Právny žurnál: Vylúčenie fyzickej osoby z funkcie člena štatutárneho orgánu

V poslednej dobe sme si museli zvyknúť na to, že daňový subjekt väčšinou ťahá za kratší koniec povrazu vo vzťahu k daňovému úradu, ktorý dokáže podnikateľskému subjektu značne znepríjemniť, a nie raz aj sťažiť podnikanie. Viac sa dozviete v dnešnom Pravnom žurnále.

JUDr. Karol Nagy, advokát

Od 1. januára 2022 má daňový úrad dokonca ďalšiu silnú zbraň vo svojich rukách. Do zákona č. 563/2023 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) sa dostalo nové ustanovenie, a to konkrétne ustanovenie § 157a, ktoré sa dotýka priamo fyzických osôb v pozícii štatutárneho orgánu a nepriamo právnických osôb, v ktorých sú tieto fyzické osoby štatutárom. V našej praxi registrujeme, že daňové úrady začali toto ustanovenie aplikovať vo väčšej miere až koncom roka 2022.

Ide o právomoc orgánov daňovej správy nadväzujúcu na ustanovenie § 13a Obchodného zákonníka vylúčiť fyzickú osobu z funkcie štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva. Napriek tomu, že podľa Obchodného zákonníka je táto zákonná možnosť daná aj iným orgánom ako súdu od januára 2018, konkrétna úprava vzťahujúca sa na orgány daňovej správy sa stala účinnou až od januára 2022.

Čo konkrétne vylúčenie je?

Vylúčenie znamená, že na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane zaniká konkrétnej fyzickej osobe, na meno ktorej bolo rozhodnutie vydané, funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu daňového subjektu. V prevažnej väčšine prípadov sa bude jednať o konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným alebo o člena predstavenstva akciovej spoločnosti.

Aby to však nebolo také jednoduché, problém zániku funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu je väčší. A to konkrétne, že funkcia štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu nezaniká danej fyzickej osobe iba v obchodnej spoločnosti, v súvislosti s ktorou bolo rozhodnutie o vylúčení vydané, ale vo všetkých obchodných spoločnostiach, v ktorých je daná fyzická osoba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu. Čiže, ak je daná osoba členom štatutárneho orgánu napríklad v 5 spoločnostiach, tak jej táto funkcia zanikne vo všetkých 5 spoločnostiach.

Dávame však do pozornosti, že predmetné vylúčenie fyzickej osoby sa v prípadných ďalších spoločnostiach nevzťahuje výlučne iba na funkciu člena štatutárneho orgánu, t.j. ak nadobudne rozhodnutie o vylúčení právoplatnosť, nezaniká danej fyzickej osobe iba funkcia a právo byť členom štatutárneho orgánu, t.j. vo všeobecnosti konateľom alebo členom predstavenstva, ale zaniká jej aj právo byť vedúcim organizačnej zložky podniku, vedúcim organizačnej zložky zahraničnej osoby ako aj prokuristom (viď § 13a ods. 1. Obchodného zákonníka). Čiže, fyzická osoba, ktorá bude vylúčená na základe právoplatného rozhodnutia príslušného správcu dane, bude de facto vylúčená z akejkoľvek funkcie oprávňujúcej zastupovanie akejkoľvek právnickej osoby, a to až po dobu stanovenú v právoplatnom rozhodnutí daňového úradu.

A tu je ďalší kameň úrazu. Ide o obdobie troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení. Zákonom ani nie je daná možnosť kratšej doby, t.j. že by správca dane určil na základe určitých okolností kratšiu dobu. Zákonom je striktne určené iba jedno obdobie, a to obdobie troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení.

Čo v prípade, ak došlo k vylúčeniu?

Logická otázka, ktorá z danej situácie vyplýva, je, čo nasleduje po vylúčení príslušnej fyzickej osoby z funkcie štatutárneho orgánu. Ochromí to existenciu daňového subjektu? Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná a je závislá aj od štruktúry samotného štatutárneho orgánu, t.j. či má štatutárny orgán viacerých členov, alebo či daní členovia môžu konať samostatne alebo nie.

V prípade, ak má daňový subjekt viacerých členov štatutárneho orgánu a každý z nich je oprávnený konať samostatne, v takom prípade takéto rozhodnutie má na samotnú spoločnosť, jej chod, minimálny dopad, nakoľko daného člena štatutárneho orgánu bez problémov zastúpi iný jeho člen, ktorý je oprávnený konať v mene daňového subjektu.

Avšak v prípade, ak má štatutárny orgán daňového subjektu len jedného člena, môžu nastať nie malé problémy. V ideálnom prípade sa zvolá valné zhromaždenie alebo rozhodne jediný spoločník (akcionár) o vymenovaní nového konateľa spoločnosti a chod daňového subjektu ohrozený nebude. Môže ale nastať situácia, že napríklad výkon funkcie štatutárneho orgánu nebude chcieť vykonávať nikto ďalší alebo vzhľadom na vzťahy medzi spoločníkmi (akcionármi) spoločnosti nebude možné vymenovať nového člena štatutárneho orgánu, vtedy bude chod daňového subjektu reálne ohrozený, pričom danému subjektu môže v konečnom dôsledku hroziť aj zánik (formou zrušenia spoločnosti rozhodnutím súdu), ak štatutárny orgán nebude ustanovený viac ako 3 mesiace.

V súvislosti s vylúčením fyzickej osoby ako člena štatutárneho orgánu zároveň vzniká otázka, ako je možné dopady zákazu výkonu funkcie zákonným spôsobom eliminovať. Možnosti sú v tomto prípade obmedzené, pričom, do úvahy prichádza iba konkrétne jednotlivé zastupovanie na základe splnomocnenia, čo ale do značnej miery obmedzuje flexibilitu konania daného daňového subjektu, alebo túto vylúčenú fyzickú osobu možno zamestnať v rámci pracovného pomeru, čo ale v oboch prípadoch predpokladá situáciu, že spoločnosť bude mať iného, nového člena štatutárneho orgánu.

Žiaľ, zákonodarca sa nezamyslel nad tým, že ak už aj mali nastať určité okolnosti, ktoré by v danej konkrétnej spoločnosti, daňovom subjekte, mohli viesť k potrestaniu vo forme vylúčenia fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu štatutárneho orgánu, takýmto vylúčením nebude potrestaná iba táto konkrétna spoločnosť, ale aj všetky ďalšie, v ktorých je fyzická osoba členom štatutárneho orgánu. Tieto ďalšie spoločnosti však prostredníctvom svojho štatutára nikdy neopomenuli žiadnu povinnosť voči správcovi dane. De facto, takto dôjde k potrestaniu aj spoločností, ktoré si svoju povinnosť voči orgánom daňovej správy riadne plnili, nedopustili sa žiadneho prehrešku, a z hľadiska indexu daňovej spoľahlivosti ich správca dane mohol vyhodnotiť ako vysoko spoľahlivých.

Koho sa vylúčenie týka?

Veľmi podstatná je skutočnosť, ktorého konateľa spoločnosti sa predmetné rozhodnutie týka. Táto otázka je dôležitá z dôvodu, že k zmene štatutára obchodných spoločností dochádza pomerne bežne, a teda osoba štatutára môže byť iná v čase, keď sa podalo príslušné kontrolované daňové priznanie, iná keď sa daňová kontrola subjektu za príslušné obdobie začala, iná keď sa daňová kontrola za príslušné obdobie skončila, prípadne môže byť iná, keď sa vydalo rozhodnutie o vylúčení.

V zmysle Daňového poriadku je vylúčená fyzická osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo bola členom štatutárneho orgánu v čase, keď daňový subjekt podal daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie, za ktoré bola daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa osobitného predpisu ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c). Uvedené znamená, že je nepodstatné, kto bol štatutárnym orgánom v čase daňovej kontroly alebo v čase vydania rozhodnutia o vylúčení. Vylúčeným štatutárom bude výlučne iba osoba, ktorá bola štatutárom v čase podania príslušného daňového priznania.

Je potrebné podotknúť, že takáto právna úprava môže byť značne nespravodlivá v prípade, ak boli členom štatutárneho orgánu rôzne osoby v čase podania daňového priznania a v čase výkonu daňovej kontroly, nakoľko právna úprava netrestá osobu, ktorá si reálne nesplnila svoje povinnosti v rámci daňovej kontroly (bola v danom čase štatutárom), a v skutočnosti môže za to, že daňová kontrola bola ukončená napríklad nepriznaním nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty (viď nižšie), ale trestá osobu, ktorá daňové priznanie podávala (bola v danom čase štatutárom), ale nemala už vplyv na konanie daňového subjektu počas daňovej kontroly, a teda svojim konaním nezapríčinila, že daňová kontrola bola ukončená nepriznaním nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.

Zákon taktiež nezohľadňuje pri rozhodovaní správcu dane ani skutočnosť, že k nekonaniu, opomenutiu konania štatutárneho orgánu mohlo dôjsť aj nedopatrením, hoci napríklad v iných daňových konaniach týkajúcich sa nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty bola daná osoba ako štatutár plne súčinná a konajúca podľa zákona, žiadostí a pokynov správcu dane.

Kedy a za akých okolností prichádza vylúčenie do úvahy?

Daňový poriadok uvádza dve situácie, kedy prichádza vylúčenie do úvahy, a to ak:

a) mal daňový subjekt ukončenú daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku a má daňový nedoplatok a nedoplatok na inom peňažnom plnení v úhrne aspoň 5 000 eur viac ako jeden rok, alebo ak

b) daňový subjekt podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie a daňová kontrola oprávnenosti nároku podľa zákona o dani z pridanej hodnoty týkajúca sa tohto zdaňovacieho obdobia bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku.

V oboch prípadoch sa jedná o ukončenie daňovej kontroly zánikom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (§ 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku), a to na základe ustanovenia § 79 ods. 6 posledná veta zákona o dani z pridanej hodnoty. Dôvodom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je v tomto prípade skutočnosť, že daňový subjekt neumožnil vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, t.j. so správcom dane nekomunikoval a nepredložil mu žiadne ním požadované doklady, kedy nárok na vrátenie nadmerného odpočtu automaticky zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Zjednodušene povedané, ak daňový úrad začne daňovú kontrolu na overenie nadmerného odpočtu DPH a konateľ (štatutárny orgán) na výzvu daňového úradu na vykonanie kontroly nereagoval, nekomunikoval, alebo nezaslal potrebné podklady, daňový úrad kontrolu ukončí tak, že daňovému subjektu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. V takom prípade daňový úrad obligatórne vydá aj rozhodnutie o vylúčení fyzickej osoby z pozície konateľa / štatutárneho orgánu, tzn. nemá možnosť sa rozhodnúť, podľa okolnosti prípadu, či vylúči fyzickú osobu alebo nie, ale vylúčenie je povinné.

Je možnosť brániť sa proti rozhodnutiu daňového úradu o vylúčení?

Rovnako, ako v prípade všetkých ostatných rozhodnutí správcu dane, je aj v tomto prípade možnosť podania riadneho opravného prostriedku, a to podania odvolania v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Dávame do pozornosti, že predmetné odvolanie podáva priamo fyzická osoba, člen štatutárneho orgánu, na ktorú bolo rozhodnutie o vylúčení vydané, a ktorej bolo aj doručované, nie spoločnosť, ktorej sa týkala daňová kontrola na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Následne má príslušný správca dane možnosť rozhodnúť vo veci odvolania aj sám, ak by podanému odvolaniu vyhovel a svoje rozhodnutie by zrušil. V prípade, ak by ale nepostupoval podľa predchádzajúcej vety, tak podané odvolanie postúpi odvolaciemu orgánu, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré môže rozhodnutie správcu dane buď potvrdiť, alebo ho zrušiť.

V prípade, ak by Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie o vylúčení potvrdilo, pričom doručením jeho rozhodnutia sa rozhodnutie o vylúčení stáva právoplatným, tak je ešte možnosť podania správnej žaloby, ktorá ale automaticky nemá odkladný účinok vo vzťahu právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení. To znamená, že daná fyzická osoba napriek tomu, že súdne konanie bolo začaté a ešte neskončilo, už nie štatutárom danej spoločnosti, daňového subjektu, resp. aj všetkých ostatných spoločností, ktorých bola štatutárom. To ale neplatí v prípade, ak by konajúci súd priznal podanej žalobe odkladný účinok vo vzťahu k samotnému odvolacím orgánom potvrdenému rozhodnutiu o vylúčení.

Dávame ale do pozornosti, že v prípade právoplatného rozhodnutia o vylúčení nie je možné podať podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a ani návrh na obnovu konania.

Čo sa stane po právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení?

Potom, ako sa rozhodnutie o vylúčení stane právoplatným, po uplynutí 90 dní od tohto termínu správca dane zašle rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s tzv. diskvalifikačným listom, čo je v podstate oznámenie príslušnému súdu, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je daná spoločnosť zapísaná a následne dôjde k výmazu fyzickej osoby ako štatutárneho orgánu alebo jeho člena.

V prípade, že by zo strany dotknutej fyzickej osoby bola podaná žaloba s návrhom na priznanie odkladného účinku, príslušný správca by zaslal rovnopis rozhodnutia o vylúčení spolu s diskvalifikačným listom príslušnému súdu bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o odmietnutí priznania odkladného účinku, alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí správnej žaloby (ak bol priznaný žalobe odkladný účinok) podľa toho, ktorá právna skutočnosť by bola skôr.

Záver

Vzhľadom na v tomto článku uvedené skutočnosti a na veľmi striktnú a formalistickú právnu úpravu ohľadom vylúčenia osoby ako štatutárneho orgánu alebo jej člena rozhodnutím správcu dane je možné iba odporučiť, aby každý člen štatutárneho orgánu neopomenul svoje povinností pri daňovej kontrole (v tomto prípade, daňovej kontrole na uplatnený nárok nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty) a zjednodušene povedané, správcovi dane umožnil začatie daňovej kontroly.

Potrebujete sa poradiť pri daňovej kontrole s advokátom? Kontaktujte nášho špecialistu JUDr. Karola Nagya.