Právny žurnál: Legislatívny kompas - Leto 2026

CIVILNÉ PRÁVO - SÚDNE SPORY

Zákon č. 148/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 15. júla 2026.

Táto právna úprava novelizuje Civilný sporový poriadok (CSP) a Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSaP) s cieľom zaviesť ochranu proti zneužívajúcim žalobám miereným na potlačenie verejnej účasti, známym pod skratkou SLAPP (Strategic Lawsuits Against Public Participation).

Novela do Civilného sporového poriadku dopĺňa osobitnú štvrtú hlavu (§ 323a až 323j), ktorá definuje spor proti verejnej účasti ako uplatňovanie zjavne neopodstatneného nároku s cezhraničnými dôsledkami proti osobe z dôvodu jej zapojenia sa do verejnej účasti (napr. sloboda prejavu, informácií či vedeckého bádania v otázkach verejného záujmu).

Ochranné mechanizmy pre žalovaného

Povinnosť poučenia a dokazovanie: Súd musí žalovaného hneď na začiatku poučiť o jeho právach a možnostiach obrany. Súd je oprávnený vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol, ak je to nevyhnutné, a žalovaný môže predkladať skutočnosti až do vyhlásenia rozhodnutia.

Zábezpeka a preddavok: Súd môže na návrh žalovaného uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na náhradu budúcej škody alebo preddavok na predpokladané trovy konania. Ak žalobca tieto prostriedky v určenej lehote (min. 10 dní) nezloží, súd konanie zastaví.

Zrýchlené zamietnutie žaloby: Ak žalovaný namietne zjavnú neopodstatnenosť nároku, súd vyzve žalobcu na odôvodnenie. Ak žalobca povinnosť nesplní alebo je žaloba po predbežnom posúdení zjavne nedôvodná, súd konanie zastaví alebo vyzve na späťvzatie žaloby.

Súd môže žalobcovi za zneužívajúce súdne konanie uložiť pokutu do výšky 10 % z uplatnenej sumy (minimálne 500 eur). Zároveň môže priznať právo zverejniť rozsudok na trovy žalobcu a uložiť mu povinnosť nahradiť primerané trovy právneho zastúpenia žalovaného aj nad rámec štandardných taríf.

Zmeny v medzinárodnom práve (ZMPSaP)

V nadväznosti na ochranu pred SLAPP žalobami sa upravujú pravidlá pre spory s medzinárodným prvkom:

Rozšírenie právomoci slovenských súdov: Právomoc slovenského súdu je daná aj vtedy, ak ide o nároky na náhradu škody a nákladov, ktoré vznikli v súvislosti so SLAPP sporom vedeným v štáte mimo EÚ, za podmienky, že obeť (žalovaná osoba) má bydlisko alebo sídlo v SR [§ 37b písm. d)].

Neuznanie cudzích rozhodnutí: Rozhodnutie vydané v štáte mimo EÚ v spore proti verejnej účasti sa v Slovenskej republike neuzná a nevykoná, ak by sa takéto konanie podľa slovenského práva (CSP) považovalo za spor proti verejnej účasti (§ 64a).

Vplyv na prax

Novinári, aktivisti a akademici: Získavajú silnejší procesný štít proti zastrašujúcim žalobám, ktoré ich majú finančne alebo časovo vyčerpať za prejavenie názoru vo verejnom záujme.

Žalobcovia: Budú musieť počítať s rizikom skladania vysokých zábezpek a možnosťou sankcií, ak súd vyhodnotí ich konanie ako zneužívajúce.

Súdy: Budú musieť hneď v úvode konania posudzovať povahu sporu a aktívnejšie zasahovať do dokazovania na ochranu slabšej strany.

Tento krok predstavuje transpozíciu európskej legislatívy o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti (Smernica 2024/1069) do slovenského právneho poriadku.

Vyhláška č. 202/2026 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy

Účinnosť od: 17. augusta 2026

Hlavná zmena sa zameriava na modernizáciu a precizovanie správy súdnych registrov v súvislosti s novou legislatívou o obchodnom registri a zmenami v trestnom procese. Predpis v celom rozsahu nahrádza doterajší pojem „listina“ termínom „dokument“ a procesný úkon „návrh na zápis“ nahrádza pojmom „návrh na registráciu“. V rámci dedičského konania sa zavádza povinnosť doručovať právoplatné uznesenie o dedičstve príslušnej zdravotnej poisťovni, ak voči nej mal poručiteľ záväzok alebo pohľadávku.

V širšom kontexte dochádza k zásadnej úprave obchodnoprávnej agendy na súdoch:

1. Zriaďuje sa nový súdny register Rrom pre agendu registra rezervovaných obchodných mien

2. Zavádzajú sa nové registre Nsre a Nkre pre vybavovanie námietok a kvalifikovaných námietok proti odmietnutiu registrácie (aj v prípadoch, keď registráciu odmietol notár)

3. V rámci prieskumu obchodného mena sa zavádza povinnosť preverovať totožnosť navrhovaného názvu nielen s už zapísanými osobami, ale aj s rezervovanými menami v registri Rrom.

4. Precizujú sa postupy pri zosúlaďovaní údajov v obchodnom registri (všeobecné a osobitné zosúladenie) a pri opravách zapísaných údajov.

V oblasti trestnoprávnej agendy sa vytvárajú nové špecializované registre pre efektívnejšiu správu spisov:

1. Ntok: pre návrhy na povolenie obnovy konania.

2. Ntvt: pre sťažnosti odsúdených proti rozhodnutiam riaditeľov ústavov (napr. o zmene stupňa stráženia alebo spôsobe výkonu trestu) a pre žiadosti o odklad či prerušenie výkonu trestu odňatia slobody.

3. Ntol: pre návrhy na uloženie alebo zmenu ochranného liečenia.

Zmeny v praxi prinesú vyššiu mieru automatizácie pri spracovaní elektronických žiadostí o výpisy a potvrdenia z obchodného registra. Pre subjekty to znamená prísnejšiu kontrolu pri výbere obchodného mena a jasnejšie pravidlá pri podávaní námietok proti rozhodnutiam registrátorov. Pre justičný aparát novela znamená povinnosť preorientovať sa na nové registračné postupy a terminológiu, ktorá lepšie reflektuje digitálnu podobu súdnych spisov.

TRESTNÉ PRÁVO

Zákon č. 167/2026 Z. z. o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach

Účinnosť od: 18. augusta 2026

(vybrané ustanovenia, väčšina zákona nadobúda účinnosť 1. januára 2028)

Hlavná zmena spočíva v komplexnej kodifikácii a zjednotení právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach do jedného legislatívneho celku. Tento nový predpis nahrádza a ruší desať doterajších samostatných zákonov (napríklad o európskom zatýkacom rozkaze, o Eurojuste, o európskom vyšetrovacom príkaze či o peňažných sankciách), čím odstraňuje roztrieštenosť procesných postupov a zjednocuje terminológiu. Zákon upravuje postupy vo vzťahu k tretím štátom, členským štátom EÚ, ako aj k medzinárodným súdom a agentúram.

V širšom kontexte zákon precizuje nástroje vzájomného uznávania rozhodnutí v rámci Európskej únie. Kľúčovými inštitútmi sú európsky vyšetrovací príkaz (§ 117) na získavanie dôkazov v zahraničí, európsky zatýkací rozkaz (§ 195) na účely odovzdávania osôb a moderná úprava európskych príkazov na predloženie alebo uchovanie elektronických dôkazov (§ 157). Zároveň sa stanovujú jasné mantinely pre ochranu záujmov štátu, kedy žiadosti cudzieho orgánu nie je možné vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená Ústava SR alebo iný významný chránený záujem Slovenskej republiky.

Zákon detailne rozpracúva tieto kľúčové oblasti:

Spolupráca s tretími štátmi

Úprava právnej pomoci, extradície (vydávania), prevzatia trestného stíhania a uznávania cudzích rozhodnutí s krajinami mimo EÚ, spravidla na báze medzinárodných zmlúv alebo záruky vzájomnosti.

Európske agentúry a siete

Definuje postavenie a právomoci národného člena v Eurojuste, jeho zástupcu a asistentov, ako aj fungovanie Európskej justičnej siete v SR.

Majetkové a peňažné rozhodnutia

Upravuje postupy pri zaisťovaní, prepadnutí a zhabaní majetku alebo vecí v rámci EÚ a uznávanie peňažných sankcií vrátane pokút za porušenie pravidiel cestnej premávky.

Humanizácia a sociálna náprava

Obsahuje mechanizmy na odovzdávanie výkonu trestov odňatia slobody, dohľad nad podmienečne odsúdenými (probačné opatrenia) a kontrolu opatrení nahrádzajúcich väzbu s cieľom uľahčiť resocializáciu páchateľa v jeho domovskom štáte.

Zmeny v praxi prinesú modernizáciu a digitalizáciu styku, vrátane možnosti využívania strojových prekladov pre vybrané jazyky, čo má urýchliť cezhraničnú komunikáciu. Pre slovenské súdy zákon zavádza povinnosť špecializácie sudcov na agendu medzinárodnej spolupráce v rámci rozvrhov práce. Predpis zároveň posilňuje práva dotknutých osôb, najmä právo na obhajcu, tlmočníka a informovanie o procesných náležitostiach v štáte pôvodu aj vo vykonávajúcom štáte.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 172/2026 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1. júla 2026

Prijímanie odsúdených sa po novom vykonáva nepretržite, pričom sa plne akceptuje doručovanie nariadení výkonu trestu v elektronickej podobe s autorizačnou doložkou. Zásadnou novinkou je posilnenie ochrany pred fyzickým násilím. Ak príslušník zboru pri prijímaní odsúdeného zistí viditeľné stopy po násilí alebo zranení, musí bezodkladne zabezpečiť lekársku prehliadku. Lekár je povinný podrobne zaznamenať charakter a lokalizáciu zranení do zdravotnej dokumentácie a ústav musí o týchto skutočnostiach upovedomiť prokurátora.

Odsúdení vykonávajú trest v troch základných typoch oddielov: štandardnom, špecializovanom alebo otvorenom. V otvorenom oddelení sa po novom uplatňuje voľnejší režim, kde sa ubytovacie priestory môžu na základe rozhodnutia riaditeľa doplniť ďalším zariadením.

O zmenách stupňa stráženia a určení spoločného spôsobu výkonu trestu rozhoduje riaditeľ ústavu na odporúčanie osobitnej komisie, ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu. Pri zaraďovaní odsúdeného do práce musí ústav prihliadať nielen na jeho schopnosti, ale aj na jeho sociálnu situáciu a vyživovaciu povinnosť.

Novela reflektuje modernizáciu komunikačných prostriedkov

Videonávštevy a hovory: Zavádzajú sa pravidlá pre videonávštevy (párový videohovor) a videotelefónne zariadenia. Podmienky videonávštevy určuje riaditeľ ústavu.

Korešpondencia: Odsúdený odovzdáva listy v nezalepenej obálke (okrem komunikácie s chránenými orgánmi, ako je obhajca či medzinárodné organizácie). Sťažnosti a žiadosti určené štátnym a medzinárodným orgánom sa však podávajú v zalepenej obálke.

Multimédiá: Odsúdeným sa povoľuje používať vlastné CD a DVD prehrávače, avšak výhradne s originálnymi nosičmi.

Výrazne sa posilňuje rola pedagóga, ktorý po novom odsúdeným samostatne:

61. Udeľuje vybrané disciplinárne odmeny (pochvaly, mimoriadne balíky, zvýšenie vreckového).

62. Ukladá disciplinárne tresty (napr. pokarhanie či zákaz aktivít).

63. V rámci špecializovaného výkonu trestu sa zriaďujú oddiely pre odsúdených seniorov a osoby so zdravotným postihnutím, kde sa kladie dôraz na ošetrovateľskú starostlivosť a individuálny program zaobchádzania. Pre cudzincov môže ústav organizovať kurzy slovenského jazyka.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 171/2026 Z. z. o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody

Účinnosť od: 1. júla 2026

Nová úprava dopĺňa zákonný rámec o konkrétne procesy, ako ústavy nakladajú s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými a úrazovými dávkami väznených osôb. Kľúčovú úlohu tu zohráva výživné na nezaopatrené deti, ktoré má v systéme zrážok prioritné postavenie. Ak je odsúdený povinný platiť bežné alebo dlžné výživné, zrážky sa vykonávajú buď na základe exekučného príkazu, alebo na základe písomnej žiadosti oprávnených osôb, medzi ktoré patria rodičia, nezaopatrené deti či príslušné úrady práce.

V nadväznosti na novú sumu životného minima (295,22 eura) vyhláška stanovuje dôležitý limit: ak zrážka na výživné presiahne 20 % zo sumy životného minima, vzniknutý rozdiel sa prednostne použije na úhradu dlžného výživného podľa poradia doručenia. Ak odsúdený dlh nemá, tento zostatok sa mu pripíše na jeho osobné konto. Novinkou je aj explicitná úprava zasielania výživného do cudziny, ktoré je možné realizovať výhradne bezhotovostne na účet v krajine SEPA, pričom náklady na tento prevod znáša ústav.

Úhrada trov výkonu trestu a väzby

Vyhláška precizuje povinnosť odsúdených podieľať sa na nákladoch spojených s ich väznením.

Odsúdení, ktorí sú poberateľmi dôchodku a zároveň pracujú, nebudú mať trovy strhávané z výplaty, ak ich už uhrádzajú priamo z dôchodku cez Sociálnu poisťovňu. Naopak, mladiství odsúdení začínajú trovy hradiť až od mesiaca nasledujúceho po dovŕšení 18. roku veku. Okrem štandardných trov vyhláška definuje aj ostatné pohľadávky, kam patria napríklad náhrady škôd na majetku ústavu, trovy zavineného alebo zvýšeného výkonu väzby, peňažné tresty, pokuty, ale aj nedoplatky na zdravotnom poistení či daňové exekúcie.

Sankcie za útek a porušenie disciplíny

Významnou súčasťou predpisu je určovanie zvýšených trov, ktoré vznikajú v dôsledku nežiaduceho konania väznených osôb. Výška týchto trov sa počíta ako súčet personálnych nákladov na príslušníkov zboru (plat a odvody za každú hodinu), nákladov na pohonné látky a cestovných náhrad. V prípade úteku je stanovená prísna sankcia: odsúdený alebo obvinený musí za každý aj začatý deň úteku (maximálne do 90 dní) zaplatiť dvadsaťnásobok bežnej dennej sumy trov. Pri nedovolenom vzdialení sa alebo nevrátení sa z povoleného opustenia ústavu ide o päťnásobok tejto sumy. Medzi zvýšené trovy sa po novom započítavajú aj náklady na toxikologické vyšetrenie, ak je vykonané v súvislosti s porušením disciplíny.

Nakladanie s prostriedkami po prepustení

Vyhláška upravuje aj situáciu po prepustení osoby na slobodu. Ústav odošle zvyšné peňažné prostriedky na adresu v SR, ktorú osoba uviedla, alebo na nahlásený bankový účet. Ak sa peniaze vrátia ako nedoručené, ústav ich eviduje jeden rok, po ktorom prepadajú v prospech štátu. Podobne sa postupuje aj pri preplatkoch z ročného zúčtovania dane alebo zdravotného poistenia, ktoré vznikli počas výkonu trestu. Celý proces rozdelenia pracovnej odmeny a vykonania zrážok prebieha v ústavoch pravidelne raz mesačne.

Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 173/2026 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1. júla 2026

Reforma prináša zásadné zmeny v disciplinárnom konaní, psychologickej starostlivosti a pravidlách fyzického kontaktu počas návštev.

Disciplinárna právomoc a motivácia obvinených

Novela posilňuje úlohu samostatných referentov režimu, ktorí získavajú priamu právomoc udeľovať disciplinárne odmeny aj tresty. Proces rozhodovania o odmenách je po novom časovo ohraničený – o návrhu sa musí rozhodnúť najneskôr do 30 dní a samotná odmena sa musí vykonať v rovnakej lehote po jej udelení. Špecifická situácia nastáva u osôb, ktoré prechádzajú do výkonu väzby bezprostredne po výkone trestu odňatia slobody; ak mali uložený disciplinárny trest, s ktorým sa ešte nezačalo, považuje sa dňom umiestnenia do väzby za vykonaný.

Psychologické služby a sociálne poradenstvo

Výrazný dôraz sa kladie na duševné zdravie väznených osôb. Hlavným cieľom psychologických služieb je eliminácia nepriaznivých vplyvov izolácie, prevencia krízových stavov a najmä minimalizácia rizika sebapoškodzovania či suicidálneho konania. Psychológ vykonáva vstupnú psychodiagnostiku zameranú na schopnosť adaptácie a v priebehu väzby realizuje krízové intervencie či nácvik techník zvládania stresu. Súbežne s tým pôsobí v ústave sociálny pracovník, ktorý vykonáva sociálnu diagnostiku a na žiadosť obvineného mu poskytuje sociálne poradenstvo alebo konkrétnu sociálnu službu.

Duchovná služba a účasť organizácií

Ústavy sú povinné vytvárať vhodné podmienky na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby, ktorá zahŕňa bohoslužby, individuálne rozhovory, vysluhovanie sviatostí či študijné skupiny. Zákon striktne zakazuje znevýhodňovanie niektorej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na úkor inej. Okrem cirkví sa na činnostiach v ústavoch môžu podieľať aj iné subjekty prostredníctvom schválených projektov, ktoré môžu byť financované aj z grantov Európskej únie.

Pravidlá správania a fyzický kontakt (Príloha č. 1)

Novela precizuje, čo sa považuje za prípustný kontakt počas fyzickej návštevy priamym kontaktom. Obvinený sa môže s návštevníkmi privítať a rozlúčiť podaním ruky, objatím a krátkym pobozkaním. Počas samotnej návštevy sú povolené prejavy ako pohladenie a držanie sa za ruku. Zakázané sú však intímne prejavy, ako dlhotrvajúce bozky, dotyky ohrozujúce mravnosť alebo sedenie na kolenách, s výnimkou maloletých detí. Návštevník je povinný riadiť sa pokynmi dozoru a nesmie rušiť ostatných hrubým správaním, inak môže byť návšteva okamžite ukončená.

Ochrana osobných údajov a biometria

Všetky osobné údaje o obvinených sa zhromažďujú v informačnom systéme zboru s vyhradenými prístupovými právami, o ktorých rozhoduje generálny riaditeľ. Získavanie biometrických a identifikačných znakov musí vždy vykonávať osoba rovnakého pohlavia. Pre potreby verejnosti sa môžu uverejňovať výhradne sumárne údaje, ktoré neumožňujú identifikáciu konkrétneho obvineného. Tieto opatrenia dopĺňajú predtým spomenuté zmeny v ubytovaní, financiách a technologickom vybavení, čím uzatvárajú komplexnú júlovú reformu Poriadku výkonu väzby.

Zákon č. 327/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Účinnosť od: 1. júla 2026

Hlavná zmena sa zameriava na presun rozhodovacích právomocí v rámci väzenského systému a digitalizáciu procesov. O zmene stupňa stráženia a určovaní spoločného spôsobu výkonu trestu už nebude rozhodovať súd, ale riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie.

Odsúdený si zachováva právo podať proti rozhodnutiu riaditeľa sťažnosť, o ktorej následne rozhoduje predseda senátu príslušného súdu.

V širšom kontexte penitenciárnej reformy sa zavádzajú moderné formy kontaktu a bezpečnosti. Novela etablovala inštitút videonávštev (návšteva cez videokonferenčné zariadenie), pričom odsúdení s neplnoletými deťmi získavajú nárok na jednu hodinu videonávštevy mesačne nad rámec základného limitu.

V oblasti bezpečnosti získava Zbor väzenskej a justičnej stráže oprávnenie využívať pri plnení úloh bezpilotné lietadlá (drony) a telové kamery na vyhotovovanie záznamov. Zároveň sa z bezpečnostných dôvodov zavádza striktný zákaz vnášať akékoľvek hodinky (vrátane inteligentných) osobám vstupujúcim do ústavu na účel návštevy.

Predpis detailne upravuje aj mechanizmus zrážok z pracovnej odmeny a iných príjmov odsúdených, kde absolútnu prioritu získava výživné na nezaopatrené deti, a to vrátane dlhu. Limit zrážok na výživné je po novom stanovený na 20 % zo sumy životného minima. Výrazne sa posilňuje aj ochrana materstva v rámci Trestného poriadku, kde sa lehota na odklad výkonu trestu matke dieťaťa predlžuje z pôvodného jedného roka na tri roky veku dieťaťa.

Dôležitou súčasťou humanizácie podmienok je zriaďovanie otvorených oddelení pre menej rizikových odsúdených v minimálnom stupni stráženia, ktoré sa vyznačujú voľnejším režimom a možnosťou používať vlastný odev a obuv po pracovnom čase. Pre mladistvých sa stanovujú prísnejšie hygienické a ubytovacie štandardy, ktoré zahŕňajú právo na každodenné sprchovanie a ubytovaciu plochu najmenej 4 m², ktorú nie je možné zmenšiť ani pri nadmernom počte osôb v ústave.

Zmeny v praxi odbremenia súdy od operatívnej agendy, zvýšia transparentnosť pri vymáhaní pohľadávok a modernizujú bezpečnostné opatrenia ústavov, čím sa slovenský väzenský systém lepšie prispôsobí digitálnym štandardom a potrebám resocializácie.

PRACOVNÉ PRÁVO A PRÁVO SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 186/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 121/2024 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym faktorom, mutagénnym faktorom alebo reprodukčne toxickým faktorom pri práci

Účinnosť od: 15. júla 2026

Rozsah a základné pojmy

Nariadenie sa vzťahuje na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci môžu byť exponovaní týmto nebezpečným faktorom. Medzi kľúčové definované pojmy patria:

Karcinogénne a mutagénne faktory: Látky a zmesi klasifikované v kategóriách 1A alebo 1B, alebo špecifické pracovné procesy uvedené v prílohe č. 1 (napr. práca s výfukovými emisiami vznetových motorov, prach z tvrdého dreva, práca s cytostatikami či použitými minerálnymi olejmi).

Reprodukčne toxické faktory: Látky s nepriaznivými účinkami na pohlavné funkcie, plodnosť alebo vývoj potomstva, pričom sa rozlišujú prahové (existuje bezpečná úroveň expozície) a bezprahové faktory.

Nebezpečné lieky: Lieky, ktoré obsahujú niektorý z uvedených nebezpečných faktorov.

Povinnosti zamestnávateľa pri prevencii

Zamestnávateľ je povinný v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou zabezpečiť posúdenie rizika a vypracovanie posudku o riziku pri každej činnosti, kde expozícia hrozí. Prioritou je obmedzenie používania týchto faktorov ich nahradením menej nebezpečnými látkami alebo procesmi. Ak nahradenie nie je technicky možné, zamestnávateľ musí zabezpečiť:

1. Výrobu a používanie v uzavretom systéme

Zníženie expozície na najnižšiu technicky dosiahnuteľnú úroveň, ak uzavretý systém nie je možný. Dodržiavanie najvyššie prípustných expozičných limitov (NPEL) v pracovnom ovzduší a expozičných ekvivalentov v biologickom materiáli. Vymedzenie a označenie kontrolovaného pásma, do ktorého majú prístup len určení zamestnanci.

2. Ochrana špecifických skupín a školenia

S týmito nebezpečnými faktormi môžu pracovať len zdravotne spôsobilé osoby staršie ako 18 rokov. Práca je striktne zakázaná tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. Karcinogénne, mutagénne a reprodukčne toxické faktory sa taktiež nesmú používať pri výchove a vzdelávaní na základných a stredných školách.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť pravidelné školenie zamestnancov, ktoré zahŕňa informácie o zdravotných rizikách (vrátane spolupôsobiaceho účinku fajčenia), hygienických požiadavkách a správnom používaní osobných ochranných pracovných prostriedkov.

3. Zdravotný dohľad a evidencia

Zamestnávateľ je povinný viesť aktualizovaný zoznam exponovaných zamestnancov, ktorý musí uchovávať z dôvodu neskorých následkov na zdraví 40 rokov po skončení expozície u karcinogénov a mutagénov, a 5 rokov u reprodukčne toxických faktorov.

Súčasťou ochrany je zdravotný dohľad (lekárske preventívne prehliadky), ktorý sa vykonáva pred začatím expozície, v pravidelných intervaloch počas nej a v špecifických prípadoch aj po jej ukončení. Ak lekár zistí u zamestnanca ochorenie v dôsledku expozície alebo prekročenie biologickej medznej hodnoty (napr. u olova), zamestnávateľ musí revidovať opatrenia a zabezpečiť prehliadky u všetkých podobne exponovaných zamestnancov.

Špecifiká pre olovo (Príloha č. 4)

Nariadenie stanovuje prísne biologické medzné hodnoty pre olovo v krvi (PbB). Do 31. decembra 2028 je limit 30 μg Pb/100 ml krvi, od januára 2029 sa znižuje na 15 μg Pb/100 ml krvi. U žien v reprodukčnom veku sa odporúča neprekračovať hladinu 4,5 μg Pb/100 ml krvi.

Vplyv na prax

Nariadenie zvyšuje nároky na technické zabezpečenie pracovísk a administratívu (vedenie zoznamov po desiatky rokov). Zamestnávatelia v priemysle, zdravotníctve (práca s cytostatikami) či doprave (emisie) musia prehodnotiť svoje procesy z hľadiska možnosti nahrádzania nebezpečných látok bezpečnejšími alternatívami.

Zákon č. 122/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1. júla 2026

Režim povinného poistenia SZČO

Zásadná zmena nastáva v mechanizme vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby. Novela ustanovuje, že poistenie SZČO nevzniká, ak jej príjem za predchádzajúci kalendárny rok nepresiahol hranicu 10,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru daného roka.

Tento príjem sa posudzuje k 1. júlu, pričom v prípade osôb s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania sa lehota posúva na 1. október.

Nový systém precizuje aj moment zániku poistenia, ktorý nastáva buď k 1. júnu, alebo k 1. septembru kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý príjem SZČO neprekročil stanovenú hranicu. Úprava sa dotýka aj situácií, kedy SZČO podáva dodatočné daňové priznanie; v takom prípade je zmena poistenia účinná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jeho podaní, ak má tento úkon vplyv na aktuálne poistenie. Pre výpočet hranice príjmu sa suma životného minima zaokrúhľuje podľa pravidiel zákona o dani z príjmov.

Starostlivosť o dieťa a prechodné ustanovenia

V rámci dôchodkového poistenia novela spresňuje hodnotenie obdobia riadnej starostlivosti o dieťa. Po novom sa toto obdobie hodnotí len jednej fyzickej osobe (rodičovi alebo opatrovníkovi), pričom zákon stanovuje prednosť ženy, ak sa dotknuté osoby nedohodnú inak. Tento princíp sa uplatňuje aj spätne na obdobia starostlivosti od roku 2004 pri určovaní sumy starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku.

Pre plynulý prechod na novú úpravu zákon obsahuje rozsiahle prechodné ustanovenia. Fyzickým osobám, ktoré sú k 1. júlu 2026 samostatne zárobkovo činnými a ich poistenie k 30. júnu 2026 netrvalo, vzniká povinné poistenie od júla 2026, ak ich príjem za rok 2025 prekročil 10,5-násobok životného minima platného k januáru 2025. Pre osoby s predĺženou lehotou na daňové priznanie za rok 2025 zákon určuje, že ich doterajší vymeriavací základ zostáva v platnosti v období od júla do konca septembra 2026.

Vplyv na prax

SZČO: Zmeny zjednodušujú hranicu pre povinný vstup do systému poistenia a jasne definujú termíny posudzovania príjmov.

Rodičia: Upresnenie pravidiel pri starostlivosti o dieťa zamedzuje dvojitému započítavaniu rovnakého obdobia viacerým osobám, pričom chráni nároky žien ako primárnych opatrovníkov.

Sociálna poisťovňa: Inštitúcia bude v prechodnom období (júl – december 2026) aplikovať špecifické pravidlá pre určovanie vymeriavacích základov podľa príjmov z roku 2025.

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 155/2026 Z. z. o úprave súm životného minima

Účinnosť od: 1. júla 2026

Nová právna úprava stanovuje nové výšky životného minima, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie nárokov na viaceré sociálne dávky a štátne sociálne príspevky. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu sa zvyšuje na 295,22 eura mesačne. V prípade ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby je nová suma stanovená na 205,96 eura a pre nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje hodnotu 134,80 eura.

Tento proces úpravy podlieha pravidlám stanoveným v zákone č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizoval pôvodný zákon o životnom minime. Podľa tejto legislatívy sa sumy životného minima k 1. júlu bežného roka neupravujú len v prípade, ak by koeficient úpravy bol rovný alebo nižší ako jedna. Keďže však k vydaniu nového opatrenia došlo, v praxi to znamená nárast týchto súm, čo má priamy vplyv na široké spektrum ekonomických ukazovateľov.

Okrem samotných sociálnych dávok tieto nové sumy ovplyvňujú napríklad:

Hranicu príjmov pre SZČO: Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti monitoringu (zákon č. 122/2026 Z. z.), povinný vznik poistenia pre živnostníkov je naviazaný na 10,5-násobok životného minima. Zvýšenie tejto sumy teda automaticky posúva hranicu príjmu, od ktorej musia SZČO platiť povinné odvody.

Rodičovský príspevok: Podľa novely č. 184/2014 Z. z. sa aj suma rodičovského príspevku upravuje od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka podľa koeficientu, ktorým boli upravené sumy životného minima.

Daňové parametre: Na životné minimum je naviazaná aj výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka či hranica pre výpočet daňového bonusu.

Tento krok ministerstva tak predstavuje zásadný finančný a administratívny bod júlovej legislatívy, ktorý ovplyvní nielen rozpočty domácností odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi, ale aj mzdové účtovníctvo a daňové zaťaženie pracujúcich

SPRAVNÉ PRÁVO

Zákon č. 77/2026 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s nepoistenými vozidlami

Účinnosť od: 1. augusta 2026

(vybrané ustanovenia od 1. októbra 2026 a 1. augusta 2027)

Hlavná zmena sa sústredí na systémové vyraďovanie dlhodobo nepoistených vozidiel z evidencie s cieľom očistiť register. Ministerstvo vnútra je povinné do 31. augusta 2026 zaslať elektronické oznámenie vlastníkom vozidiel, ktoré k 1. augustu 2026 nemajú uzatvorené povinné zmluvné poistenie (PZP) po dobu najmenej 24 mesiacov. Ak vlastník do 1. októbra 2026 poistenie neuzavrie, vozidlo bude automaticky vyradené z evidencie, pričom jeho doklady a tabuľky s evidenčným číslom sa v systéme označia ako stratené.

V širšom kontexte novela modernizuje zákon o PZP (č. 381/2001 Z. z.), kde zavádza povinnosť poisťovateľa bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy zaslať poistníkovi elektronickú verziu zelenej karty. Zároveň sa upravuje lehota na vydanie dokladu o škodovom priebehu poistenia na 15 dní od zániku poistenia a Slovenská kancelária poisťovateľov získava povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle údaje o existencii poistenia tuzemských vozidiel vrátane VIN čísla a ŠPZ na informačné účely.

Predpis taktiež zvyšuje sumu plnenia v špecifických prípadoch (§ 20 ods. 5) zo 100 000 eur na 250 000 eur a explicitne zveruje agendu PZP do pôsobnosti okresných úradov,. Nové pravidlá sa dotknú aj vozidiel, ktorým skončila lehota dočasného vyradenia pred viac ako dvoma rokmi a ich majitelia do 30. septembra 2026 nepožiadali o opätovné zaradenie alebo inú zmenu; takéto vozidlá budú rovnako vyradené z evidencie.

Zmeny v praxi zasiahnu predovšetkým držiteľov neaktívnych vozidiel a tých, ktorí dlhodobo ignorujú zákonnú povinnosť poistenia. Bežným motoristom novela prináša vyššiu mieru digitalizácie v komunikácii s poisťovňami a možnosť transparentne si overiť poistenie vozidiel online, čím sa zvýši ochrana účastníkov cestnej premávky pri riešení škodových udalostí.

Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky č. 154/2026 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 124/2012 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1. júla 2026

Porušenia sa po novom delia do troch kategórií podľa miery rizika pre život, zdravie a životné prostredie:

Riziková kategória I (Vysoké riziko):

Zahŕňa porušenia, ktoré predstavujú bezprostredné nebezpečenstvo úmrtia alebo vážneho poškodenia zdravia a prostredia. Medzi takéto nedostatky patrí napríklad preprava zakázaných látok, unikanie nebezpečných vecí, chýbajúce osvedčenie o schválení vozidla alebo situácia, kedy vodič nemá platné ADR osvedčenie o školení. Tieto zistenia vedú k okamžitému odstaveniu vozidla.

Riziková kategória II (Významné riziko):

Patria sem porušenia, ktoré môžu spôsobiť poranenie alebo škodu, no nevyžadujú si vždy okamžité nápravné opatrenia na mieste. Ide napríklad o nefunkčné hasiace prístroje, prepravu v poškodených obaloch, neprítomnosť písomných pokynov ADR vo vozidle alebo prepravu osôb, ktoré nie sú členmi posádky. Náprava sa musí vykonať najneskôr po dokončení prepravy.

Riziková kategória III (Nízke riziko):

Zahŕňa menej závažné nedostatky, ako sú nesprávne rozmery bezpečnostných značiek na vozidle alebo oneskorené predloženie dokumentov orgánu dozoru. Nápravné opatrenia možno v týchto prípadoch prijať neskôr v technickej základni dopravcu.

Novela prináša aj technické spresnenia a aktualizácie v administratívnych procesoch cestnej dopravy:

1. Identifikácia a preukazy: Aktualizuje sa odkaz na technickú normu pre fyzikálne vlastnosti identifikačných kariet (STN ISO/IEC 7810), čo sa dotkne napríklad preukazov vodičov taxislužby.

2. Dokumentácia o kontrole: Vyhláška zavádza nový vzor záznamu o kontrole vozidla (príloha č. 5), ktorý budú kontrolné orgány (Policajný zbor, colné orgány) využívať pri výkone odborného dozoru.

3. Európska integrácia: Do zoznamu preberaných právnych aktov sa dopĺňa delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2025/1801, ktorá prispôsobuje postupy kontroly cestnej prepravy nebezpečného tovaru vedeckému a technickému pokroku.

Zmeny sa dotknú predovšetkým dopravcov vykonávajúcich prepravu nebezpečných vecí, ktorí musia zabezpečiť striktné dodržiavanie bezpečnostných štandardov, aby sa vyhli okamžitému odstaveniu vozidiel pri kontrolách. Zároveň novela precizuje prácu kontrolných orgánov, ktoré majú jasnejšiu metodiku pre zaraďovanie priestupkov a ukladanie nápravných opatrení priamo na cestách alebo v technických základniach.

Zákon č. 128/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Účinnosť od: 15. júla 2026

Digitalizácia a procesné zmeny v pobytovej agende

Novela zavádza povinné využívanie elektronických služieb a rezervačných systémov pri podávaní vybraných žiadostí. Žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas alebo dlhodobého pobytu podané elektronicky sa neprijmú, ak cudzinec nepriloží všetky zákonom stanovené náležitosti a nepredloží platný cestovný doklad. Dôležitou zmenou je naviazanie vydania dokladu o pobyte na nasnímanie biometrických údajov, pričom lehota 30 dní na vydanie dokladu začína plynúť až od tohto úkonu.

Pri národných vízach sa spresňuje dĺžka ich udelenia na 120 dní, ak ide o víza v súvislosti s udeleným pobytom alebo podaním žiadosti oň. Ministerstvo zahraničných vecí rozhoduje o žiadosti do desiatich pracovných dní od prijatia stanoviska ministerstva vnútra, ktoré má na svoje vyjadrenie 25 dní. Zároveň sa upevňuje pravidlo osobného podania žiadosti o národné vízum, od ktorého možno upustiť len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.

Prísnejšie pravidlá pre podnikanie cudzincov

Významná zmena nastáva pre cudzincov s prechodným pobytom na účel podnikania. Policajný útvar zruší takýto pobyt, ak na základe podnetu od daňového úradu, colného úradu, Sociálnej poisťovne alebo zdravotnej poisťovne zistí, že cudzinec má evidované nedoplatky alebo pohľadávky po splatnosti. Táto povinnosť bezdlžnosti sa vzťahuje nielen na samotné podnikanie cudzinca, ale aj na všetky obchodné spoločnosti a družstvá, v ktorých mene koná. Podľa prechodných ustanovení sa toto konanie o zrušení pobytu začne len vtedy, ak nedoplatky vznikli podľa predpisov účinných od 15. júla 2026.

Zmeny v udeľovaní štátneho občianstva

V oblasti štátneho občianstva novela prináša ústretovejší prístup k potomkom bývalých občanov. Štátne občianstvo SR možno po novom udeliť bez splnenia podmienky nepretržitého pobytu žiadateľovi, ktorého aspoň jeden z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov bol československým štátnym občanom narodeným na území Slovenskej republiky. Žiadateľ musí túto skutočnosť preukázať príslušnými listinami. Ďalšou novinkou je možnosť preukázať štátne občianstvo priamo listinou o udelení občianstva, a to v lehote 90 dní od jej prevzatia. Žiadosti o vydanie osvedčenia o občianstve podávané v cudzine sa budú vybavovať elektronicky medzi zastupiteľským úradom a okresným úradom v sídle kraja.

Režim pre odídencov z Ukrajiny

Zákon reaguje na budúci zánik poskytovania dočasného útočiska. Osoby, ktoré ho požívali ku dňu predchádzajúcemu jeho zániku, sa budú ešte jeden rok naďalej považovať za odídencov, ak nezískajú iný druh pobytu alebo ochranu v inom štáte. Počas tohto roka sú oprávnené požiadať o udelenie prechodného pobytu (napr. na účel zamestnania alebo podnikania), ak danú činnosť vykonávali aspoň šesť mesiacov pred zánikom útočiska a pokračujú v nej. Zamestnávatelia môžu takéto osoby naďalej zamestnávať počas jedného roka od zániku útočiska za predpokladu splnenia podmienky predchádzajúcej dĺžky zamestnania.

Vplyvy na prax

Cudzinci a zamestnávatelia: Budú musieť sledovať termíny biometrie a využívať elektronický rezervačný systém MV SR. Pre získanie dlhodobého pobytu sa po novom vyžaduje úspešné vykonanie jazykovej skúšky (úroveň A2).

Podnikatelia: Musia striktne dodržiavať platobnú disciplínu voči štátnym inštitúciám, inak riskujú okamžité zrušenie pobytu.

Potomkovia emigrantov: Získavajú administratívne jednoduchšiu cestu k slovenskému občianstvu bez nutnosti žiť na území SR.

Policajný zbor: Získava širšie oprávnenia na zadržanie neplatných, odcudzených alebo falošných dokladov priamo pri hraničnej kontrole.

Zákon č. 129/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Účinnosť od: 15. júla 2026

Nový druh sankcie: Menšie obecné práce

Najvýznamnejšou inováciou je zavedenie menších obecných prác ako samostatného druhu sankcie za priestupok. Tieto práce sú vykonávané v záujme obce (napr. údržba životného prostredia, ochrana kultúrneho dedičstva či podpora sociálnych služieb) osobne páchateľom v jeho voľnom čase a bez nároku na odmenu.

Rozsah a podmienky: Sankciu možno uložiť v rozsahu 20 až 150 hodín (u mladistvých 10 až 75 hodín), pričom páchateľ je povinný vykonať aspoň 10 hodín mesačne a celú sankciu ukončiť do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia.

Vylúčenie: Práce sa neukladajú osobám, ktoré sú invalidné alebo dlhodobo práceneschopné. Trestnoprávny dosah: Ak páchateľ bez vážneho dôvodu nenastúpi na výkon týchto prác alebo ich vykonanie zámerne znemožní, dopúšťa sa podľa novelizovaného Trestného zákona trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Plošné zvyšovanie pokút

Novela reaguje na potrebu zvýšenia odrádzajúceho účinku sankcií a v mnohých prípadoch navyšuje horné hranice pokút:

Všeobecná hranica: Ak zákon neustanovuje inak, horná hranica pokuty sa zvyšuje na 100 eur.

Blokové a rozkazné konanie: V blokovom konaní je možné po novom uložiť pokutu do 100 eur (predtým 33 eur) a v rozkaznom konaní do 750 eur (predtým 250 eur).

Konkrétne úseky: Napríklad pri priestupkoch na úseku podnikania sa pokuta za neoprávnené vyzradenie tajomstva zvyšuje až na 4 000 eur. Pri priestupkoch proti majetku sa v prípade opakovaného deliktu počas 12 mesiacov môže uložiť pokuta až do 2 000 eur.

Zmeny v objasňovaní a procesné úpravy

V rámci konania o priestupkoch dochádza k posilneniu technologických a informačných nástrojov: Zverejňovanie totožnosti: Orgány Policajného zboru sú po novom oprávnené zverejniť obrazový alebo zvukový záznam podozrivej osoby na účely zistenia jej totožnosti, ak ju nemožno zistiť inak. Toto oprávnenie sa týka priestupkov proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu, majetku, extrémizmu a diváckeho násilia, a to na maximálne 30 dní.

Mladiství páchatelia: Pri ukladaní sankcií sa musí prísnejšie prihliadať na vek a vyspelosť mladistvého, pričom sankcia musí viesť primárne k jeho náprave. Horná hranica pokuty pre mladistvých nesmie presiahnuť 500 eur.

Definícia blízkej osoby: Rozširuje sa okruh blízkych osôb pre účely priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu o bývalého manžela, druha, bývalého druha alebo rodiča spoločného dieťaťa.

Nové povinnosti v samospráve

Zmena zákona o obecnom zriadení zavádza novú skutkovú podstatu priestupku, ktorého sa dopustí ten, kto neudržuje čistotu a poriadok na užívanom pozemku alebo inej nehnuteľnosti, čím narúša vzhľad obce alebo znečisťuje verejné priestranstvo. Za tento delikt môže obec uložiť pokutu do 300 eur.

Vplyv na prax

Reforma prinesie obciam nový nástroj na riešenie drobných deliktov bez nutnosti ukladania finančných pokút, ktoré sú u sociálne slabších osôb často nevymožiteľné. Zároveň však zvyšuje administratívnu záťaž obcí, ktoré musia výkon prác zabezpečiť a kontrolovať. Pre občanov zmeny znamenajú prísnejšie postihy za recidívu a zvýšené riziko trestného stíhania pri ignorovaní uložených sankcií.

Zákon č. 165/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Účinnosť od: 15. júla 2026

Modernizácia a nové definície v zdravotnej ochrane

Novela prináša precizovanie kľúčových pojmov. Upravuje sa definícia pandémie, ktorá je po novom definovaná ako globálne geografické rozšírenie ochorenia s trvalým prenosom z človeka na človeka, vedúce k nadmernej úmrtnosti a narušeniu ekonomického chodu štátu. Zároveň zákon presne definuje pojmy ako zariadenie verejného stravovania (reštaurácie, cukrárne, stánky), pričom z tejto kategórie vyčleňuje špecifické prevádzky, ako sú školské jedálne, väzenské zariadenia či nemocničné stravovanie. Z hľadiska technických postupov novela zavádza zákonné definície pre fumigáciu (ničenie škodcov plynovaním), mechanickú očistu, dezinfekciu, dezinsekciu, deratizáciu a sterilizáciu. Významnou procesnou zmenou je povinnosť zamestnávateľov vypracovávať posudky o riziku a kategorizáciu prác výhradne prostredníctvom elektronického systému na webovom sídle úradov verejného zdravotníctva.

Ochrana spotrebiteľa: Soláriá a domáce zvieratá v reštauráciách

V rámci každodenného života novela prináša dve výrazné zmeny:

Zákaz solárií pre mladistvých: Prevádzkovateľ solária po novom nesmie poskytovať služby osobám mladším ako 18 rokov.

Domáce zvieratá v stravovacích zariadeniach: Obmedzenie vstupu zvierat sa po novom nevzťahuje na priestory určené na konzumáciu pokrmov (odbytová časť), ak vstup psa alebo mačky na vôdzke povolí prevádzkovateľ. Ten je však povinný toto povolenie viditeľne označiť pri vstupe a prijať hygienické opatrenia na ochranu potravín.

Odborná spôsobilosť a podnikanie

Zákon nanovo definuje požiadavky na odbornú spôsobilosť pre široké spektrum činností, od hodnotenia vplyvov na verejné zdravie a odberu vzoriek až po prácu s akútne toxickými látkami či prevádzkovanie pohrebísk a krematórií.

Viazané živnosti: V nadväznosti na tieto zmeny sa upravuje živnostenský zákon, kde sa aktualizuje zoznam viazaných živností. Živnostenské oprávnenia vydané podľa starých predpisov však zostávajú zachované.

Správne poplatky: Zavádzajú sa nové poplatky vo výške 50 eur za vydanie osvedčenia o voľnom predaji kozmetického výrobku do tretích krajín a za osvedčenie o dodržaní správnej výrobnej praxe pri kozmetike.

Pitná voda a domové rozvody

Novela kladie zvýšený dôraz na bezpečnosť vody. Zavádza sa povinný manažment rizík domových rozvodných systémov, ktorý musia vykonávať vlastníci alebo správcovia tzv. prioritných priestorov (priestory využívané verejnosťou). Tento manažment zahŕňa aj povinné monitorovanie baktérií rodu Legionella v teplej vode. Dodávatelia teplej vody sú povinní zabezpečiť jej teplotu na výtoku u spotrebiteľa v rozmedzí 50 °C až 55 °C.

Praktické dopady a účinnosť

Účinnosť: Väčšina ustanovení nadobúda účinnosť 15. júla 2026.

Prechodné lehoty: Zamestnávatelia majú povinnosť doplniť posudky o riziku do elektronického systému najneskôr do 31. decembra 2029. Prvý manažment rizík domových rozvodov musí byť predložený do 12. januára 2029.

Kozmetika: Posilňuje sa systém rýchleho varovania Safety Gate, cez ktorý bude SR informovať Komisiu o nebezpečných výrobkoch.

Týmto krokom sa slovenská legislatíva plne zosúlaďuje s novými európskymi smernicami o pitnej vode a o ochrane pracovníkov pred expozíciou azbestu a iných nebezpečných látok.

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 153/2026 Z. z., ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 161/2016 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Účinnosť od: 1. júla 2026

Hlavná zmena sa sústredí na administratívnu presnosť pri vypĺňaní colných vyhlásení v rámci dovozných režimov (časť B prílohy č. 6). Pri údajovom prvku 12 10 000 000 (Odklad platby) sa po novom striktne vyžaduje uvedenie údajov bez výnimky. Dochádza tak k vypusteniu doterajšej úľavy, podľa ktorej sa tento údaj nemusel uvádzať pri zásielkach s nízkou hodnotou. Tento krok smeruje k prísnejšiemu sledovaniu platieb colného dlhu a zjednoteniu pravidiel pre všetky kategórie zásielok.

V širšom kontexte vykonávacieho predpisu, ktorý v tomto znení platí od júla 2026, sú upravené aj ďalšie procesné náležitosti nevyhnutné pre hospodárske subjekty. Ide najmä o vzory formulárov pre prideľovanie čísla EORI (identifikácia subjektov), podmienky vykonávania colnej kontroly mimo úradných hodín a presne stanovené poplatky za tieto úkony (napríklad 30 eur počas dní pracovného pokoja).

Predpis taktiež detailne definuje požiadavky na zriaďovanie slobodných pásiem, kde žiadateľ musí okrem technických podmienok predložiť aj podrobný podnikateľský plán a analýzu ekonomického prínosu.

Dôležitou súčasťou colnej agendy zostáva systém odborných skúšok, kde vyhláška špecifikuje ich rozsah, priebeh a fungovanie skúšobnej komisie. Skúška overuje vedomosti z colných režimov, pôvodu tovaru, kombinovanej nomenklatúry či elektronickej komunikácie s colnými orgánmi. Zároveň predpis precizuje výpočet štatistickej hodnoty tovaru. Tá musí zahŕňať vedľajšie výdavky, ako sú náklady na dopravu alebo poistenie po miesto vstupu na územie (pri dovoze) alebo výstupu (pri vývoze), avšak bez započítania samotného cla, DPH a spotrebných daní.

Zmeny v praxi ovplyvnia predovšetkým hospodárske subjekty a deklarantov, ktorí budú musieť prispôsobiť svoje elektronické systémy na podávanie colných vyhlásení novej štruktúre povinných údajov, čím sa zvýši transparentnosť pri odkladoch platieb aj pri zásielkach menšej hodnoty.

ROZHODNUTIA

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 8/2026

Hlavná zmena spočíva vo vyslovení nesúladu zákonnej povinnosti, podľa ktorej každá mestská časť Bratislavy musí mať v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca, s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Ústavný súd rozhodol, že toto pravidlo spôsobuje materiálne narušenie princípu rovnosti volebného práva, pretože v dôsledku jeho aplikácie majú hlasy voličov v rôznych mestských častiach extrémne rozdielnu váhu.

V širšom kontexte ústavný súd analyzoval konflikt medzi legitímnym záujmom mestských častí na územnom zastúpení a ústavným princípom rovnosti volebného práva. Súd dospel k záveru, že: Váha hlasu: Rozdiely v počte obyvateľov na jeden mandát dosahovali v Bratislave extrémne disproporcie (v niektorých prípadoch až pomer 68:1), čo vysoko prekračuje medzinárodné štandardy Benátskej komisie, ktoré odporúčajú odchýlku maximálne 10 – 15 %.

Priorita ústavy: Ochrana rovnosti volebného práva jednotlivca (aktívne aj pasívne právo) musí mať prednosť pred územnými záujmami mestských častí, ktoré nemajú rovnakú ústavnú relevanciu. Neopodstatnenosť výnimiek: Súd odmietol argumenty o ochrane „koncentrovanej menšiny“ alebo „riedko osídlenej jednotky“ ako neaplikovateľné na podmienky hlavného mesta.

Zmeny v praxi znamenajú, že napadnuté ustanovenie stráca účinnosť dňom vyhlásenia v zbierke zákonov. Mestské zastupiteľstvo Bratislavy je pri tvorbe volebných obvodov pre budúce voľby povinné postupovať podľa všeobecného volebného kódexu, čo si vyžiada spájanie populačne menších mestských častí do spoločných volebných obvodov tak, aby na každý mandát pripadal približne rovnaký počet obyvateľov.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 418/2026

Hlavná právna argumentácia rozhodnutia sa zameriava na posúdenie primeranosti dĺžky trestného konania v kontexte ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný súd judikoval, že celková dĺžka konania trvajúca 21 mesiacov od podania obžaloby, počas ktorej súd aktívne realizuje dokazovanie (vrátane pribratia znaleckého ústavu na vypracovanie kontrolného posudku), nedosahuje intenzitu ústavne relevantného porušenia práv sťažovateľa.

V širšom kontexte ústavnej ochrany súd zdôraznil, že pre úspešné uplatnenie ochrany pred prieťahmi je nevyhnutné rešpektovať princíp subsidiarity a poskytnúť všeobecnému súdu dostatočne primeraný čas na vykonanie nápravy po podaní sťažnosti pre nečinnosť podľa Trestného poriadku. Podanie ústavnej sťažnosti bezprostredne po využití tohto zákonného prostriedku, ak súd medzičasom nariadil úkon vo veci (napríklad hlavné pojednávanie), vedie k jej odmietnutiu pre zjavnú neopodstatnenosť.

Rozhodnutie zároveň precizuje kumulatívne podmienky pre ustanovovanie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Súd konštatoval, že ak je sťažnosť vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku, čo je zákonnou prekážkou pre vyhovenie žiadosti o ustanovenie advokáta štátom, a to bez ohľadu na nepriaznivú majetkovú situáciu sťažovateľa.

Zmeny v praxi potvrdzujú, že ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov, ak je odôvodnená napríklad zložitosťou znaleckého dokazovania, sama osebe nezakladá porušenie ústavných práv. Pre sťažovateľov to znamená povinnosť reálne vyčkať na výsledok vnútroštátnych prostriedkov nápravy pred podaním ústavnej sťažnosti, čím sa posilňuje preventívna funkcia sťažnosti pre nečinnosť.

ČLÁNKY

Máte slovenských predkov? Od 15. júla 2026 bude získanie slovenského občianstva jednoduchšie

Od 15. júla 2026 novela zákona o štátnom občianstve výrazne zjednodušuje získanie slovenského občianstva pre potomkov bývalých československých občanov. Nová úprava sa týka osôb, ktoré nikdy neboli občanmi SR a ktorých rodič, starý rodič alebo prastarý rodič bol československým občanom a zároveň sa narodil na území dnešnej Slovenskej republiky. Najvýznamnejšou zmenou je odstránenie povinnosti mať pred podaním žiadosti povolený pobyt na Slovensku. Žiadatelia žijúci v zahraničí tak už nemusia riešiť pobytové konanie, napríklad z dôvodu zamestnania, podnikania či štúdia na Slovensku.

Získanie občianstva však nie je automatické a žiadateľ musí splniť zákonné podmienky a preukázať svoj pôvod. Kľúčové je doložiť československé občianstvo predka, jeho narodenie na území dnešnej SR a neprerušenú rodinnú líniu medzi predkom a žiadateľom. Potrebné môžu byť najmä rodné, sobášne či úmrtné listy a archívne dokumenty. Žiadatelia zároveň nemusia absolvovať skúšku zo slovenského jazyka ani zo znalostí o Slovensku a žiadosť môžu podať aj prostredníctvom slovenského zastupiteľského úradu v zahraničí.

Pre viac informácií kliknite SEM

Z RUBRIKY NOVÝ OZ: Podnikanie maloletých so súhlasom súdu: sloboda, ktorá prináša aj zodpovednosť

Nový Občiansky zákonník má priniesť významnú novinku v oblasti podnikania maloletých. Po novom bude môcť maloletý za splnenia zákonných podmienok podnikať so súhlasom súdu, ktorý mu bude môcť priznať spôsobilosť na právne úkony v rozsahu potrebnom na výkon podnikateľskej činnosti. Súd pritom nebude rozhodovať automaticky – posúdi najmä vyspelosť maloletého, jeho schopnosť samostatne vykonávať podnikateľskú činnosť a to, či je takéto riešenie v jeho najlepšom záujme.

Navrhovaná úprava má zároveň jasne oddeliť podnikateľskú samostatnosť maloletého od jeho všeobecnej spôsobilosti na právne úkony. Súhlas súdu teda nebude znamenať plnoletosť ani úplnú právnu samostatnosť, ale iba možnosť konať v rozsahu potrebnom na podnikanie. Nová právna úprava tak bude predstavovať určitý kompromis medzi podporou samostatnosti a podnikateľskej iniciatívy mladých ľudí a potrebou ich ochrany pred právnymi a ekonomickými rizikami.

Pre viac informácií kliknite SEM

Daňová kontrola DPH: ako prebieha a čo môže rozhodnúť o jej výsledku

Daňová kontrola predstavuje pre podnikateľov významný zásah, ktorého výsledok môže mať výrazné finančné dôsledky. Pri kontrole DPH je daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva kvalitná a systematicky vedená dokumentácia – najmä zmluvy, dodacie listy, komunikácia s obchodnými partnermi či doklady o úhrade a preprave. Kontrola sa končí protokolom, v ktorom správca dane uvedie svoje zistenia a právne posúdenie. Práve vyjadrenie k protokolu predstavuje kľúčovú fázu obrany, keďže ide spravidla o poslednú možnosť pred vydaním rozhodnutia predložiť dôkazy, vysvetlenia a právne argumenty.

Po skončení kontroly nasleduje vyrubovacie konanie, v ktorom môže správca dane vyrubiť rozdiel dane alebo znížiť nadmerný odpočet. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie a následne aj správnu žalobu. Článok však zdôrazňuje, že najväčší priestor na ovplyvnenie výsledku existuje ešte pred vydaním rozhodnutia, nie až v odvolacom či súdnom konaní. Včasná príprava, konkrétna reakcia na pochybnosti správcu dane a dôkazmi podložená argumentácia môžu zásadne ovplyvniť konečnú výšku dorubenej dane alebo zachovanie nároku na odpočet.

Pre viac informácií kliknite SEM

Orgány právnických osôb v novom Občianskom zákonníku: kto rozhoduje, kto koná a čo sa mení?

Nový Občiansky zákonník prináša zmeny aj v oblasti orgánov právnických osôb, pričom jasnejšie upravuje, kto za právnickú osobu rozhoduje, kto je oprávnený konať navonok a aké sú vzájomné kompetencie jednotlivých orgánov. Dôraz sa kladie na oddelenie rozhodovacej, kontrolnej a výkonnej pôsobnosti. Úprava má priniesť väčšiu systematickosť a právnu istotu pri fungovaní právnických osôb, najmä pri otázkach, ktoré sa týkajú oprávnenia konať za právnickú osobu a následkov prekročenia právomocí.

Významnou témou je tiež zodpovednosť členov orgánov. Nová úprava podrobnejšie pracuje s povinnosťami osôb, ktoré právnickú osobu riadia alebo zastupujú, a posilňuje význam riadneho a lojálneho výkonu ich funkcie. Pre právnické osoby to znamená potrebu venovať väčšiu pozornosť nastaveniu vnútorných pravidiel, kompetencií a spôsobu zastupovania. Zmeny sa tak dotýkajú nielen samotných orgánov, ale aj každodenného rozhodovania a právnych vzťahov právnických osôb navonok.

Pre viac informácií kliknite SEM

Prihláste sa na odber nášho newslettera a nenechajte si újsť najhorúcejšie novinky zo sveta práva!