Prelomové rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o ochrane osobných údajov

Dňa 8. decembra 2022 vydala veľká komora Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SDEÚ") v rámci prejudiciálneho konania dôležitý výklad čl. 17 Nariadenia GDPR [právo na výmaz/zabudnutie] vo veci C-460/20 (Google). Google musí od vydania tohto rozsudku SDEÚ pri preskúmavaní žiadostí dotknutých osôb pri uplatňovaní práva na výmaz posudzovať pravdivosť údajov, na ktoré odkazuje, a v prípade, ak sú tieto údaje vo svetle dôkazov predložených dotknutou osobou nepravdivé, je poskytovateľ vyhľadávača (Google) "[...]povinný tejto žiadosti [dotknutej osoby] o odstránenie odkazu vyhovieť."

Pred nemeckými súdmi prebieha konanie, v ktorom členovia investičnej skupiny žiadajú (žalujú) spoločnosť Google, aby vymazala odkazy na články, ktoré bolo možné medzi rokmi 2015 až 2018 nájsť po napísaní mien členov investičnej skupiny do vyhľadávača Google. Tieto články majú obsahovať nesprávne a hanlivé názory o žalobcoch. Prvostupňový aj druhostupňový súd žalobu zamietol s odôvodnením, že "[V]zhľadom na to, že poskytovateľ vyhľadávača [Google] nemá vo všeobecnosti s poskytovateľmi obsahu, na ktorý sú zriadené odkazy, žiadny právny vzťah a nemá možnosť zisťovať skutočnosti a posudzovať ich tak, že by zohľadnil aj stanovisko týchto poskytovateľov, špecifické povinnosti uskutočniť určitý úkon sa naň vzťahujú len vtedy, keď sa na základe konkrétneho označenia zo strany dotknutej osoby dozvie o porušení práva, ktoré je na prvý pohľad zjavné a jasne zistiteľné."

SDEÚ dospel ku viacerým záverom, pričom vyberáme najdôležitejšie z nich:

1. Google spracúva osobné údaje tým, že sprístupňuje informácie o osobách po zadaní ich mien do vyhľadávača, pretože "inak [by používatelia internetu] internetovú stránku, na ktorej boli tieto údaje uverejnené, nenašli." Z uvedeného dôvodu musí Google ako poskytovateľ vyhľadávača zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva dotknutých osôb. (body 50 a 52)

2. V prípade odstránenia odkazu na základe práva na výmaz musí Google postupovať tak, aby došlo k vyváženiu práva na informácie a slobody prejavu podľa čl. 11 Charty EÚ s právom na ochranu osobných údajov čl. 8 Charty EÚ. Uvedené obmedzenie práva na ochranu osobných údajov, ktoré nie je právo absolútne, potvrdzuje podľa SDEÚ aj samotné znenie čl. 17 ods. 3 písm. a) Nariadenia GDPR. (body 56 až 58)

3. V rámci tohto vyvažovania zohráva úlohu aj spoločenské postavenie danej osoby, pričom platí, že čím je osoba známejšia, tým väčšiu mieru tolerancie pri zásahu do práva na súkromie musí znášať. V takýchto prípadoch preváži právo podľa čl. 11 Charty EÚ [sloboda prejavu a právo na informácie] nad právom podľa čl. 8 Charty EÚ [právo na ochranu osobných údajov]. (bod 63)

4. Dôkazné bremeno preukázania nesprávnosti obsahu na ktorý vyhľadávač Google odkazuje leží na dotknutej osobe, ktorá využíva svoje právo na výmaz podľa čl. 17 Nariadenia GDPR. Pri preukazovaní odôvodnenosti práva na výmaz platí, že takáto osoba nie je povinná predložiť súdne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo zásah do jej práv, pretože takáto dôkazná povinnosť by znamenala neprimerane veľké zaťaženie dotknutej osoby. Dotknutej osobe stačí predložiť "len" dôkazy preukazujúce "zjavnú nesprávnosť informácií nachádzajúcich sa v uvedenom obsahu". (bod 68)

5. V rámci vybavovania žiadosti o výmaz smie dotknutý vyhľadávač posudzovať žiadosť len na základe dôkazov predložených v žiadosti. Google teda nie je povinný sám zisťovať, vyšetrovať alebo prípadne žiadať vyjadrenia dotknutej osoby a poskytovateľa obsahu, pretože takáto povinnosť by neprimerane zaťažila poskytovateľa vyhľadávača a mohla by mať odradzujúci účinok. (bod 71)

6. Dotknutá osoba musí mať možnosť obrátiť sa na dozorný orgán alebo súdny orgán v prípade, ak nebude jej žiadosti vyhovené. (bod 75)

Na základe vyššie uvedených bodov je teda Google (alebo iný poskytovateľ vyhľadávača) povinný preskúmať obsah, na ktorý odkazuje pri preskúmavaní žiadosti o výmaz podľa čl. 17 Nariadenia GDPR. Konkrétne musí podľa dôkazov predložených dotknutou osobou posúdiť, či odkazovaný obsah je pravdivý alebo nie, hlavne zohľadnením práva na súkromie (a ochranu osobných údajov) na jednej strane a práva na slobodu prejavu na strane druhej. SDEÚ uvádza, že poskytovateľ vyhľadávača je oprávnený nevyhovieť žiadosti napr. ak sú predmetné informácie dôležité pre verejný záujem. Naopak, žiadosti je povinný vyhovieť, ak sa obsah na prvý pohľad zdá ako nesprávny.

Uvedené rozhodnutie SDEÚ precizuje ustanovenia Nariadenia GDPR , pretože dôsledne rozoberá uvedené právo na výmaz v kontexte práva na ochranu osobných údajov, práva na ochranu súkromia, práva na informácie a práva na slobodu prejavu. SDEÚ v rozhodnutí preberá konštantnú a rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti ochrany súkromia.

Rozsudok veľkej komory SDEÚ (v slovenčine) nájdete tu - https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=269981&mode=lst&pageIndex=1&dir=&occ=first&part=1&text=&doclang=SK&cid=147423

Krátky sumár rozsudku SDEÚ (v slovenčine) nájdete tu - https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2022-12/cp220197sk.pdf