Súd vám priznal trovy „na účet advokáta“. Kto ich môže vymáhať?
Úvod
Keď súd v civilnom spore rozhodne, že prehratá strana musí zaplatiť trovy konania, výrok spravidla znie tak, že sa majú uhradiť „na účet právneho zástupcu“ víťaznej strany. Mnohí klienti aj advokáti to chápu tak, že trovy patria advokátovi a ten ich môže v prípade potreby aj sám vymáhať.
Ústavný súd v uznesení zo 7. mája 2026 potvrdil opačný výklad. Priznaná náhrada trov je pohľadávkou strany sporu, nie advokáta. Advokát je len takzvaným platobným miestom, a preto exekúciu vo vlastnom mene podať nemôže. Môže ju podať iba v mene klienta, ak má na to splnomocnenie.
Skutkový stav
Advokát zastupoval žalovaného v spore pred Okresným súdom Rožňava. Súd uznesením zo 17. decembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2020, uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 300,24 eura „na účet právneho zástupcu žalovaného“. Rozhodnutie bolo vydané už za účinnosti Civilného sporového poriadku.
Žalobca nezaplatil, a tak advokát 20. decembra 2025 podal vo vlastnom mene ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica návrh 30. decembra 2025 zamietol, pretože advokát nie je aktívne legitimovaný vymáhať trovy vo vlastnom mene. Súd 26. januára 2026 zamietol aj sťažnosť advokáta. Advokát sa potom obrátil na Ústavný súd. Namietal porušenie práva vlastniť majetok a práva na súdnu ochranu a žiadal aj finančné zadosťučinenie 1 600 eur.
Advokát argumentoval tým, že § 263 ods. 1 CSP zaviedol takzvaný advokátsky prísudok, teda samostatný nárok advokáta voči povinnej strane. Exekučný súd podľa neho mechanicky použil judikatúru k Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý takéto ustanovenie neobsahoval. Upozornil aj na praktický dôsledok takého výkladu: ak má povinný plniť do rúk advokáta, mal by advokát plnenie aj vymáhať. Inak by si musel zaobstarať novú plnú moc od klienta, ktorý v tomto prípade žil v zariadení sociálnych služieb.
Odôvodnenie súdu
Ústavný súd úvodom pripomenul, že nie je ďalšou opravnou inštanciou. Do rozhodnutí všeobecných súdov zasahuje len vtedy, ak sú ich závery arbitrárne alebo z ústavného hľadiska neudržateľné. Taký exces v tejto veci nezistil.
K samotnej otázke uviedol, že podľa Civilného sporového poriadku sa nárok na náhradu trov priznáva len strane sporu (§ 255 ods. 1 CSP). Ustanovenie § 263 ods. 1 CSP upravuje len platobné miesto. Chráni advokáta tým, že trovy právneho zastúpenia sa platia jemu, a predchádza sporom o to, komu treba plniť. Na tom nič nemení ani to, že výrok o trovách advokáta výslovne uvádza ako prijímateľa. Pohľadávka zostáva pohľadávkou klienta. Vyrovnanie medzi klientom a advokátom sa ďalej riadi ich dohodou podľa zákona o advokácii.
Ústavný súd považoval za ústavne udržateľné, že exekučný súd vychádzal zo staršej judikatúry, konkrétne z uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5 MCdo 9/2008 a uznesenia Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 574/2013. Ich závery sú podľa neho použiteľné aj na § 263 ods. 1 CSP. Ak povinný trovy dobrovoľne nezaplatí, advokát nemôže podať návrh na exekúciu vo vlastnom mene. Môže tak urobiť len ako zástupca strany, ak má na to splnomocnenie. Súd nadviazal aj na svoje uznesenie III. ÚS 589/2024 zo 7. novembra 2024, podľa ktorého je náhrada trov právneho zastúpenia vždy pohľadávkou strany sporu, ktorej bola priznaná.
Senát preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Praktický význam
Rozhodnutie sa týka každodennej praxe, a preto je dôležité pre advokátov aj ich klientov. Ide o uznesenie o odmietnutí ústavnej sťažnosti, nie o nález, takže nemá precedenčnú silu. Potvrdzuje však ustálenú líniu, od ktorej sa všeobecné súdy podľa nášho odhadu sotva odchýlia. Odporúčame preto:
-
Klientom: náhrada trov, ktorú vám súd prizná, je vaša pohľadávka, aj keď sa platí na účet advokáta. Ako sa s vymoženými trovami naloží, závisí od dohody s advokátom, preto sa oplatí mať túto otázku jasne upravenú v zmluve o poskytovaní právnych služieb.
-
Advokátom: do plnomocenstva výslovne zahrnúť aj zastupovanie v exekučnom konaní na vymoženie priznaných trov. Plnomocenstvo si treba zabezpečiť vopred, najmä ak môže byť klient neskôr ťažko dosiahnuteľný, napríklad pri dlhoročných sporoch alebo pri klientoch v zahraničí.
-
Exekúciu na trovy podávať v mene klienta ako oprávneného. Iné spôsoby, akými by advokát mohol trovy vymáhať sám, napríklad na základe postúpenia pohľadávky klientom, rozhodnutie nerieši.
Záver
Ústavný súd potvrdil, že formulácia „na účet právneho zástupcu“ neurobí z advokáta veriteľa trov. Advokát je len platobným miestom a pohľadávka patrí klientovi, ktorý ju vymáha sám alebo prostredníctvom splnomocneného advokáta. Pre klientov to znamená, že ich nárok zostáva ich. Pre advokátov je to pripomienka, aby si vopred zabezpečili dostatočné plnomocenstvo.
Spisová značka: I. ÚS 265/2026 Forma rozhodnutia: Uznesenie (senát, odmietnutie ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť) Súd: Ústavný súd SR Dátum rozhodnutia: 07.05.2026
Nenechajte si ujsť ďalšie zaujímavosti z rozhodovacej praxe súdov a sledujte nás!
Kľúčové slova: náhrada trov konania§ 263 CSPtrovy právneho zastúpeniaadvokátexekúcia trov konaniaCivilný sporový poriadokplatobné miestosplnomocnenie advokátaÚstavný súd SRvymáhanie pohľadávky