkromie a práva osoby, ktorej osobné údaje sa spracúvajú. Ak sa chce spoločnosť opierať práve o oprávnený záujem, musí najprv vyhodnotiť, ktorá miska preváži. Robí to prostredníctvom tzv. testu oprávneného záujmu (v praxi sa mu hovorí aj test proporcionality alebo balančný test), ktorý má tri kroky.
-
Sleduje spoločnosť legitímny cieľ? Nestačí všeobecné „chceme rozvíjať AI“. Cieľ musí byť konkrétny, reálny a v súlade s právom.
-
Je spracúvanie naozaj nevyhnutné? Treba zvážiť, či sa cieľ nedá dosiahnuť šetrnejšie, napríklad spracúvaním menšieho rozsahu údajov.
-
Neprevážia záujmy a práva človeka? Zohľadňuje sa pritom najmä to, čo mohla dotknutá osoba vzhľadom na okolnosti rozumne očakávať, akú povahu a citlivosť majú spracúvané údaje a aké riziká pre ňu môže spracúvanie predstavovať.
Súdny dvor EÚ opakovane zdôraznil, že všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne (napríklad vo veci C-13/16 Rīgas satiksme). Ich splnenie musí vedieť preukázať prevádzkovateľ, čo vyplýva zo zásady zodpovednosti podľa čl. 5 ods. 2 GDPR.
V prípade umelej inteligencie nejde o úplne nový právny prístup. Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) už vo svojom stanovisku 28/2024 pripustil, že oprávnený záujem môže predstavovať právny základ spracúvania osobných údajov pri vývoji a nasadzovaní modelov umelej inteligencie. Jeho použitie však musí vždy vychádzať z individuálneho posúdenia konkrétneho prípadu. Nemožno ho preto považovať za automaticky dostupný alebo predvolený právny základ pre spracúvanie údajov na účely AI.
Čo by sa teda zmenilo?
GDPR dnes osobitné pravidlo pre AI neobsahuje, a tak sa na AI vzťahujú rovnaké pravidlá ako na akékoľvek iné spracúvanie osobných údajov. Článok 88bis by oprávnený záujem pri AI výslovne potvrdil, podmienky jeho použitia by však zostali rovnaké. Ľudia by pritom nezískali bezpodmienečné právo namietať, ktoré im sľuboval návrh Komisie, a zostalo by im bežné, podmienené právo namietať podľa čl. 21 GDPR.
Podmienené právo namietať znamená, že človek môže proti spracúvaniu svojich osobných údajov namietať z dôvodov týkajúcich sa jeho konkrétnej situácie. Spoločnosť však smie v spracúvaní pokračovať, ak preukáže nevyhnutné oprávnené dôvody, ktoré prevažujú nad jeho záujmami, právami a slobodami, alebo ak údaje potrebuje na preukazovanie, uplatňovanie či obhajovanie právnych nárokov.
A čo ostatné práva dotknutých osôb?
Podľa odôvodnenia 33a sa na ostatných ustanoveniach GDPR nič nemení len preto, že sa prevádzkovateľ opiera o článok 88bis. Aj pri spracúvaní pre AI by teda naďalej platilo právo na informácie o spracúvaní, právo na prístup k údajom, na ich opravu či vymazanie a právo na obmedzenie spracúvania (čl. 13 až 18 GDPR). Digitálny omnibus však v znení členských štátov upravuje niektoré z týchto práv samostatne, napríklad pri žiadostiach o prístup podaných so zneužívajúcim úmyslom alebo pri informačnej povinnosti pri spracúvaní s nízkym rizikom.
Treba zdôrazniť, že Rada týmto schválila len mandát na rokovania. Konečné znenie vznikne až v tzv. trialógu, teda pri rokovaniach Rady, Európskeho parlamentu a Komisie. Parlament svoj postoj zatiaľ nezaujal.
Prečo kritici hovoria o „digitálnej expropriácii“?
Najostrejšie vystupuje proti návrhu spomínaná organizácia noyb. Podobný postoj zastáva aj EDRi (European Digital Rights), najväčšia európska sieť mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú ochrane práv a slobôd v digitálnom prostredí. Podľa noyb by návrh v praxi uprednostnil obchodné záujmy AI spoločností pred základným právom na ochranu osobných údajov. Jej hlavné výhrady možno zhrnúť do piatich bodov.
-
Výnimka pre celú technológiu. GDPR doteraz vychádzalo z posudzovania konkrétneho účelu spracúvania osobných údajov, napríklad predchádzania podvodom. Podľa noyb by nový článok mohol zvýhodniť samotnú technológiu umelej inteligencie bez ohľadu na to, na aký účel sa napokon použije. Max Schrems tento problém ilustruje tým, že konanie, ktoré by bolo nezákonné pri spracúvaní údajov v excelovskej tabuľke, by sa mohlo stať zákonným len preto, že ho vykonáva systém umelej inteligencie.
-
Dosah na staré dáta. Navrhované pravidlo by sa podľa kritikov mohlo vzťahovať aj na osobné údaje získané pred mnohými rokmi na úplne iné účely. Môže ísť napríklad o príspevky na sociálnych sieťach alebo obsah rôznych konverzácií. Dotknutými osobami by pritom mohli byť aj ľudia, ktorí nikdy nemali žiadny vzťah so spoločnosťou vyvíjajúcou alebo prevádzkujúcou umelú inteligenciu.
-
Záruky len na papieri. Výslovný odkaz na právo namietať podľa čl. 21 GDPR a na povinnosť prijať technické a organizačné opatrenia podľa noyb nič nové neprináša, keďže obe povinnosti platia už dnes.
-
Kto na tom zarobí. Podľa noyb by z navrhovanej zmeny najviac profitovali veľké americké a čínske technologické spoločnosti, ktoré disponujú rozsiahlymi databázami a veľkým množstvom údajov potrebných na vývoj AI modelov. Výhody by tak podľa kritikov nemuseli v rovnakej miere pocítiť európske spoločnosti.
-
Užšia ochrana pseudonymizovaných údajov. Ide o údaje, v ktorých je meno nahradené identifikátorom, napríklad ID používateľa. Členské štáty síce zachovali súčasnú definíciu osobných údajov, navrhujú však nový článok 25a, podľa ktorého by sa pseudonymizované údaje nepovažovali za osobné údaje pre tretiu stranu, ktorá nedokáže človeka identifikovať. Noyb sa obáva, že by tak spod GDPR mohli vypadnúť napríklad sledovacie identifikátory.
Druhá strana mince
Rada a zástancovia návrhu vidia situáciu inak. Podľa nich návrh existujúci systém ochrany osobných údajov zásadne nemení, skôr potvrdzuje to, čo platí už dnes. Opierajú sa najmä o tri argumenty.
-
Oprávnený záujem sa pri AI využíva už dnes. To, že ho možno pri vývoji a používaní AI použiť ako právny základ, uznali aj EDPB a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) v spoločnom stanovisku 2/2026. Práve preto však osobitné ustanovenie považovali za nepotrebné.
-
Základné záruky zostávajú. Spoločnosti musia aj naďalej prejsť testom oprávneného záujmu a dotknuté osoby si zachovávajú právo namietať. Členské štáty navyše výslovne uvádzajú, že samotný vývoj alebo prevádzka AI ešte nie sú oprávneným záujmom.
-
AI akt naďalej stanovuje hranice. Navrhované zmeny GDPR sa nedotýkajú zákazu niektorých praktík umelej inteligencie. Manipulatívne využívanie AI či sociálne skórovanie tak naďalej zakazuje čl. 5 nariadenia (EÚ) 2024/1689 o umelej inteligencii (AI akt).
Tvrdenie, že spracúvanie pre AI by sa stalo „automaticky zákonným“, je preto zjednodušením. Test oprávneného záujmu členské štáty z GDPR nevypustili.
Kde je teda pravda? Autori článku na European Law Blog upozorňujú na menej nápadný, no podstatný problém. Podľa nich platí jedno z dvoch. Buď článok 88bis nič nemení, a potom nie je jasné, prečo ho do GDPR vkladať, alebo niečo mení, a potom posúva váhy v prospech spoločností a dôkazné bremeno čiastočne na ľudí. Navyše kľúčové spresnenie, že AI nie je automaticky oprávneným záujmom, je len v odôvodnení pozmeňujúceho nariadenia, takže v samotnom texte GDPR sa neobjaví.
Otvorených zostáva aj viacero praktických a právnych otázok. Zatiaľ nie je jednoznačné, čo presne sa má rozumieť pod pojmom „prevádzka“ umelej inteligencie, akým spôsobom sa navrhované pravidlo uplatní na údaje získané v minulosti na iné účely a či článok 88bis vôbec zostane súčasťou konečného znenia po rokovaniach s Európskym parlamentom.
Vyvíjate alebo používate AI, čo to pre vás znamená?
Najdôležitejšia správa je jednoduchá: dnes platí GDPR v doterajšom znení a na článok 88bis sa zatiaľ nedá spoliehať. Ak vaša spoločnosť AI vyvíja alebo používa, oplatí sa už teraz urobiť niekoľko krokov:
-
Zmapujte, kde AI používate. Aké nástroje trénujete alebo nasadzujete a aké osobné údaje do nich vstupujú, vrátane toho, čo do chatbotov píšu zamestnanci a klienti.
-
Majte test oprávneného záujmu na papieri. Spíšte konkrétny cieľ, prečo sú údaje nevyhnutné a prečo neprevažujú práva dotknutých osôb. Všeobecné „rozvíjame AI“ nestačí.
-
Pozor na staré dáta. Ak chcete na AI použiť údaje získané na iný účel, posúďte zlučiteľnosť účelov podľa čl. 6 ods. 4 GDPR a ľudí vopred informujte.
-
Pripravte sa na námietky. Majte postup, ako vybaviť námietku človeka, ktorý nechce, aby sa jeho údaje v AI používali.
-
Skontrolujte zmluvy s dodávateľmi AI. Overte, či nepoužívajú vaše alebo klientske dáta na tréning vlastných modelov a kde ich spracúvajú.
-
Sledujte legislatívu. Po prijatí konečného znenia a nadobudnutí účinnosti príslušných zmien na úrovni EÚ bude potrebné vyhodnotiť ich vplyv na spracúvanie osobných údajov a podľa potreby aktualizovať interné procesy a nastavenie súladu s GDPR a nadväzujúcou vnútroštátnou právnou úpravou.
A čo bežní ľudia?
Pre jednotlivcov je dôležité vedieť, že ich práva podľa súčasného GDPR zostávajú zachované. Každý sa môže spoločnosti opýtať, aké osobné údaje o ňom spracúva a na aký účel. Ak spoločnosť využíva oprávnený záujem ako právny základ, dotknutá osoba môže za podmienok podľa GDPR proti takémuto spracúvaniu namietať.
Ak spoločnosť na uplatnené práva nereaguje alebo ich nerešpektuje, dotknutá osoba sa môže obrátiť na Úrad na ochranu osobných údajov SR a podať návrh na začatie konania.
Záver
Otázka, či a za akých podmienok bude môcť umelá inteligencia využívať osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb, zatiaľ nemá konečnú odpoveď. Dohoda členských štátov EÚ predstavuje dôležitý krok v legislatívnom procese, konečné znenie pravidiel však bude závisieť od ďalších rokovaní s Európskym parlamentom. Navrhovaný článok 88bis môže výslovne potvrdiť možnosť využívať oprávnený záujem pri vývoji a prevádzke AI, zároveň však vyvoláva otázky o rozsahu ochrany osobných údajov a praktickom postavení dotknutých osôb.
Pre spoločnosti je preto už dnes dôležité vedieť, kde a na aké účely umelú inteligenciu využívajú, aké osobné údaje pri tom spracúvajú a o aký právny základ svoje postupy opierajú. Práve dôsledná dokumentácia a právne podložené nastavenie procesov môžu byť rozhodujúce bez ohľadu na to, v akej podobe bude Digitálny omnibus napokon prijatý.
Zdroje
• noyb: AI: EU Member States approve „digital expropriation“ for AI companies (23. 10. 2026): https://noyb.eu/en/ai-eu-member-states-approve-digital-expropriation-europeans-ai-companies
• Rada EÚ: Digital rulebook – Council agrees position to simplify data protection, privacy and cyber reporting rules (21. 10. 2026): https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2026/10/21/digital-rulebook-council-agrees-position-to-simplify-data-protection-privacy-and-cyber-reporting-rules/
• Rada EÚ: dokument ST 14756/26 – mandát na rokovania s Európskym parlamentom: https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14756-2026-INIT/en/pdf
• Nariadenie (EÚ) 2016/679 (GDPR), EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj?locale=SK
• EDPB-EDPS: Spoločné stanovisko 2/2026 k Digitálnemu omnibusu: https://www.edpb.europa.eu/system/files/documents/2026-02/edpb_edps_jointopinion_202602_digitalomnibus_en.pdf
• P. T. Kramcsák, L. Dalla Corte: A Tempting Shortcut, European Law Blog (19. 10. 2026): https://europeanlawblog.eu/a-tempting-shortcut-how-the-digital-omnibus-would-re/
• EDRi: EU governments call it ‘simplification’, but their Data Omnibus deal considerably weakens our rights: https://edri.org/our-work/eu-governments-call-it-simplification-but-their-data-omnibus-deal-considerably-weakens-our-rights/
Ak Vás téma AI a osobné údaje zaujala, radi Vám poradíme.
Kľúčové slova: umelá inteligenciaosobné údajeGDPRDigitálny omnibusoprávnený záujemspracúvanie osobných údajovochrana osobných údajovAI a GDPRpráva dotknutých osôbčlánok 88bis GDPR