Právny žurnál: Legislatívny kompas - Apríl 2026 - Jún 2026

6. 7. 2026

FINANČNÉ PRÁVO

Zákon č. 73/2026 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti prináša viacero významných zmien, ktorých cieľom je posilniť transparentnosť vlastníckych štruktúr a zefektívniť boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Jednou z hlavných noviniek je zriadenie registra zahraničných zvereneckých fondov, ktorý bude spravovať Ministerstvo vnútra SR. Povinnosť zápisu sa bude vzťahovať na zahraničné zverenecké fondy v prípadoch, keď:

ich správca pôsobí na Slovensku,
fond plánuje nadviazať obchodný vzťah s povinnou osobou alebo
nadobúda nehnuteľnosť na území SR.

Do registra sa budú zapisovať identifikačné údaje fondu vrátane údajov o jeho konečných užívateľoch výhod. So zápisom a zmenami údajov sú spojené správne poplatky:

poplatok za zápis: 100 eur
zmena údajov: 25 eur

Významné zmeny sa dotknú aj Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, ktorého správu prevezme Ministerstvo vnútra SR. Register sa zároveň rozšíri o údaje týkajúce sa zahraničných zvereneckých fondov a prístup k údajom o konečných užívateľoch výhod bude umožnený aj osobám, ktoré preukážu oprávnený záujem v súvislosti s bojom proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti.

Novela zároveň spresňuje definíciu konečného užívateľa výhod, najmä pri združeniach majetku, a sprísňuje povinnosti tzv. povinných osôb. Banky, advokáti, realitné kancelárie a ďalšie povinné osoby sa už pri identifikácii konečného užívateľa výhod nebudú môcť spoliehať výlučne na údaje uvedené v registroch, ale budú povinné tieto informácie primerane overovať z ďalších spoľahlivých zdrojov.

Novela zavádza aj nové registračné povinnosti a sankcie. Povinné osoby sa budú musieť registrovať v informačnom systéme Policajného zboru do 30 dní od vzniku tejto povinnosti, pričom za nesplnenie registračných povinností môže byť správcovi zahraničného zvereneckého fondu uložená pokuta až do výšky 1 000 eur. Zmeny sa premietajú aj do živnostenského zákona, podľa ktorého právnická osoba nebude môcť vykonávať niektoré regulované činnosti, ak jej konečný užívateľ výhod nespĺňa podmienku bezúhonnosti.

Pre existujúce povinné osoby a zahraničné zverenecké fondy novela ustanovuje prechodné obdobie. Registráciu do nového systému Finančnej spravodajskej jednotky, ako aj zápis už pôsobiacich zahraničných zvereneckých fondov, bude potrebné vykonať najneskôr do 30. novembra 2026.

PRACOVNÉ PRÁVO

Zákon č. 76/2026 Z. z. - Zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Od 7. júna 2026 nadobudol účinnosť nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien, ktorého cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a zvýšiť transparentnosť odmeňovania na pracovisku. Zákon sa vzťahuje na zamestnancov v pracovnom pomere aj na osoby pracujúce na základe dohôd, pričom za zamestnancov sa na jeho účely považujú aj sudcovia a prokurátori.

Nová právna úprava zavádza viacero povinností pre zamestnávateľov už počas náborového procesu. Uchádzač o zamestnanie musí ešte pred pracovným pohovorom dostať informáciu o nástupnej odmene alebo jej rozpätí. Zamestnávateľ zároveň nesmie zisťovať výšku odmeny, ktorú uchádzač poberal u predchádzajúcich zamestnávateľov, a pracovné ponuky aj náborové procesy musia byť rodovo neutrálne.

Významne sa posilňujú aj informačné práva zamestnancov. Tí môžu požiadať o informáciu o priemernej úrovni odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu, rozdelenú podľa pohlavia. Zároveň sa rušia ustanovenia pracovných zmlúv, ktoré zamestnancom zakazujú zverejniť alebo oznámiť výšku svojej mzdy.

Zákon zavádza aj pravidelný reporting o odmeňovaní. Zamestnávatelia s najmenej 250 zamestnancami budú povinní každoročne predkladať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR správu o odmeňovaní, pričom zamestnávatelia so 100 až 249 zamestnancami ju budú podávať každé tri roky. Správy budú obsahovať údaje o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien, vrátane mediánu rozdielu a zastúpenia mužov a žien v jednotlivých mzdových pásmach.

Ak správa preukáže najmenej 5 % rozdiel v priemernej úrovni odmeňovania mužov a žien, ktorý zamestnávateľ nevie objektívne odôvodniť, bude povinný vykonať spoločné posúdenie systému odmeňovania so zástupcami zamestnancov a prijať opatrenia na odstránenie neodôvodnených rozdielov.

Novela zároveň posilňuje ochranu zamestnancov pri uplatňovaní ich práv. Osoba dotknutá porušením zásady rovnakého odmeňovania môže požadovať doplatenie mzdy, náhradu vzniknutej majetkovej aj nemajetkovej ujmy. V prípadoch, keď zamestnávateľ poruší povinnosti v oblasti transparentnosti odmeňovania, sa dôkazné bremeno presúva na zamestnávateľa. Za nesplnenie povinnosti predkladať správy o odmeňovaní môže Ministerstvo práce uložiť pokutu od 4 000 eur do 8 000 eur.

Zákon obsahuje aj prechodné ustanovenia. Zamestnávatelia, ktorí existovali už pred jeho účinnosťou, museli zaviesť nové štruktúry odmeňovania do 31. júla 2026. Povinnosť predložiť prvé správy o odmeňovaní sa bude uplatňovať postupne podľa veľkosti zamestnávateľa.

Túto tému sme rozoberali bližšie v našom článku: Revolúcia v HR: Ako zákon o rovnakom odmeňovaní navždy zmení slovenské pracoviská?

TRESTNÉ PRÁVO

Vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 118/2026 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam okresných úradov podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Od 12. júna 2026 nadobudla účinnosť nová právna úprava registra trestov, ktorá prináša významné zmeny vo vydávaní verejných listín, overovaní totožnosti žiadateľov a elektronickej výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie.

Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie novej kategorizácie verejných listín. Doterajší systém založený na výpise a odpise registra trestov nahrádza šesť rôznych druhov verejných listín, ktoré sa odlišujú podľa účelu ich použitia:

Výpis z registra trestov: Tradičný doklad obsahujúci výhradne nezahladené odsúdenia.
Výpis pre prácu s deťmi a mládežou: Špecifický inštitút, ktorý povinne uvádza aj zahladené odsúdenia za vybrané trestné činy proti deťom.
Špecializovaný výpis: Zahŕňa informácie o zahladených odsúdeniach za úmyselné trestné činy, a to po dobu desiatich rokov od ich zahladenia.
Výpis na účely bezpečnostnej kontroly: Slúži na preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitných predpisov.
Odpis pre vybrané povolania a civilný proces: Verejná listina obsahujúca kompletnú trestnú históriu (vrátane zahladených odsúdení), vydávaná len na žiadosť oprávnených orgánov.
Odpis registra trestov: Určený výlučne pre účely trestného konania a obranu štátu.

Novela zároveň zavádza biometrické overovanie totožnosti štátnych príslušníkov tretích krajín pri podávaní žiadostí o vydanie verejných listín. Žiadatelia budú povinní poskytnúť odtlačky prstov a vyobrazenie tváre. Ak budú biometrické údaje získané na iný ako trestnoprávny účel, príslušný orgán ich po prevzatí verejnej listiny bezodkladne vymaže. V prípade trestného konania sa budú uchovávať v rozsahu ustanovenom zákonom.

V súvislosti so zavedením biometrického overovania sa mení aj miestna príslušnosť na podávanie žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín. Z dôvodu technických požiadaviek bude možné podať žiadosť len na Generálnej prokuratúre SR, zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky alebo na ôsmich okresných úradoch v sídlach krajov.

Nová právna úprava zároveň posilňuje elektronickú výmenu informácií v rámci Európskej únie prostredníctvom systému ECRIS-TCN, ktorý umožňuje identifikovať, v ktorých členských štátoch sa nachádzajú údaje o odsúdeniach štátnych príslušníkov tretích krajín. Evidencia bude vedená elektronicky v Centrálnom informačnom systéme prokuratúry, pričom Generálna prokuratúra SR získa oprávnenie automatizovane získavať potrebné údaje aj z ďalších štátnych registrov.

SPRAVNÉ PRÁVO

Zákon č. 88/2026 Z. z. - Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona o posudzovaní zhody výrobkov, účinná od 30. mája 2026, prináša rozsiahle zmeny, ktorých cieľom je zvýšiť pripravenosť Slovenskej republiky na krízové situácie, posilniť dohľad nad trhom a zosúladiť vnútroštátnu právnu úpravu s najnovšími predpismi Európskej únie.

Jednou z najvýznamnejších noviniek je zavedenie osobitných núdzových postupov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR bude môcť počas mimoriadnych situácií povoliť uvedenie určených výrobkov na trh aj bez absolvovania štandardného procesu posudzovania zhody, ak je to nevyhnutné na ochranu verejného záujmu, najmä života, zdravia alebo bezpečnosti. Zároveň sa zavádza režim tzv. tovaru dôležitého počas krízy, ktorý umožní využitie zjednodušených postupov pri vyhlásení núdzovej situácie na vnútornom trhu Európskej únie. Novela zároveň posilňuje spoluprácu orgánov dohľadu členských štátov, ktoré si budú môcť poskytovať logistickú podporu a odborné kapacity.

Významné zmeny sa týkajú aj digitalizácie. Pri vybraných výrobkoch bude potrebné zabezpečiť digitálny pas výrobku obsahujúci informácie vyžadované právnymi predpismi Európskej únie. Novela zároveň posilňuje požiadavky na prístupnosť výrobkov pre osoby so zdravotným postihnutím a ukladá orgánom dohľadu povinnosť kontrolovať ich dodržiavanie. Nové povinnosti sa rozširujú aj na vlastníkov a prevádzkovateľov prepravovateľných tlakových zariadení.

Rozširujú sa aj kompetencie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Okrem zastupovania Slovenskej republiky vo výboroch Európskej komisie bude úrad koordinovať činnosť všetkých orgánov dohľadu nad určenými výrobkami a podieľať sa na tvorbe vnútroštátnej stratégie dohľadu nad trhom.

Novela zároveň sprísňuje sankčný mechanizmus. Za porušenie povinností pri sprístupňovaní výrobkov na trh alebo za neplnenie opatrení orgánov dohľadu možno uložiť pokutu až do výšky 200 000 eur. Sankcie sa vzťahujú aj na marenie výkonu dohľadu a po novom aj na porušenie povinností vyplývajúcich z európskych právnych predpisov, vrátane aktu o umelej inteligencii (AI Act) a aktu o kybernetickej odolnosti (Cyber Resilience Act).

Novela predstavuje významný posun od tradičného systému posudzovania zhody k flexibilnejšiemu modelu schopnému reagovať na krízové situácie. Zároveň kladie väčší dôraz na digitalizáciu, transparentnosť a pripravenosť hospodárskych subjektov plniť nové požiadavky vyplývajúce z európskej legislatívy. Prechodné ustanovenia zároveň zabezpečujú, že konania o výnimkách začaté pred 30. májom 2026 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov.

Zákon č. 116/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela zákona o energetike prináša viacero zmien zameraných najmä na oblasť jadrovej bezpečnosti, prechodných období a nadväzujúcich procesných pravidiel. Jednotlivé ustanovenia nadobúdajú účinnosť postupne – časť zmien sa uplatňuje od 10. júna 2026, ďalšie od 1. júla 2026 a niektoré až od 1. septembra 2026.

Najvýznamnejšou zmenou je predĺženie prechodných období pri vybraných povinnostiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou. Novela posúva viaceré zákonné lehoty, pričom termín pôvodne stanovený na 12. júna 2026 sa nahrádza novým dátumom 31. decembra 2027. Cieľom je vytvoriť dostatočný časový priestor na implementáciu nových pravidiel v praxi.

Novela zároveň zavádza nové ustanovenie upravujúce spoľahlivosť fyzických osôb pri vstupe do vnútorných a životne dôležitých priestorov, najmä v jadrových zariadeniach. Do konca roka 2027 sa na tieto osoby nebudú uplatňovať vybrané pravidlá preverovania spoľahlivosti, čím sa zabezpečí plynulý prechod na nový režim.

Zmeny sa dotýkajú aj zákona o mierovom využívaní jadrovej energie, na ktorý novela nadväzuje ďalšími úpravami reflektujúcimi vývoj právnej úpravy v oblasti jadrovej bezpečnosti. Súčasne zasahuje aj do ďalších súvisiacich právnych predpisov, najmä zákona o regulácii v sieťových odvetviach a zákona o adresnej energopomoci.

Novela tak predovšetkým zabezpečuje kontinuitu regulácie energetického sektora počas prechodného obdobia, pričom vytvára podmienky na postupné zavádzanie nových pravidiel bez narušenia bezpečnosti prevádzky ani fungovania energetického trhu.

Zákon č. 121/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Novela vysokoškolského zákona nadväzuje na novú komplexnú právnu úpravu vysokého školstva a prináša ďalšie spresnenia pravidiel fungovania vysokých škôl, systému zabezpečovania kvality a akreditačného procesu. Samotný nový vysokoškolský zákon predstavuje rekodifikáciu tejto oblasti a nahrádza doterajší zákon č. 131/2002 Z. z., pričom väčšina jeho ustanovení nadobudne účinnosť od 1. septembra 2026.

Jednou z významných noviniek je vytvorenie právneho rámca pre nové formy vysokoškolského vzdelávania. Vysoké školy získavajú možnosť poskytovať mikroosvedčenia a krátke študijné programy, ktoré majú reagovať na potreby celoživotného vzdelávania a flexibilnejšieho získavania odborných kompetencií.

Novela zároveň upravuje fungovanie Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo. Mení sa zloženie výkonnej rady, pravidlá výberu jej členov aj dĺžka ich funkčného obdobia, pričom celkový výkon funkcie jedného člena je obmedzený na najviac dvanásť rokov. Výberové konania budú transparentnejšie a budú zahŕňať verejné vypočutie uchádzačov a prezentáciu ich projektov riadenia.

Posilňujú sa aj kontrolné právomoci agentúry. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo bude oprávnená vykonávať dohľad nad plnením štandardov kvality vrátane kontrol priamo na vysokých školách. V prípade zistených nedostatkov bude môcť uložiť nápravné opatrenia, pozastaviť oprávnenie vytvárať študijné programy alebo rozhodnúť o pozastavení či zrušení ich uskutočňovania. Posúdenie vnútorného systému zabezpečovania kvality bude musieť prebehnúť najmenej raz za šesť rokov podľa vopred schváleného harmonogramu.

Nová právna úprava prináša zmeny aj v oblasti financovania výskumu a vývoja. Pri vybraných verejných výzvach s financovaním presahujúcim 200 000 eur bude potrebné zapojiť do hodnotenia medzinárodne uznávaných zahraničných odborníkov. Zároveň sa spresňujú pravidlá udeľovania akreditácií zahraničným vysokým školám, ktoré chcú poskytovať vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky.

Rekodifikácia vysokoškolského práva tak smeruje k modernizácii slovenského vysokého školstva, posilneniu kvality vzdelávania, väčšej transparentnosti akreditačných procesov a lepšiemu prepojeniu systému s medzinárodnými štandardmi.

OBCHODNÉ PRÁVO

Vyhláška č. 43/2026 Z. z. - Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia vybraných pohonných látok

Vyhláška Ministerstva financií SR o cenovej regulácii vybraných pohonných látok zaviedla dočasné opatrenia na stabilizáciu cien motorovej nafty a nadväzuje na legislatívne zmeny posilňujúce monitorovanie cien na trhu.

Najvýznamnejším opatrením bolo určenie pevnej ceny motorovej nafty vo výške 1,905 eura za liter vrátane daní. Táto regulácia sa však nevzťahovala na všetkých odberateľov, ale len na predaj motorovej nafty kupujúcim s vozidlami registrovanými mimo územia Slovenskej republiky alebo pri predaji do prenosných nádob pre týchto kupujúcich. Opatrenie malo dočasný charakter – uplatňovalo sa od 23. marca 2026 a od 8. mája 2026 sa už neuplatňuje.

Na vyhlášku nadväzujú aj zmeny v zákone o cenách, ktoré posilňujú transparentnosť trhu prostredníctvom pravidelného monitorovania cien. Vybraní predajcovia spĺňajúci zákonom stanovené podmienky sú povinní elektronicky oznamovať Ministerstvu financií SR cenové údaje o určených tovaroch. Ministerstvo zároveň zabezpečuje ich zverejňovanie na osobitnom webovom sídle, čím sa zvyšuje dostupnosť informácií o cenách pre verejnosť a posilňuje dohľad nad vývojom cien na trhu.

Právna úprava tak kombinuje možnosť krátkodobých regulačných zásahov v mimoriadnych situáciách s dlhodobým systémom monitorovania cien, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť trhu a vytvoriť podklady pre prípadné ďalšie opatrenia štátu.

PRIPRAVUJE SA!

1. Návrh na zníženie záťaže nízkopríjmových SZČO - nebudú musieť odvádzať mikroodvod

Významnou zmenou v oblasti sociálneho zabezpečenia je schválená novela zákona o sociálnom poistení, ktorá s účinnosťou od 1. júla 2026 prináša úľavu pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s nízkymi príjmami. Hlavným prínosom tejto úpravy je zrušenie povinnosti platiť tzv. mikroodvod pre tie osoby, ktoré nie sú povinné podávať daňové priznanie. Mikroodvod, ktorý bol zavedený ako súčasť konsolidácie verejných financií, v súčasnosti predstavuje sumu 131,34 eura mesačne.

Novela zavádza takzvaný príjmový test, podľa ktorého povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie vznikne len tej SZČO, ktorej ročný príjem z podnikania presiahne 10,5-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Cieľom tejto úpravy je eliminovať prípady, kedy je výkon podnikateľskej činnosti pri veľmi nízkych príjmoch neefektívny práve kvôli vysokej odvodovej záťaži. Napriek tejto zmene zostávajú v platnosti kľúčové prvky systému účinného od januára 2026, vrátane inštitútu päťmesačných „odvodových prázdnin“ pre nových podnikateľov, pokiaľ od ich posledného podnikania uplynulo viac ako 60 mesiacov.

2. Návrh zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s prijatím Občianskeho zákonníka

Ministerstvo spravodlivosti SR zverejnilo predbežnú informáciu č. PI/2026/136 o príprave návrhu zákona o zmene a doplnení viacerých právnych predpisov v súvislosti s prijatím nového Občianskeho zákonníka (NRSR/9/1312).

Zjednotenie záväzkového práva: Nový Občiansky zákonník definitívne opúšťa doterajší model duality záväzkového práva (rozdelenie medzi Občiansky a Obchodný zákonník) a sústreďuje túto úpravu do jediného kódexu. Táto koncepčná zmena sa musí povinne premietnuť do všetkých osobitných predpisov.
Odstránenie aplikačných problémov: Súčasné zákony stále využívajú terminológiu a právne konštrukcie, ktoré nezodpovedajú novej úprave. Ak by sa súčasný stav nezmenil, viedlo by to k vnútornej rozpornosti právneho poriadku, neprehľadnosti a vážnym problémom v praxi.
Modernizácia inštitútov: Nová úprava prináša nielen zmenu názvoslovia, ale aj prepracovanie existujúcich právnych inštitútov a zavedenie úplne novej koncepcie občianskoprávnych vzťahov. Návrh zákona má preto za cieľ upraviť detaily k týmto nanovo koncipovaným nástrojom.
Vnútorná konzistentnosť: Legislatívna iniciatíva sa zameriava na vyčistenie právneho poriadku od neaktuálnych odkazov a duplicít, čím sa má zabezpečiť kontinuita a lepšia prehľadnosť zákonov pre občanov aj firmy

Ohľadom jednotlivých zmien, ktoré nový Občiansky zákonník prinesie, Vás predbežne informujeme v našej novej rubrike: Nový OZ

ČLÁNKY

Právny žurnál: BOZP v ére domáckej práce

Článok sa venuje problematike bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri domáckej práci, telepráci a home office. Poukazuje na povinnosti zamestnávateľa pri zabezpečovaní bezpečných pracovných podmienok, analyzuje posudzovanie pracovných úrazov v domácom prostredí s odkazom na aktuálnu zahraničnú judikatúru a odporúča praktické opatrenia na znižovanie rizík, ako sú interné smernice, hodnotenie rizík prostredníctvom checklistov či pravidelné školenia zamestnancov.