Silnejšia ochrana nedlžného manžela pri úhrade výlučných dlhov

Úvod

Ak si jeden z manželov vezme úver alebo spôsobí škodu a svoj dlh nespláca, veriteľ sa dnes môže pri exekúcii uspokojiť z celého majetku, ktorý manželia vlastnia spoločne. Manžel, ktorý dlh neurobil, s ním nesúhlasil a často o ňom ani nevedel, tak môže prísť o úspory na spoločnom účte, o auto či o podiel na byte. Súčasná právna úprava mu pritom poskytuje obranu najmä dodatočne, pri vyporiadaní majetku po zániku manželstva.

Nový Občiansky zákonník, ktorý Národná rada Slovenskej republiky schválila 1. októbra 2026 a ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2027, tento stav podstatne mení. Prvýkrát výslovne rozlišuje dlhy spoločné a dlhy, ktoré patria len jednému z manželov, a pre vymáhanie týchto výlučných dlhov zavádza pravidlá chrániace manžela, ktorý nie je dlžníkom. Ochrana však nie je bezvýhradná: nevzťahuje sa na pohľadávky vzniknuté pred účinnosťou zákona a pri dlhoch spred uzavretia manželstva je postavenie nedlžného manžela dokonca horšie než dnes.

Zmeny v kocke

1. Nový zákon výslovne vymedzuje výlučné dlhy, teda dlhy, ktoré nepatria do spoločného imania manželov, ale len jednému z nich.

2. Veriteľ, ktorého dlžníkom je len jeden z manželov, sa pri výkone rozhodnutia musí uspokojiť najprv z výlučného majetku dlžníka.

3. Spoločný majetok môže postihnúť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa a z každej postihnutej veci smie použiť najviac polovicu jej hodnoty.

4. Rovnako veľká časť hodnoty postihnutej veci sa stáva výlučným majetkom nedlžného manžela, čím sa vylučuje jej opakovaný postih.

5. Nová úprava sa vzťahuje aj na dlhy, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva. Tie dnes zo spoločného majetku vymáhať nemožno.

6. O tom, či sa použije nová alebo doterajšia úprava, rozhoduje dátum vzniku pohľadávky, nie dátum exekúcie.

Súčasná právna úprava

Platný Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) upravuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Patrí doň všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, vecí slúžiacich osobnej potrebe alebo výkonu povolania jedného z manželov a vecí vrátených v reštitúcii. Bezpodielové spoluvlastníctvo je však výlučne majetkovým spoločenstvom. Dlhy doň nepatria a zákon výslovne nerieši, ktoré záväzky manželov sú spoločné a ktoré nie.

Rozhodujúce je pravidlo § 147 ods. 1 OZ, podľa ktorého pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. Zákon pritom neurčuje poradie, v akom má veriteľ postupovať, ani rozsah, v akom môže spoločný majetok postihnúť. Nezáleží ani na tom, či nedlžný manžel so vznikom dlhu súhlasil. Výnimka platí len pre manželov, ktorí si zákonný rozsah spoločného majetku zúžili dohodou, a to pri pohľadávkach vzniknutých pri používaní majetku, ktorý do spoločného nepatrí.

Exekučný poriadok na toto pravidlo nadväzuje tým, že manžel povinného sa stáva účastníkom exekučného konania, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím spoločného majetku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uskutočnené po tom, čo exekútor určil tento spôsob vykonania exekúcie, už nemá voči oprávnenému účinky.

Nedlžný manžel sa tak môže brániť predovšetkým dodatočne. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa prihliada na to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na ostatný majetok jedného z manželov, takže prostriedky použité na úhradu dlhu druhého manžela možno v tomto rámci zohľadniť. Ide však o nárok, ktorý sa uplatňuje až po zániku spoluvlastníctva a ktorého hodnota závisí od toho, či je dlžný manžel schopný plniť. Za trvania manželstva môže nedlžný manžel navrhnúť zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva súdom zo závažných dôvodov.

Súčasná úprava obsahuje zároveň jednu významnú hranicu: umožňuje postihnúť spoločný majetok len pre pohľadávky, ktoré vznikli za trvania manželstva. Dlh, ktorý mal jeden z manželov už pred jeho uzavretím, preto zo spoločného majetku vymáhať nemožno.

Nová právna úprava

Spoločné imanie manželov zahŕňa aj dlhy

Nový Občiansky zákonník nahrádza bezpodielové spoluvlastníctvo spoločným imaním manželov. Zmena pojmu má vecný význam. Ako uvádza dôvodová správa, imanie zahŕňa nielen majetok, ale aj dlhy. Spoločné imanie vzniká uzavretím manželstva a zákon predpokladá, že majetok nadobudnutý a dlhy vzniknuté za jeho trvania doň patria. Za dlhy tvoriace spoločné imanie zodpovedajú manželia spoločne a nerozdielne.

Zo spoločného imania zákon vyčleňuje tri skupiny výlučných dlhov, ktoré zaťažujú len jedného z manželov:

1. dlhy týkajúce sa výlučného majetku jedného z manželov, napríklad dlhy spojené so zdedenou nehnuteľnosťou,

2. dlhy, ktorými sa jeden z manželov zaviazal bez súhlasu druhého, ak nejde o obstaranie bežných vecí,

3. mimozmluvné dlhy, za ktoré zodpovedá len jeden z manželov, podľa dôvodovej správy ide najmä o dlhy zo spôsobenej škody a z bezdôvodného obohatenia.

Prakticky najvýznamnejšia je druhá skupina. Bežné záležitosti môže každý z manželov vybavovať sám, na ostatné úkony týkajúce sa spoločného imania je potrebný súhlas oboch. Nový Občiansky zákonník nevymedzuje, čo sú bežné veci. Podľa dôvodovej správy sa táto hranica posúdi individuálne, s ohľadom na majetkové pomery konkrétnych manželov. Úver, ktorý jeden z manželov uzavrie bez súhlasu druhého a ktorý presahuje rámec bežných potrieb domácnosti, bude preto spravidla výlučným dlhom.

Pravidlá úhrady výlučných dlhov

Jadrom novej úpravy je § 303 nového Občianskeho zákonníka: "Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov sa pri výkone rozhodnutia uspokojí z výlučného majetku dlžníka." Vec patriacu do spoločného imania možno postihnúť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak výlučný majetok dlžníka slúži na uspokojovanie bytových potrieb rodiny alebo ak na uspokojenie pohľadávky nestačí. Aj v takom prípade sa na uspokojenie vymáhaných nárokov môže použiť najviac polovica hodnoty postihnutej veci. Časť hodnoty veci v rovnakej výške, ako bola použitá v prospech veriteľa, sa zároveň stáva výlučným majetkom druhého manžela.

Dôvodová správa toto riešenie zdôvodňuje potrebou spravodlivo usporiadať vzťahy medzi veriteľmi a manželom, ktorý nie je dlžníkom, a vylúčiť, aby sa výlučný dlh uspokojoval z celého spoločného imania. Vládny návrh pôvodne obmedzoval postih výškou podielu, ktorý by dlžníkovi pripadol pri zániku spoločného imania. Ústavnoprávny výbor Národnej rady text upravil tak, aby polovičný limit platil pre každú postihnutú vec osobitne, a odôvodnil to snahou zabrániť tomu, aby postupnými exekúciami bola postihnutá väčšia časť spoločného imania. Podľa výboru bude podrobný postup výkonu rozhodnutia upravený v Exekučnom poriadku.

Čo sa mení?

Najvýraznejšou zmenou je obmedzenie rozsahu postihu. Podľa súčasnej úpravy určuje, akú časť spoločného majetku zasiahne dlh jedného z manželov, iba výška tohto dlhu. Nová úprava stanovuje hranicu vo vzťahu ku každej postihnutej veci. Ak napríklad veriteľ postihne spoločný účet, môže sa uspokojiť najviac z polovice zostatku a druhá polovica sa stane výlučným majetkom nedlžného manžela. Ten istý dlh tak nemôže postupne vyčerpať celý spoločný majetok.

Treba však zdôrazniť, že zákon chráni hodnotu majetku, nie samotnú vec. Postihnúť možno vec patriacu do spoločného imania ako celok. Pri nedeliteľných veciach, napríklad pri motorovom vozidle, preto nedlžný manžel môže o vec prísť a jeho ochrana spočíva v tom, že mu zostane polovica jej hodnoty.

Osobitnú pozornosť si zaslúži podmienka dôvodov hodných osobitného zreteľa. Zákon uvádza dva príklady, ktoré pôsobia v odlišnom smere. Nedostatok výlučného majetku dlžníka je dôvodom, pre ktorý sa veriteľ môže obrátiť na spoločný majetok. Využívanie výlučného majetku dlžníka na bývanie rodiny je naopak dôvodom, pre ktorý má veriteľ postihnúť spoločný majetok skôr než obydlie rodiny, hoci to patrí len dlžníkovi. Dôvodová správa týmto spôsobom sleduje, aby nevznikal neprimeraný nepomer medzi zásahmi do práv oboch manželov.

Opačným smerom pôsobí nová úprava pri dlhoch, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva. Dôvodová správa výslovne uvádza, že pravidlá úhrady výlučných dlhov sa uplatnia bez ohľadu na to, kedy dlh vznikol. Spoločné imanie tak bude možné v stanovených hraniciach postihnúť aj pre dlh, ktorý mal jeden z manželov už pri uzavretí manželstva. Podľa súčasnej úpravy to možné nie je.

Prechodné ustanovenia

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa dňom účinnosti nového zákona stáva spoločným imaním manželov. Rovnako sa doň zahrnú dlhy vzniknuté pred týmto dňom, ak podľa nového zákona patria do spoločného imania. Pre vymáhanie dlhov jedného z manželov je však rozhodujúce osobitné pravidlo: uspokojenie pohľadávky veriteľa len jedného z manželov zo spoločného imania sa posudzuje podľa predpisov účinných v čase vzniku pohľadávky.

Toto pravidlo doplnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Odôvodnil ho ochranou legitímnych očakávaní veriteľa, ktoré sa vytvárajú v čase vzniku pohľadávky, ako aj skúsenosťou z Českej republiky, kde obdobnú otázku po rekodifikácii súkromného práva museli riešiť súdy.

Nová ochrana sa preto bude uplatňovať postupne. Exekúcie pohľadávok vzniknutých pred 1. júlom 2027 budú ešte dlhý čas prebiehať podľa doterajších pravidiel. Dohody manželov o zúžení alebo rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva uzavreté podľa súčasnej úpravy zostávajú zachované. Ich vznik a účinky sa posudzujú podľa doterajších predpisov, ich zánik už podľa nového zákona.

Zmena najvýraznejšie zasiahne vzťah medzi zmluvnými veriteľmi a nedlžným manželom. Každá hodnota, ktorú zákon nedlžnému manželovi zachová, je hodnotou, z ktorej sa veriteľ neuspokojí. Možno preto očakávať, že veritelia budú pri uzatváraní zmlúv súhlas druhého manžela vyžadovať častejšie, a tým sa časť dlhov, ktoré by inak boli výlučné, stane spoločnými. Ide o predpoklad, ktorý potvrdí alebo vyvráti až prax.

Dôsledky pre prax

Najväčšie riziko predstavuje prechodné obdobie. Exekúcia vedená po 1. júli 2027 pre pohľadávku vzniknutú pred týmto dňom sa bude posudzovať podľa súčasnej úpravy, takže nedlžný manžel sa nových pravidiel nedovolá. Druhým rizikom je dôkazné bremeno. Keďže zákon predpokladá, že dlhy vzniknuté za trvania manželstva patria do spoločného imania, nedlžný manžel bude musieť preukázať, že so záväzkom nesúhlasil a že nešlo o obstaranie bežných vecí. Tretím rizikom je neurčitosť pojmu bežné veci, ktorý sa bude posudzovať podľa pomerov konkrétnej rodiny.

Manželia, ktorí chcú svoje majetkové pomery upraviť inak, než stanovuje zákon, môžu uzavrieť zmluvu o spoločnom imaní. Vyžaduje formu notárskej zápisnice a účinnosť nadobúda registráciou v notárskom centrálnom registri. Voči tretej osobe sa na ňu však možno odvolať len vtedy, ak jej bola alebo musela byť známa.

Odborná právna pomoc má význam najmä v prípadoch, keď výsledok sporu závisí od posúdenia okolností, ktoré laik ľahko prehliadne, t. j. od presného okamihu vzniku pohľadávky, od toho, či správanie nedlžného manžela nemožno vyložiť ako súhlas, od hranice bežných vecí v pomeroch konkrétnej rodiny alebo od správneho určenia hodnoty postihnutej veci. Advokát môže posúdiť, ktorá úprava sa na vec použije, pomôcť zabezpečiť dôkazy o pôvode majetku a o nesúhlase so záväzkom a včas uplatniť obranu v exekučnom konaní. Na strane veriteľov ide predovšetkým o nastavenie zmluvnej dokumentácie a o posúdenie povahy dlhu ešte pred začatím vymáhania.

Pre súdnu prax nová úprava znamená presun ťažiska sporov od otázky, či určitá vec patrí do spoločného majetku, k otázke, či je dlh výlučný. Kým sa ustáli judikatúra k pojmom bežné veci, dôvody hodné osobitného zreteľa či hodnota postihnutej veci, možno očakávať rozdielne rozhodnutia.

Významnú úlohu zohrá aj to, ako sa nové pravidlá premietnu do Exekučného poriadku. Naopak, manželov, ktorí väčšie záväzky preberajú spoločne, sa nová úprava prakticky nedotkne, pretože ich dlhy budú patriť do spoločného imania.

Otvorené otázky

1. Dôvody hodné osobitného zreteľa

Zákon medzi tieto dôvody výslovne zaraďuje aj nedostatok výlučného majetku dlžníka. Postih spoločného majetku sa tak v praxi pravdepodobne nestane výnimkou, ale bežným pokračovaním exekúcie, a ťažisko ochrany bude spočívať v polovičnom limite. Otvorená zostáva otázka, kto a v akom konaní existenciu týchto dôvodov posúdi.

2. Určenie hodnoty postihnutej veci

Zákon nestanovuje, či sa hodnota veci určuje podľa znaleckého ohodnotenia, výťažku z predaja alebo inak. Pri speňažení veci za cenu nižšiu, než je jej odhadná hodnota, preto možno očakávať spory o základ výpočtu.

3. Dlhy spred uzavretia manželstva

Text zákona pohľadávku časovo neohraničuje a dôvodová správa výslovne zahŕňa aj dlhy spred manželstva. V prospech tohto riešenia možno argumentovať tým, že dlžník do manželstva prináša aj svoj podiel na budúcom spoločnom imaní a je spravodlivé, aby jeho veriteľ mohol tento podiel postihnúť, pričom jeho prístup je aj tak obmedzený na polovicu hodnoty veci. Pre nedlžného manžela ide napriek tomu o zhoršenie oproti súčasnému stavu.

4. Dlhy z podnikania

Na prvé použitie spoločného majetku na podnikanie sa vyžaduje súhlas druhého manžela, na ďalšie úkony už nie. Zároveň majetok, ktorý slúži na podnikanie len jedného z manželov, patrí do jeho výlučného majetku a dlhy, ktoré sa ho týkajú, sú výlučné. Zákon tak jednoznačne nerieši, či bežné podnikateľské dlhy patria do spoločného imania, alebo sú výlučnými dlhami podnikajúceho manžela.

4. Dôkazné bremeno a forma súhlasu

Zákonná domnienka príslušnosti dlhov k spoločnému imaniu znamená, že výlučnosť dlhu musí preukázať ten, kto sa jej dovoláva. Zákon nepredpisuje formu súhlasu druhého manžela, čo veriteľom umožňuje argumentovať aj súhlasom udeleným konkludentne.

Rozsah posilnenia ochrany

Možno namietať, že nedlžný manžel má už dnes nárok na zohľadnenie prostriedkov použitých na dlh druhého manžela pri vyporiadaní a môže navrhnúť zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva, takže výsledok nemusí byť v konečnom dôsledku odlišný. Slabinou tejto námietky je, že súčasná ochrana pôsobí až dodatočne a závisí od solventnosti dlžníka. Pri dlhoch vzniknutých za trvania manželstva bez súhlasu druhého manžela nová úprava ochranu posilňuje, pretože ju presúva z vyporiadania priamo do exekučného konania. Pri dlhoch spred manželstva ju naopak oslabuje.

Porovnanie s právom EÚ a inými štátmi

Hmotnoprávne pravidlá o zodpovednosti spoločného majetku manželov za dlhy právo Európskej únie neharmonizuje. Nariadenie Rady (EÚ) 2016/1103 upravuje len právomoc súdov, rozhodné právo a uznávanie rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov. Podľa jeho článku 27 sa rozhodným právom spravuje aj zodpovednosť jedného z manželov za dlhy druhého. Nariadenie sa uplatňuje v rámci posilnenej spolupráce a Slovenská republika podľa informácií portálu e-Justice (stav k 11. 5. 2021) medzi zúčastnenými štátmi nie je.

Na porovnanie sme zvolili Českú republiku, ktorá so Slovenskom zdieľa spoločnú právnu tradíciu (do konca roka 2013 sa aj v nej uplatňoval Občiansky zákonník z roku 1964), a Nemecko, ktoré otázku rieši na odlišnom základe. Zahraničné úpravy uvádzame výlučne na porovnanie, nie ako právo uplatniteľné na Slovensku.

Slovenská a česká úprava vychádzajú z rovnakého historického základu, no ochranu nedlžného manžela koncipujú odlišne. Česká úprava ju podmieňuje aktivitou nedlžného manžela, ktorý musí veriteľovi včas oznámiť nesúhlas. Slovenská úprava ju naopak spája priamo s povahou dlhu a uplatňuje sa bez ďalšieho. Pri dlhoch zo škody a pri dlhoch spred manželstva sa obe úpravy približujú, keďže spoločný majetok je v oboch prípadoch postihnuteľný len do určitej hranice. Dôvodová správa českú úpravu ako vzor neuvádza, preto podobnosť nemožno považovať za preukázanú inšpiráciu.

Nemecký model rieši otázku na úrovni samotného majetkového režimu: keďže spoločný majetok zo zákona nevzniká, nie je potrebné chrániť ho pred veriteľmi druhého manžela. Záujmy veriteľov zabezpečujú iné nástroje, najmä domnienka vlastníctva hnuteľných vecí a spoločná zodpovednosť manželov za obchody na krytie životných potrieb rodiny. V tomto porovnaní možno novú slovenskú úpravu vnímať ako posun k oddelenej zodpovednosti manželov za ich dlhy pri zachovaní koncepcie spoločného majetku.

Záver

Nový Občiansky zákonník prináša do manželského majetkového práva jasnejšie rozlíšenie spoločných a výlučných dlhov a s ním aj účinnejšiu ochranu manžela, ktorý nie je dlžníkom. Výlučný dlh sa bude uhrádzať predovšetkým z majetku dlžníka a spoločný majetok bude možné postihnúť len v obmedzenom rozsahu. Ochrana sa tým presúva z dodatočného vyporiadania priamo do exekučného konania, kde je pre nedlžného manžela najúčinnejšia.

Nová úprava má však aj svoje hranice. Nevzťahuje sa na pohľadávky vzniknuté pred 1. júlom 2027 a pri dlhoch spred uzavretia manželstva zhoršuje postavenie nedlžného manžela oproti súčasnému stavu. Súčasná a nová úprava sa preto budú ešte dlhý čas uplatňovať súbežne a o tom, ktorá z nich sa použije, rozhodne dátum vzniku pohľadávky.

Skutočný rozsah ochrany ukáže až aplikačná prax, najmä výklad pojmov bežné veci a dôvody hodné osobitného zreteľa, spôsob určenia hodnoty postihnutej veci a nadväzujúca úprava Exekučného poriadku. Už teraz je však zrejmé, že súhlas manžela s významnejším záväzkom bude mať od 1. júla 2027 podstatne väčší právny význam než doteraz.

V Advokátskej kancelárii SEMANČÍN & PARTNERS sa novému kódexu venujeme od prvých návrhov rekodifikačnej komisie. Ak chcete do nového režimu vstúpiť pripravení, ozvite sa nám a radi vám pomôžeme, aby ste boli na nový kódex riadne pripravení.

Tento článok vychádza z návrhu nového Občianskeho zákonníka schváleného Národnou radou SR dňa 1. októbra 2026. Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo.