Základné zásady nového Občianskeho zákonníka
Vláda 6. mája 2026 schválila návrh nového Občianskeho zákonníka a poslala ho do Národnej rady SR. Najvýznamnejšia zmena súkromného práva za posledných šesťdesiat rokov začína svojou prvou časťou - dvanástimi základnými zásadami, ktoré nahradia šesť strohých paragrafov z roku 1964. Tieto zásady nie sú teóriou pre prednáškové sály. Sú okuliarmi, cez ktoré bude každý slovenský sudca čítať každú zmluvu, žalobu aj závet.
Prečo začať práve zásadami?
V advokátskej praxi sme videli ako často veľké spory rozhodli detaily formulácií v § 3 platného Občianskeho zákonníka - ten lakonický uvádza, že „výkon práv a povinností… nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Z jednej polo-vetnej zmienky vybudovala judikatúra rozsiahlu skupinu pravidiel o zákaze zneužitia práva, ochrane slabšej strany či dobrých mravoch. Bolo to nutné, lebo kódex z roku 1964 sa s úvodnými ustanoveniami vyrovnal vo svojich § 1 až 6 v jazyku príznačnom dobe svojho vzniku - píše o „napĺňaní občianskych práv a slobôd“ a o „rovnakom postavení“ účastníkov, ale samotné hodnoty, na ktorých má súkromné právo stáť, nemenuje.
Nový kódex robí pravý opak. V článkoch 1 až 12 vedome a pomenovane vykladá svoju vlastnú DNA - dvanásť princípov, podľa ktorých má každý paragraf žiť. Pre vás, vašu firmu aj vašu rodinu to znamená jediné: súd už nebude vychádzať len z holého textu paragrafu, ale aj z hodnoty, na ktorej tento paragraf stojí. Vyhrať spor po novom môže byť otázkou toho, ako dobre rozumiete týmto dvanástim princípom nového Občianskeho zákonníka.
Stručný prehľad

Sloboda dohodnúť sa (čl. 2)
Súčasný § 2 ods. 3 OZ pripúšťa odchýlku od zákona „ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť". Druhá podmienka spôsobila za posledných tridsať rokov tisícky súdnych sporov - nikto presne nevedel, čo „z povahy ustanovenia“ vyplýva a čo nie.
Čl. 2 ods. 2 nového OZ celý prístup obracia. Východiskom je dispozitívnosť, kogentnosť je výnimkou. Kogentná je norma vtedy, ak:
(a) sa týka práv a povinností, ktorými strany nemôžu slobodne disponovať (typicky život, zdravie, ľudská dôstojnosť), alebo
(b) by sa autonómne dojednanie priečilo zmyslu a účelu zákona.
Limitom sú aj dobré mravy a verejný poriadok.
V praxi to znamená rozšírenie zmluvnej slobody - ale aj nutnosť rozmýšľať pri každej zmluve dvakrát. To, čo si dojednáte, bude platiť. Zákon vám už nedoplní, čo ste zabudli alebo zle naformulovali.
Ochrana slabšieho a najlepší záujem dieťaťa (čl. 3)
Súčasný OZ nemá všeobecnú zásadu ochrany slabšej strany. Existuje vo viacerých osobitných úpravách (spotrebiteľské právo, pracovné právo), ale nie ako rámec pre celý kódex.
Článok 3 ju zavádza ako princíp a menuje aj zraniteľné kategórie: maloletí, osoby so zdravotným postihnutím a osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
Najdôležitejší je odsek 3: „V súkromnoprávnych vzťahoch sa hľadí predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa.“ Toto pravidlo bude súd uplatňovať v každom konaní, ktoré sa dieťaťa týka - aj v rýdzo majetkových sporoch, kde doteraz figurovalo len cez konkrétne ustanovenia rodinného práva.
Slušnosť a zákaz zneužitia práva (čl. 4)
Článok 4 je hodnotovou kostrou celého kódexu. Tri vety, tri pravidlá:
1. Každý má konať čestne, poctivo a slušne - a očakávať to od ostatných.
3. Nikto nemôže mať prospech z vlastného nepoctivého správania.
5. Zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
V pôvodnom návrhu bolo zneužitie kvalifikované ako „zjavné“ - po pripomienkach bolo slovo „zjavné“ vypustené. Po novom teda akékoľvek zneužitie práva, nielen to očividné, stráca právnu ochranu. To je výrazný posun smerom k materiálnemu chápaniu spravodlivosti. Zákaz zneužitia práva tak predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (príp. oprávnené záujmy) iných.
Domnienka rozumových schopností (čl. 5)
Pri posudzovaní každého súkromnoprávneho vzťahu platí, že fyzická osoba má rozumové schopnosti priemerne spôsobilej osoby. Toto je dôležité v dvoch smeroch: chráni právnu istotu (nemôžete sa po podpise zmluvy spätne zbaviť zodpovednosti tvrdením, že ste :„nerozumeli“_), ale zároveň nastavuje objektívny štandard, podľa ktorého sa posudzujú aj zmluvné podmienky.
Analógia (čl. 6)
Slovenské súdy aplikujú analógiu v občianskom práve dlhodobo - oporu mali v § 853 platného OZ, podľa ktorého sa občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú osobitne upravené, spravujú ustanoveniami obsahom a účelom im najbližšími. Čo je skutočne nové, je miesto, kam táto zásada putuje: z technického ustanovenia úplne na konci kódexu sa premiestňuje na čestné miesto medzi základné princípy. V spojení s teleologickým výkladom podľa čl. 12 to dáva súdom oveľa silnejší nástroj na zaplnenie medzier v zákone - nielen v rámci samotného Občianskeho zákonníka, ale s odkazom na akýkoľvek iný zákon obsahujúci obsahovo a účelovo najbližšiu úpravu.
Pre vás to znamená dve veci. Po prvé, prípadné medzery v novom kódexe sa budú zapĺňať skôr, než cez ne prepadne váš spor. Po druhé, analógia môže pôsobiť aj proti vám - ak uzavriete atypickú zmluvu, sudca môže siahnuť po pravidlách najpodobnejšieho zmluvného typu a aplikovať ich aj na to, čo ste si výslovne nedohodli.
Bdelosť (čl. 7)
Stará rímska zásada vigilantibus iura scripta sunt - „práva patria bdelým“. V praxi to znamená, že kto nedbá o ochranu svojich práv, môže ich aj stratiť. Týka sa to predovšetkým lehôt, premlčania, výpovedných dôb, reklamačných lehôt, ale aj možností brániť sa proti vkladom do katastra nehnuteľností. V dnešnej dobe, keď sa veľa právnych úkonov deje elektronicky, je princíp bdelosti významnejší než kedykoľvek predtým.
Pacta sunt servanda (čl. 8)
Princíp záväznosti zmlúv a sľubov je tak fundamentálny, že ho v Občianskom zákonníku z roku 1964 hľadáte márne - bol natoľko samozrejmý, že sa v úvodných ustanoveniach neformuloval. V praxi to však spôsobovalo problémy: keď jedna strana spochybnila platnosť alebo záväznosť dojednania s odôvodnením, že „nebolo myslené vážne“, „išlo len o predbežnú dohodu“ či „nebola podpísaná zmluva“, súdy nemali jednoznačný textový oporný bod.
Čl. 8 nového kódexu výslovne hovorí: „Zmluvy, dohody a právne relevantné sľuby sa majú dodržiavať.“
Pozornosť si zaslúžia tri rôzne kategórie:
-
Zmluvy ako klasické dvojstranné synalagmatické vzťahy.
-
Dohody ako širšia kategória, ktorá zahŕňa aj rámcové, podmienené či neformálne dojednania.
-
A napokon právne relevantné sľuby - novinka, ktorá zachytáva napríklad jednostranné záväzky, predzmluvné prísľuby či vyhlásenia typu „garantujeme, že...“ v obchodnej komunikácii.
V praxi to znamená, že formulácie v e-mailovej a chatovej komunikácii môžu po novom získať vlastnú právnu váhu - aj bez podpísanej zmluvy. V kombinácii s princípom slušnosti podľa čl. 4 sa „verbálne dohody“ v obchodnom styku stávajú záväznejšími, než boli doteraz.
Súd ako prvá voľba, svojpomoc len krajne (čl. 9)
Čl. 9 obsahuje dve pravidlá. Prvé pokračuje v duchu § 4 platného OZ z roku 1964 - ochrany svojho ohrozeného alebo porušeného práva sa môžete domáhať na orgáne verejnej moci, ktorým je obvykle súd. Druhé pravidlo je však oveľa zaujímavejšie a v porovnaní s doterajším právom prísnejšie. Súčasný § 6 OZ 1964 pripúšťa svojpomoc, ak „hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne“. Stačí teda bezprostredná hrozba a primeranosť obrany.
Čl. 9 ods. 2 nového OZ vyžaduje, aby boli súčasne splnené tri podmienky:
(i) musí byť zrejmé, že zásah orgánu nebude včasný a účinný,
(ii) musí ísť o priamu a bezprostrednú hrozbu neoprávneného zásahu a
(iii) obrana musí byť primeraná. Tri kumulatívne podmienky namiesto jednej.
Zároveň sa úplne ruší doterajšia možnosť obrátiť sa na obec so žiadosťou o rýchly zásah pri susedských či iných drobných sporoch (doterajšia ochrana tzv. pokojného stavu). Nový kódex túto možnosť funkčne nahrádza detailnejšou úpravou ochrany držby a prísnejšími pravidlami pre svojpomoc..
Praktický dopad je výrazný. Ak sused začne stavať plot na vašom pozemku, nemôžete už bežať za starostom alebo jeho prácu zastaviť silou - musíte ísť na súd s návrhom na neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Iba ak by išlo o situáciu, ktorú súd objektívne nestihne vyriešiť (typicky odvážanie majetku v reálnom čase alebo bezprostredne hroziaca škoda), môžete konať sami - a aj to len primerane. Pre firmy a developerov to znamená jediné: zaisťovacie inštitúty (zádržné právo, exekučný titul, predbežné a neodkladné opatrenia) sa stávajú dôležitejšími než kedykoľvek predtým.
Prezumpcia dobromyseľnosti a náležitá starostlivosť (čl. 10 a čl. 11)
Tieto dva články treba čítať spolu. Čl. 10 zavádza vyvrátiteľnú domnienku, že každý je dobromyseľný. Kto vám chce uprieť dobrú vieru, musí ju aj vyvrátiť. To je pre kupujúcich, nájomcov či nadobúdateľov nehnuteľností významné posilnenie.
Druhá veta čl. 10 môže byť však pascou: „Kto zanedbal náležitú starostlivosť, nie je dobromyseľný.“ A čl. 11 dopĺňa, že náležitá starostlivosť je tá, ktorá je všeobecne vyžadovaná v prípadoch daného druhu. Ak ste profesionál, vyžaduje sa od vás zvýšená miera starostlivosti spojená s vašou odbornosťou (pri konaní v jej rámci).
Pre prax to znamená: kupujem byt → spýtam sa katastra a zaobstarávam si výpis = som dobromyseľný. Nezistím si nič a uspokojím sa s ústnym slovom predávajúceho = zanedbávam náležitú starostlivosť → strácam ochranu.
Výklad zákona (čl. 12)
Posledný článok je metodologický, ale praktický. Hovorí, že každé ustanovenie sa vykladá:
-
v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi a medzinárodnými záväzkami,
-
s ohľadom na základné princípy, na ktorých kódex stojí,
-
objektívne teleologicky, teda podľa zmyslu a účelu zákona, nie iba jeho doslovného znenia,
-
ale: výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v slovách a vetách jasné a nepochybné.
Toto je významná zmena. Doteraz súdy často zápasili s tým, kedy sa môžu odchýliť od textu zákona v záujme spravodlivosti. Článok 12 im dáva výslovný mandát uplatňovať teleologický výklad - ale zároveň ho obmedzuje hranicou jasných slov zákona.
Pre úplnosť dodávame, že silná preferencia platnosti právnych úkonov nie je len odvodením z čl. 12. Nový kódex ju zakotvuje aj samostatne ako domnienku platnosti právneho úkonu („V pochybnostiach sa predpokladá, že právny úkon je platný.“) a v rámci ustanovení o výklade prejavu vôle aj ako pravidlo výkladu v prospech platnosti.
Praktický dôsledok je významný: súdy budú musieť o neplatnosti uvažovať ako o reštriktívnej výnimke, ku ktorej môžu dospieť až vtedy, ak právny úkon „za žiadnych okolností neobstojí ako platný“. Samotná pochybnosť o platnosti už nestačí.
Praktické príklady pre prax
1. Ako podnikateľ uzatvárate dodávateľskú zmluvu s netypickou klauzulou. Po starom (§ 2 ods. 3) ste pri každej takejto klauzule riskovali, že ju súd vyhlási za neplatnú s odôvodnením, že „z povahy ustanovenia vyplýva“ jeho kogentnosť. Po novom (čl. 2 ods. 2) je dispozitívnosť pravidlom - platiť bude to, čo ste si dohodli, pokiaľ to neporušuje dobré mravy alebo verejný poriadok. Hodnota dobre napísanej zmluvy stúpne, hodnota „univerzálnych šablón“ klesne.
2. Ako rodič riešite predaj bytu, ktorého spoluvlastníkom je vaše dieťa. Čl. 3 ods. 3 zavádza priamo do princípov povinnosť hľadieť predovšetkým na „najlepší záujem dieťaťa“. Súd ju bude aplikovať v každom konaní - nielen pri schvaľovaní úkonu, ale aj pri prípadnom budúcom spore o jeho platnosť.
3. Ako kupujúci nehnuteľnosti spoľahnete na výpis z katastra. Čl. 10 prvýkrát výslovne ustanovuje: dobromyseľnosť sa predpokladá. Ak by sa neskôr ukázalo, že predávajúci nebol skutočným vlastníkom, vašu dobrú vieru musí spochybniť ten, kto na vás útočí. Pozor však: ak ste si výpis neobstarali a kúpili „dôverou v meno“, čl. 11 vás dostane do problému - nezanedbať náležitú starostlivosť znamená urobiť aspoň to, čo by urobil rozumný kupujúci.
4. Ako veriteľ chcete vymáhať dlh starý jedenásť rokov. Princíp bdelosti (čl. 7) v kombinácii s pravidlami o premlčaní znamená, že sa ho s najväčšou pravdepodobnosťou už nedomôžete. Nečinnosť oprávneného nie je v novom kódexe neutrálny stav.
5. Ako advokát konáte súkromne - kupujete si auto od suseda. Čl. 11 ods. 1 druhá veta vyžaduje zvýšenú starostlivosť od profesionála „pri konaní v rámci tejto odbornosti“. Pri kúpe auta mimo výkonu povolania teda nesiete štandard ako každý iný - nie zvýšený.
Prehľad zmien

Čo to znamená pre vás
Pre podnikateľov a firmy:
Širšia zmluvná sloboda znamená vyššie nároky na kvalitu vašich zmlúv. Šablóna stiahnutá z internetu bude pracovať proti vám - nezachráni vás zákon, ktorý by „doplnil to, čo chýba“, lebo to, čo chýba, sa už nebude dopĺňať automaticky. Súčasne sa od vás bude vyžadovať zvýšená náležitá starostlivosť pri všetkom, čo robíte v rámci svojej profesie (čl. 11). Mimoriadne dôležitý pre podnikateľskú prax je aj nový inštitút zrušiteľnosti právneho úkonu, ktorý nahrádza doterajšiu relatívnu neplatnosť (§ 40a platného OZ).
Jeho výhodou je, že zrušenie úkonu napríklad pri omyle alebo bezprávnej vyhrážke po novom nezasiahne do práv dobromyseľných tretích osôb - čo je významné posilnenie právnej istoty pri prevodoch nehnuteľností, postúpeniach pohľadávok aj M&A transakciách.
Pre spotrebiteľov:
Zostáva, ba dokonca sa posilňuje, ochranný režim spotrebiteľského práva. Doplnkovo získavate inštitucionálny princíp ochrany slabšej strany a princíp slušnosti, ktoré budú súdy uplatňovať komplexne, nielen tam, kde to výslovne pripúšťa konkrétny paragraf.
Pre rodičov a opatrovníkov:
Zásada najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 3 ods. 3) sa stáva univerzálnym pravidlom celého súkromného práva. Pri každom právnom úkone v mene maloletého bude súd primárne posudzovať, či úkon zodpovedá jeho najlepšiemu záujmu.
Pre vlastníkov nehnuteľností a kupujúcich:
Prezumpcia dobromyseľnosti (čl. 10) v kombinácii s novými pravidlami o dobromyseľnom nadobudnutí (mimo princípov, v ďalších častiach kódexu) výrazne posilňuje ochranu kupujúceho. Súčasne však platí, že bez náležitej starostlivosti (overenie katastra, kontrola identity) o ochranu prichádzate.
Pre živnostníkov a profesionálov:
Zvýšený štandard náležitej starostlivosti pri výkone povolania je výslovný (čl. 11 ods. 1). Pri konaní mimo povolania platí pre vás štandard ako pre každého iného.
Pre veriteľov a dlžníkov:
Princíp záväznosti úkonov (čl. 8) a princíp bdelosti (čl. 7) idú ruka v ruke. Pohľadávky treba uplatňovať včas, dlhy treba plniť. Ak sa o svoje práva nestaráte, právo vás chrániť neplánuje.
Čo robiť teraz, v prechodnom období
Účinnosť nového kódexu sa navrhuje od 1. júla 2027. To je viac ako rok, čo je dostatok času na prípravu - ale aj dostatok času na to, aby sme premeškali správny moment. Odporúčame nasledujúce kroky:
-
Audit zmluvnej dokumentácie. Skontrolovať rámcové zmluvy, dodávateľské zmluvy, pracovné zmluvy, manažérske zmluvy, NDA. Po nadobudnutí účinnosti sa budú vykladať cez nové princípy. Zvlášť kriticky je potrebné skontrolovať klauzuly o vzdaní sa práv, jednostranných zmenách, zodpovednosti a sankciách.
-
Revízia VOP, vzorov a procesov. Aktualizovať všeobecné obchodné podmienky, reklamačné poriadky, vzorové zmluvy. Pri novom kódexe môže jediná zle formulovaná veta zmeniť rozdelenie rizika.
-
Interné školenie kľúčových osôb. Ľudia, ktorí v mene vašej spoločnosti zmluvy uzatvárajú alebo schvaľujú, by mali rozumieť, čo je princíp náležitej starostlivosti a aké dôsledky má pre nich osobne (najmä pre štatutárov a manažérov).
-
Príprava digitálnej stopy. V dobe, keď komunikujete prevažne e-mailom a chatovými aplikáciami je každý záznam potenciálnym dôkazom. Princípy slušnosti, dobromyseľnosti a bdelosti sa preukazujú práve dôkazmi.
-
Sledovanie legislatívneho procesu. Hoci vláda návrh schválila 6. mája 2026, definitívne znenie závisí od prerokovania v Národnej rade SR. Pri zmenách, ktoré majú dlhodobý dopad (developerské projekty, M&A, dedičské plánovanie), je aktuálne dobré pracovať s oboma scenármi.
Záver
Dvanásť princípov nie je akademický úvod - je to návod, cez ktorý sa bude čítať každá zmluva, každá žaloba aj každý závet. Mení sa základná filozofia: zo starého paternalistického prístupu („zákon ti povie, čo môžeš“) k modernému európskemu konceptu („zákon ti vymedzí mantinely, vnútri ktorých sa zariaď slobodne“). Pre niekoho to bude úľava, pre iného nová zodpovednosť. V každom prípade to bude iná hra.
V Advokátskej kancelárii SEMANČÍN & PARTNERS sa novému kódexu venujeme od prvých návrhov rekodifikačnej komisie. Pre firmy aj jednotlivcov pripravujeme audit zmluvnej dokumentácie, revíziu VOP a vzorov, ako aj praktické školenia kľúčových osôb. Ak chcete do nového režimu vstúpiť pripravení, ozvite sa nám a radi vám pomôžeme, aby ste boli na nový kódex riadne pripravení.
Tento článok vychádza z návrhu nového Občianskeho zákonníka schváleného vládou SR dňa 6. mája 2026. Definitívne znenie môže byť počas prerokovania v Národnej rade SR ešte upravené. Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo.
Kľúčové slova: nový Občiansky zákonníknový občiansky zákonník 2027rekodifikácia občianskeho právanový OZnávrh nového občianskeho zákonníkazmeny v občianskom zákonníkuobčiansky zákonník 2027základné zásady občianskeho zákonníkaprincípy občianskeho právazmluvná slobodasloboda zmlúvochrana slabšej stranynajlepší záujem dieťaťadobré mravyzákaz zneužitia právazneužitie právadobromyseľnosťprezumpcia dobromyseľnostináležitá starostlivosťpacta sunt servandaanalógia v občianskom právevýklad zákonavýklad zmluvyplatnosť právneho úkonuneplatnosť právneho úkonuzrušiteľnosť právneho úkonurelatívna neplatnosťochrana vlastníckeho právavlastnícke právokúpa nehnuteľnostiprevod nehnuteľnostikataster nehnuteľnostídobromyseľný nadobúdateľpremlčanie pohľadávkyochrana spotrebiteľapodnikateľské zmluvyobchodné podmienkyVOPaudit zmlúvprávna istotasúkromné právorodinné právodedenieprávne princípylegislatívne zmeny 2027právne novinkyadvokát občianske právoprávnik pre firmyprávne poradenstvo